Skôr než začnete čítať tento dlhý článok, chcem vás oboznámiť s tým, že ide o hlbšie oboznámenie sa s myšlienkami Projektu Venus propagujúceho Zdrojovú ekonomiku. Mohol som do toho vniesť aj niečo vlastné, aj som občas tak urobil, plus som občas aj niečo skrátil, či preformuloval, ale drvivá väčšina je len preklad myšlienok, s ktorými sa stotožňujem, ktoré sú pospájané z rôznych čísel magazínov TVP.
Aj keď Fresco nie je za copyright (o kreativite hovorí, že to je len kombinovanie toho, čo už poznáme, len v nejakej novej kvalite), nerád by som si tu z toho urobil vlastný projekt, ide mi o vystihnutie toho, čo niekto hlása. Prvoradá je teraz pre mňa osveta, aby ste sa o tom vôbec niečo dozvedeli, myšlienky ľudí múdrejších ako ja. Moje minulé články vás mohli o tom oboznámiť, niektoré veci však ešte bude treba rozviesť teraz – a ktovie, možno aj inokedy.
Takže, čo by zmenil projekt Venus?
Ľudstvo by sa naučilo žiť bez dlhu, neistôt, strachu, bez nezdravej agresie, ľudia by boli k sebe milší. Nič by sa nepredávalo, nezbavovalo by sa majetku, peňazí, nebola by nutnosť ich zarábať, neriešili by sa hypotéky, náklady na zdravotnú starostlivosť, poistenie v prípade požiaru, ekonomická recesia, strata práce, depresie, či dane. Odstraňovali by sa podmienky pre závisť, hlad, súťaživosť.
Po prvýkrát v histórii by sme pochopili, čo to znamená byť človekom.
Keď sa nám podarí zlepšiť životy ostatným, ochrániť naše životné prostredie a dopracovať sa k hojnosti, naše životy budú razom bohatšie a bezpečnejšie. Ak by sme tieto hodnoty zaviedli do praxe, umožnilo by nám to dosiahnuť omnoho vyšší štandard bývania behom krátkeho časového úseku, štandard bývania, ktorý by sa postupne zlepšoval. Ľudia by mohli slobodne využiť svoje úsilie na čokoľvek konštruktívne, čo by si vybrali a v takomto svete by sa to obišlo bez ekonomických obmedzení, hraníc a zdaňovania, ktoré sú vrodené peňažnému systému.
Pod pojmom konštruktívnosti rozumieme čokoľvek, čo by zveľaďovalo život jedinca aj ostatných. Ak vzdelávanie a zdroje budú dostupné všetkým bez nutnosti financovania, nebudú existovať hranice, ktoré by zabraňovali rozvoju ľudského potenciálu. Vďaka týmto faktorom by ľudia žili dlhšie, zmysluplnejšie a zdravšie. Miera úspechu by bola teda prezentovaná naplnením individuálnych potrieb a nie ako je tomu teraz, hromadením bohatstva, majetku a moci.
Je ďaleko efektívnejšie vybudovať nové mestá od úplných základov ako samozásobiteľné systémy ako prebudovať a prispôsobiť staré. Nové mestá môžu poňať výhodu najnovších technológií a byť čisté, bezpečné a stať sa vytúženými miestami pre život. V mnohých príkladoch bude využitý kruhovitý tvar. Potrebujeme aktuálny zoznam všetkých dostupných planetárnych zdrojov. Prvé experimentálne mesto alebo naplánované centrum bude vykonávať globálny prieskum ornej pôdy, výrobných liniek, transportu, technického personálu, obyvateľstva a ďalších potrieb nevyhnutných na udržanie spoločnosti. Tento výskum nám umožní určiť parametre na úrovni globálnych plánov pri poľudšťovaní spoločenského a technologického vývoja založeného na nosnej kapacite planéty Zem a potrebách jej obyvateľov. To možno najlepšie dosiahnuť konštantným updatovaním a za asistencie počítačového modelu zdrojov našej planéty. Funkciou prvého mesta bude otestovať vhodnosť parametrov dizajnu a uskutočniť zmeny, ak to bude nevyhnutné. Knihy, časopisy, televízia, rádio, semináre, divadlo či tematické parky sa stanú frontom pre nové spoločenské smerovanie, tak ako navrhovanie a experimentovanie s automatizáciou procesov budovania mesta budúcnosti. Výskum sa bude snažiť nájsť rozvoj čistých alternatívnych zdrojov energie a prekonať nedostatok spôsobený vývojom nových materiálov.
