Czesław Miłosz: ÚDOLIE ISSY. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018, 1. vyd., 239 s., ISBN 978-80-8202-019-2 (viaz.)
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave vydalo román významného poľského spisovateľa 20. storočia, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Czesława Miłosza Údolie Issy. Je to v podstate autobiografický, spomienkový román. Autor sa v ňom vrátil do rokov svojho detstva, prežitého na brehoch neveľkej rieky Issy (čo je však literárny názov pre rieku Niewiaza), pretekajúcej lesnatým krajom strednej Litvy, v tom čase na národnostne zmiešanom úze-mí, kde vedľa seba žili Poliaci, Litovčania a čias-točne aj Rusi. Nie je to však dramatický príbeh s presnou dejovou líniou. Je to svojím spôsobom rozpamätávanie dospelého človeka – literárne-ho umelca – na príhody a zážitky z rokov útleho detstva, chlapčenstva až po odchod do mesta a miest za stredným a vyšším vzdelaním. Je to zároveň spomienkový hold osobám a osobnostiam z jeho príbuzenstva i susedstva, ktoré ho v detstve obklopovali.
No nie je to chlapčenský román. Spisovateľ sa pozerá na svet svojho detstva očami dospelé-ho človeka. Človeka umelca, ktorý sa vie vrátiť do duchovného sveta svojho hrdinu, zaznamenáva jeho konanie, vnímanie udalostí i poryvy mysle. Pre všetky jeho skutky i vnímanie udalostí, ktoré mu do detského sveta podhodil okolitý život, má hlboké pochopenie, a preto ich nekomentuje.
Dominujúcim je tu chlapcovo očarenie prírodou, väčšmi lesmi ako riekou, najväčším zážitkom sú preňho poľovačky v miestnych lesoch. Práve cez túto skutočnosť chlapec ako keby čoraz hlbšie vstupoval do sveta dospelých, a to napriek prvým ne-úspechom. Poľovačky na drobnú zver (zajace, bažanty, tetrovy) patrili prirodzene k časti obživy obyvateľov tohto kraja. Chlapcove rozjímania nad zastrelenými zvieratami, v ktorých sa snúbi detský pocit nadobúdania chlapskosti s pocitmi, ktoré v ňom vyvoláva smrť živého tvora, sú však najpresvedčivejšími kapitolami diela.
Príbehy sa odohrávajú v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Bol to čas po kataklizme prvej svetovej vojny. A aj keď jej udalosti v rovine ozbrojených konfliktov priamo nezasiahli do tohto troška bohom zabudnutého kraja, v spoločensko politickej rovine ho nemohli obísť. Pre-javilo sa to najmä v národnostných vzťahoch, no o čosi väčšmi pri pozemkovej reforme. A to nikdy nie je bezbolestné. V tejto súvislosti treba uviesť, že chlapec – budúci spisovateľ – nevyrastal v šľachtickej usadlosti, ale na statku. Teda na rozsiahlejšej roľníckej usadlosti so všetkými hospodárskymi budovami i so služobníctvom, ale aj s každodennou prácou majiteľov. Bol teda synom a vnukom bohatších, „viachektárových“ roľníkov. Triedny antagonizmus tam nebol nijako vypuklý.
Román Czesława Miłosza Údolie Issy patrí k literárnym dielam, ktoré autor píše väčšmi pre seba ako pre širšie literárne i čitateľské uplatnenie. Dielo tak potvrdzuje skutočnosť, že všetko máme zakódované z detstva. Každý skutočný tvorca a literárny umelec sa vari najväčšou mierou skôr či neskôr – ak mu je požehnané viac rokov života – musí vrátiť do rokov detstva a na-hmatať svoje ľudské, národné, a ak je to nevyhnutné, aj kresťanské korene.
Jaroslav Rezník, Literárny týždenník