Nový systém bude poskytovať všetky potreby nevyhnutné na podporu ľudí počas prechodného obdobia. Na dosiahnutie udržania civilizácie musíme skoordinovať pokročilú technológiu a dostupné zdroje v rámci humánneho globálneho systémového prístupu. Napríklad, charakteristika populácie na danom území určí, koľko nemocníc a škôl bude potrebných vystavať a aké vybavenie si daná spoločnosť bude vyžadovať. Niektoré zdravotnícke systémy budú mobilné a iné budú vystavané na súši alebo na mori. Počas prechodného obdobia budú regióny, kde je nedostatok, vybavené tepelnými akumulátormi pre účely varenia a sterilizácie vody. Potraviny pre tieto oblasti môžu byť zbavené vody a skomprimované, aby sa šetrilo prepravným priestorom. Obal bude biologicky rozložiteľný a môže fungovať ako nekontaminujúce hnojivo. Regióny bez ornej pôdy budú užívať hydroponické farmy, rybie farmy na súši a morské farmy. Energia bude produkovaná vetrom, slnkom, tepelnými akumulátormi, fotovoltaickými článkami, vlnami, biomasou, geotermálnymi a ďalšími zdrojmi.
Interdisciplinárny tím kvalifikovaných pracovníkov bude pracovať na automatizovaných systémoch v súlade s projektovými požiadavkami, aby produkovali a zásobovali tovarom a službami v masívnom merítku. To môže byť armáda budúcnosti, obrovská mierumilovná mobilizácia k uchovaniu planéty Zem a ľudí. Otázkou nie je, či máme dostatok peňazí, ale či máme dostatok zdrojov a nástrojov, ako dosiahnuť nový smer.
Veda je plná prípadov a experimentov, ktoré zlyhali, rovnako ako tých, ktoré uspeli. Napríklad, pri vývoji lietadla došlo k tisíckam nezdarov prv než bol skonštruovaný model schopný letu. V oblasti medicíny, Dr. Ehrlich podnikol vyše 600 pokusov, kým sa mu podarilo dostať syfilis pod kontrolu. Všetka tá technológia, ktorú dnes používame ako sú počítače, mobilné telefóny, internet, letectvo a automobily sú v neustálom proces vylepšovania a modifikácie. Napriek tomu náš sociálny systém a hodnoty ostávajú nemenné. V jednej z amerických vládnych budov je napísané: „Kde nie je vízia, tam ľudia hynú.“ Zhmotnenie vízií si vyžaduje zmenu.
Hlavným dôvodom, prečo odmietame zmenu je to, že máme pocit, že to ohrozí zaužívané spôsoby. Strach zo spoločenských zmien je bezdôvodný, ak zvážime fakt, že celá história ľudstva je v istom zmysle experiment. Dokonca aj americký systém slobodného podnikania počas svojich ranných vývojových fáz čelil problémom, ktoré boli oveľa vážnejšie ako tie dnes. To zahŕňa viac hodín práce, zneužívanie lacnej detskej pracovnej sily, neadekvátna ventilácia v priemyselných fabrikách, takmer žiadne práva pre ženy a menšiny, hazardné podmienky v baniach a rasové predsudky. Napriek toľkým prekážkam a problémom išlo o najväčší spoločenský experiment v histórii, v zmysle rozličnosti životného štýlu a slobôd jedinca, inovácií v architektúre a technológii a vo všeobecnosti, celkový progres. V tomto procese experimentu zlepšovania životov musíme pokračovať. Budúcnosť nezávisí od našich presvedčení alebo spoločenských zvykov, ale postupne sa vyvinie súbor hodnôt, ktoré budú vlastné danej dobe. Neexistujú žiadne „utópie“. Základom utópie je nemennosť. Avšak prežitie akéhokoľvek spoločenského systému záleží na schopnosti reagovať na zmeny, čím dôjde k zlepšeniu spoločnosti ako celku. Kroky, ktorými sa vydáme odhalia, či je alebo nie je na planéte Zem inteligentný život.
Dnes už máme nevyhnutné technológie, aby sme prekonali sny minulých inovátorov. Fakt, že predošlé pokusy zmeniť spoločnosť zlyhali nesmie figurovať ako odôvodnenie toho, že s tým skončíme. Jediné limity budúcnosti ľudstva sú tie, ktoré si pripustíme. Sme schopní oslobodiť ľudstvo od množstva ním nevyriešených problémov prostredníctvom humánneho použitia technológie. Ak čelíme neznesiteľným podmienkam, mnohé staršie vzory správania sa zlejú v jeden a ľudia sa budú snažiť nájsť si vinníka alebo niekoho, koho by mohli obviniť za tieto podmienky, napr. menšiny, imigrantov, neochotu dodržiavať náboženské princípy alebo rodinné hodnoty, alebo dokonca aj vplyvy nevysvetliteľných nadpozemských javov. Za skutočnou spoločenskou zmenou nestoja rozumní muži a ženy a ich osobná dobrá vôľa. Myslieť si, zmeníme hodnoty ľudí tak, že si ich posadíme do kruhu a budeme s nimi hovoriť, je naivné. Ak sa rozprávame s osobou, ktorá nemá základnú znalosť o fungovaní fyzikálnych zákonov a zákonov prírody, je pre ňu náročné si poskladať jednotlivé kúsky skladačky dokopy na holistickej úrovni.Väčšina z prvotných vízií lepšieho sveta nepovoľovala zmeny ako kvôli technológii, tak kvôli ľudským hodnotám, pretože všetko smerovalo len k zadržaniu tohto úsilia. Navyše, ani jedna z myšlienok nemala hmatateľné návrhy, modely a metodológie ako to všetko uskutočniť. A nakoniec sa nenašlo ani dosť jedincov, ktorí by pomohli k tejto premene. Odpovede sa nenachádzajú v úvahách alebo filozofickej diskusii hodnôt, ale skôr v metodológii. Preto je potrebná funkčná definícia lepšieho sveta, ktorá vyzerá nasledovne: neustále maximalizovať existujúce a budúce technológie s jediným účelom a to zlepšiť všetok ľudský život a ochrániť životné prostredie.
Riešenia k našim problémom nenájdeme aplikovaním rozumu alebo logiky. Bohužiaľ, v súčasnosti nežijeme v rozumnom alebo logickom svete. Podľa historických záznamov neexistovala žiadna spoločensky vedúca osobnosť, ktorá zámerne a celkovo pretvorila kultúru do takej podoby, aby sa prispôsobovala meniacim sa časom. Síce je nespochybniteľné, že politickí lídri do istej miery modifikujú niektoré módy správania, skutočné faktory zodpovedné za spoločenské zmeny majú na svedomí bio-spoločenské tlaky, ktoré sú prirodzené pre všetky spoločenské systémy. K zmene dochádza prírodným alebo ekonomickým pričinením, ktoré negatívne ovplyvňujú bezprostredné okolnosti veľkého počtu ľudí.
Medzi bio-spoločenské tlaky zodpovedné za zmenu patria vyčerpateľné zdroje, vojna, preľudnenie, epidémie, prírodné katastrofy, ekonomické recesie, znižovanie na masovej úrovni, technologické nahradenie ľudí strojmi a zlyhanie volených zástupcov pri riešení týchto problémov. Zavedenie peňazí ako výmenného spôsobu tovaru vyvolalo značnú zmenu v spoločnosti, tak ako tomu bolo aj v prípade zavádzania mechanizovanej agrikultúry a priemyselnej revolúcie.
Nemôžeme sa vracať k tradičným hodnotám, ktoré už nemožno naďalej aplikovať. Akýkoľvek pokus o návrat k metódam minulým by uvrhol nespočetné milióny životov do mizérie a utrpenia. Avšak nestačí len poukazovať na limitujúce faktory, ktoré by mohli ohroziť schopnosť prežitia všetkých národov. Výzva, ktorej budú musieť čeliť všetky národy v tomto technologickom veku – niektoré kultúry viac, niektoré menej – poskytuje jemnejší prechod, ktorý by predstavil vhodnejší spôsob zmýšľania o samých sebe, životnom prostredí a riadení vecí týkajúcich sa ľudí. Konečné prežitie ľudskej rasy záleží na plánovaní v globálnom merítku a spoločnom vyhľadávaní nových alternatív s relatívnou orientáciou k zlepšovaniu spoločenských dohôd. Ak má ľudstvo dosiahnuť vzájomnú prosperitu, základom je univerzálny prístup k zdrojom.
Spolu so zavedením nových vzorov týkajúcich sa ľudských záujmov s ohľadom na životné prostredie je nutné predstaviť aj metodológiu, ktorá bude pretavená do reality. Ak máme dosiahnuť tieto ciele, Ekonomika založená na zdrojoch musí nahradiť monetárny systém. Aby sme dokázali efektívne a ekonomicky využívať zdroje, kybernetika a počítačové technológie by mohli byť následne využité k zaisteniu vyššieho štandardu bývania každého jedinca. Národy sveta by mohli vďaka inteligentnému a ľudskému prístupu vedy a technológie zabezpečiť prežitie ľudstva i životného prostredia a podieľať sa tak na formovaní ich budúcnosti.
Praktický a medzinárodne akceptovaný návrh spoločnosti je nevyhnutný na udržanie celosvetovej spoločnosti. Potrebný je samozrejme aj medzinárodný plánovací snem schopný prekladať a predkladať návrhy a výhody, ktoré by vyplynuli zo svetového zjednotenia. Tento návrh by mohol byť prezentovaný v domácom nárečí tak, žeby tomu porozumeli aj technicky menej zdatní ľudia. No nikto by nemal rozhodovať o tom, ako budú navrhnuté tieto plány. Musia byť založené na nosnej kapacite našej planéty, jej zdrojoch, ľudských potrebách a podobne. Aby sme udržali našu civilizáciu, musíme skoordinovať vyspelú technológiu s dostupnými zdrojmi v celkovom, ľudskom, globálnom a systémovom prístupe.
Niet pochýb o tom, že množstvo profesií, ktoré dnes poznáme, zanikne. S mierou zmeny, ktorá sa deje, veľké množstvo zastaraných povolaní zanikne rapídnejšie a vo väčšej miere ako kedykoľvek predtým v ľudskej histórii. V spoločnosti, ktorá uplatňuje systémový prístup, budú tieto profesie nahradené interdisciplinárnymi tímami – systémoví analytici, počítačoví programátori, operační výskumníci a tí, ktorí budú prepájať svet na rozsiahlej komunikačnej sieti za asistencie vysoko rýchlych digitálnych počítačov. Tie nás nakoniec povedú k široko-škálovým na počítačoch založených metódam sociálnych operácií. Sociálne operácie sú dnes až príliš komplikované pre ktoréhokoľvek voleného politika. Vyzerá to tak, že väčšina politikov nevenuje dostatok vážnosti a pozornosti tomuto problému. Len v časoch vojny alebo medzinárodného ohrozenia sa jej dovoláme a zvolávame medzinárodné tímy, aby nám pomohli nájsť uskutočniteľné riešenia na rôzne spoločenské problémy. Ak aplikujeme rovnaké úsilie vedeckej mobilizácie ako robíme aj počas vojny, široko-spektrálny priaznivý efekt dosiahneme v relatívne krátkom čase. To by mohlo byť ľahko dosiahnuté správnym využitím našich univerzít, tréningových seminárov a personálu, aby sme čo najlepšie určili možné alternatívne metódy riešenia týchto problémov, čo by nás mohlo doviesť k definovaniu možných prechodových parametrov k dosiahnutiu budúcej udržateľnosti globálnej civilizácie.
Proces spoločenskej zmeny musí umožniť zmenu podmienok, ktoré by postupne zlepšovali navrhnuté parametre a umožniť zlúčenie novej technológie s objavujúcou sa kultúrou. Dizajnérske tímy využívajúce spoločensky integrované počítače by mohli byť automaticky informované o nových vynálezoch. Keďže by sa tento proces postupne updatoval, generoval by vhodnejší kód správy. Vhodnejším riadením máme na mysli nevyhnutné procedúry na dosiahnutie vytýčenej úlohy.
Všetky obmedzenia, ktoré na nás vrhá súčasný monetárny systém, by mohli byť prekonané prijatím globálneho konsenzu v mene celosvetovej ekonomiky založenej na zdrojoch, pričom by sa na všetky pozemské zdroje nahliadalo a boli by považované za spoločné dedičstvo všetkých obyvateľov planéty. V tomto smere by nám naša planéta a naše technologické napredovanie zabezpečili neobmedzené dodávky materiálov a produktov bez vytvárania dlhu alebo ich zdaňovania.
Keď hovoríme o budúcnosti, často do nej vnášame našu minulosť a prítomnosť. Bežná architektúra a interiér nás ohromujú, pretože odrážajú naše aktuálne predstavy, ale sotva niekedy zvážime praktickosť nášho každodenného príslušenstva, keď navrhujeme nejakú novinku. Napríklad, vždy nás nahnevá, keď sa nám hromadí prach na nábytku, poličkách či oknách, ktorý musíme vždy manuálne upratať z ich povrchu. Premýšľajúc nad inováciami, proaktívnejšie by bolo zvážiť kroky, ktoré predstavujú celkom nový prístup v riešení tohto problému, t.j. zamerať sa na jadro problému, čo by znamenalo prísť s ideou, ako zabrániť prachu, aby sa nám usádzal na nábytku, oknách alebo aby sa nám vôbec dostal do bytu. Jedným z konceptov, ktorý nedávno získal popularitu je udržateľnosť. Keď sa zamyslíme nad jeho definíciou, udržateľnosť je schopnosť pretrvať. My ľudia vnímame pojem udržateľnosti ako dlhodobé udržanie blahobytu života, kam zaraďujeme životné prostredie, ekonomický a spoločenský rozmer a zahrňujeme tam aj myšlienku zodpovedného riadenia svetových zdrojov. Včlenenie tejto myšlienky do návrhu podporuje filozofiu návrhov fyzických objektov, výstavbu prostredia a podporu služieb, ktoré budú v zhode s ekonomickými, spoločenskými a ekologickými princípmi udržateľnosti.
V dnešnej spoločnosti narastá záujem o rozpad a rozloženie tradičnej spoločenskej jednotky, ktorú predstavuje rodina, a spoločenských hodnôt, ktoré s jej prítomnosťou v spoločnosti súvisia. Rodina je primárne chápaná ako miesto osvojovania si takých životných zručností, akými sú starostlivosť o druhých, socializácia, zodpovednosť a stabilita. Narastajúci nepokoj a nedostatok vedenia, ktorým sú dnes mladí ľudia vystavení, len podporujú rozpad rodiny a hodnôt spoločnosti. V súčasnosti musia obaja rodičia pracovať a zarábať. Monetárna ekonomika do značnej miery podkopala súdržnosť rodiny. Rodičia tak nemajú dostatok času, aby sa venovali svojim deťom, sú neustále pod stresom z narastajúcich cien liekov, platby poistného, výdavkov na vzdelanie a vysoký štandard bývania. A práve v tejto oblasti by mohol byť dosiahnutý najvýznamnejší pokrok tejto novej civilizácie. Navrhované skrátené pracovné dni by poskytli viac času na utužovanie rodinných pút. Voľný prístup k tovaru a službám a odstránenie stresového faktora z ekonomickej situácie, ktorý je pôvodcom tohto zmätku v rodine, by vytvoril z domova omnoho príjemnejšie miesto.
S pokročilou úrovňou socializácie, ktorá by prirodzene nevyplývala zo snahy konkurovať s cieľom získať prístup k tovaru a službám, by sme boli svedkami rozšírenia rodinnej jednotky do komunity. Ako už bolo možno pozorované v iných kultúrach, výchova a vývoj detí by sa stalo zodpovednosťou rodiny a celej komunity. Elimináciou dlhu by už strach zo straty práce nebol viac hrozbou, táto záruka spoločne s poznatkami, ako sa jeden k druhému správať a ako sa vzájomne zblížiť s ostatnými zmysluplnejším spôsobom, by mohlo značne zredukovať konflikty a mentálny a fyzický stres.
Ak by boli zdroje a vzdelanie dostupné všetkým rovnako, t.j. bez cenovky, neexistovali by žiadne hranice pre ľudský potenciál. Strach z homogénneho správania v kybernetickej spoločnosti budúcnosti s ekonomikou založenou na zdrojoch je neopodstatnený. Jediná rovnorodosť, ktorú by sme pozorovali, by bol záujem o okolie a životné prostredie a maximálna zdvorilosť jedného k druhému a ostatným národom. Všetci by sme rovnako zdieľali veľkú zvedavosť, keďže by bolo pre nás všetko nové, podnetné a na dosah. Lepším pochopením by ľudia nadobudli flexibilitu v rozhľade, ktorú sme doteraz nepoznali, oslobodení od náboženskej neznášanlivosti a predsudkov. Navyše, ľudia, ktorí by boli súčasťou tejto inovatívnej spoločnosti, by sa zaujímali o svoje okolie a svojich blízkych a priateľov, a o ochranu, udržiavanie a dozor nad prírodnými zdrojmi planéty. Okrem toho by každý, bez ohľadu na rasu, farbu pleti alebo vieru, mal rovnaký prístup ku všetkým výhodám, ktoré by táto vysoko-produktívna kultúra poskytla.
Vo vyspelejšom a humánnejšom systéme vzdelávania by ľudia nadobudli nový typ hodnotového rebríčka. Uvedomili by si taktiež množstvo výhod vyplývajúcich zo spolupráce narozdiel od súťaživosti. V spoločnosti bez vlastných záujmov by bolo nemožné primäť talenty vedeckej a technickej obce, aby sa zapojili do výskumu zbraní alebo akéhokoľvek spoločnosť ohrozujúceho výskumu. Takýto prístup nazývame „praktická morálka“. Ale náš novší, humánnejší a produktívnejší prístup by zastával nevojenské riešenia v medzinárodných sporoch. To si žiada zaujať globálne stanovisko, ktoré by znamenalo značné zlepšenie a odvrátenie sa od národných a sebeckých záujmov. Mohli by sme použiť poznatky a informácie ako nástroje, ktoré by sme odložili, až by boli predstavené dôkazy vhodnejších metód.
Niektorí ľudia spochybňujú morálnu povahu procesu, keď zdanlivo dostanú niečo za nič. Ak vám školu napríklad neplatia rodičia. Skutočne veríte tomu, že by ľudia nemali dostať niečo za nič? Ak by niektorý z vašich bohatých príbuzných náhle umrel, mali by ste teda uprednostniť, aby financie šli do fondu na výskum rakoviny a nie vám, či? Len tým, že sa narodíme v rozvinutej krajine, máme prístup k mnohým veciam, na ktorých vzniku a vývoji sme sa nepodieľali, ako sú telefón, automobil, elektrina, tečúca voda a pod. Tieto dary ľudskej vynaliezavosti a vynálezy nedegradujú naše životy, ale práve naopak, obohacujú ich a zlepšujú. Čo nás ale skutočne zosadzuje z pozície inteligentných tvorov je náš prístup a nedostatok záujmu o tých, ktorí to najviac potrebujú, ktorí sú vystavení chudobe, hladu a žijú bez strechy nad hlavou. Spoločenské návrhy, ktoré predostierame v tomto čísle, sotva poskytnú dostatok priestoru a možností jedincom k rozvoju ich plného potenciálu v čomkoľvek, čo si vyberú, bez obáv zo straty osobitosti alebo podriadenia sa rovnorodosti.
Definícia pojmu ekonomika založená na zdrojoch znamená, že všetci ľudia sa podieľajú na jej benefitoch. V monetárnom systéme existuje prirodzený dôvod na korupciu, čo znamená získať konkurenčnú výhodu nad niekým iným. Ak by niektorí jedinci nemali vlastné, sebecké záujmy alebo by sme nepoužívali peniaze, nikto by neprosperoval zo zatajovania názoru niekoho iného alebo falzifikovania informácií, či zneužívania niekoho. Neboli by potrebné žiadne skryté, strnulé, spoločenské bariéry, ktoré by niekoho obmedzovali alebo bránili zavádzaniu nových myšlienok. Hlavným cieľom by bol prístup k informáciám a dostupnosť tovarov a služieb všetkým ľuďom. Takáto kultúra spoločnosti by ľuďom priniesla možnosť podieľať sa na vzrušujúcich výzvach. Ekonomika založená na zdrojoch by vytvorila také prostredie, ktoré by podnecovalo široký a pestrý rozsah individuálnosti, kreativity, konštruktívnej snahy a kooperácie bez akéhokoľvek elitárstva a podobne.
Najdôležitejšie je ale, že ekonomika založená na zdrojoch by generovala omnoho odlišnejší, ale za to stimulujúci systém založený na rešpektovaní človeka a životného prostredia. Nešlo by o rovnorodú kultúru, ale o kultúru, ktorá je navrhnutá tak, aby bola v neustálom procese rastu a vývoja.
Životy nás všetkých sa stanú bohatšími a bezpečnejšími, ak zlepšíme životy ostatných, ochránime naše životné prostredie a budeme pracovať na blahobyte. Ak by sme tieto hodnoty zaviedli do praxe, všetci by sme dosiahli vyšší životný štandard v priebehu krátkeho obdobia, ktorý by sa aj naďalej zlepšoval. V čase, kedy by komerčné inštitúcie zanikli, väznice, právnici, reklamy, banky a burzy cenných papierov by zrazu stratili existenčný účel. V spoločnosti budúcnosti, v ktorej by bol monetárny systém nedostatku nahradený ekonomikou založenou na zdrojoch a dokázali by sme naplniť väčšinu fyzických a kreatívnych potrieb, súkromné vlastníctvo, tak ako ho poznáme, by zaniklo a uvoľnilo miesto prístupu jedinca k tovarom a službám. Koncept vlastníctva by už nemal reálny základ a nepredstavoval by výhodu jedinca nad ostatnými v spoločnosti blahobytu. Aj keď si to mnohí dokážu len ťažko predstaviť, dokonca aj najbohatším ľuďom dnešnej doby by sa darilo viac vo vysoko-produktívnej spoločnosti založenej na zdrojovej ekonomike. Dnes už ľudia v rozvinutých krajinách žijú lepšie ako králi či boháči v minulosti. V ekonomike založenej na zdrojoch by každý žil bohatší život ako tí najmocnejší a najbohatší ľudia súčasnosti, a to nielen materiálne, ale aj spirituálne.
Ľudia by sa tak mohli zadarmo vzdelávať v akomkoľvek konštruktívnom obore, ktorý si zvolia, no bolo by to už bez ekonomických tlakov, obmedzení, dlhov alebo zdaňovania, teda prvkov, ktoré sú už vrodenou súčasťou dnešného monetárneho systému. Pod pojmom konštruktívny obor máme na mysli čokoľvek, čo by zlepšilo a obohatilo život jednotlivca aj spoločnosti, pričom by sme mali na zreteli ochranu planéty a životného prostredia. Ak by boli zdroje a vzdelanie dostupné všetkým rovnako a bez cenovky, neexistovali by tak žiadne hranice pre ľudský potenciál. Vďaka takýmto obrovským zmenám by sa ľudia následne dožívali vyššieho veku a žili by zmysluplnejšie a produktívnejšie životy. V takejto spoločnosti by meradlom úspechu bolo naplnenie individuálnych túžob a nie hromadenie bohatstva, majetku a moci.
A toto nie sú len úvahy, vychádza to z vedeckého bádania a pohľadu. Zamyslite sa nad tým…
