V Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove zazneli významné ruské básne pri príležitosti Svetového dňa poézie.
V roku 1999 medzinárodná organizácia UNESCO vyhlásila 21. marec za Svetový deň poézie (angl. World Poetry Day, rus. Всемирный день поэзии).
Účelom tohto medzinárodného dňa je propagovanie, čítanie, písanie a publikovanie poézie po celom svete. Všade na svete má tento deň povzbudiť rôzne iniciatívy podnecujúce umeleckú tvorbu a jej ďalšie vydávanie. Najlepší spôsob ako zveľaďovať a rozvíjať svoj rodný jazyk je písanie básní.
V niektorých svetových krajinách sa oslavuje Deň poézie 15. októbra na počesť narodenia Vergília, rímskeho epického básnika.
Pri príležitosti Svetového dňa poézie sa každoročne uskutočňuje projekt Zaplať básňou. Viac ako tisíc partnerských kaviarní z celého sveta ponúka v tento deň možnosť zaplatiť za kávu alebo čaj svojou básňou. Tento projekt má podporiť a rozvíjať poetickú činnosť.
21. marca sa v Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnilo podujatie, na ktorom si prítomní vypočuli najznámejšie básne z ruskej poézie pri príležitosti Svetového dňa poézie. Ruské básne sa púšťali na videu, kde ich recitovali rodení hovoriaci. Podujatia sa zúčastnili študenti Inštitútu rusistiky, ale aj iní záujemcovia.
Pracovníčka Ruského centra, Mgr. Gabriela Turisová, vybrala desať významných ruských básnikov z XIX. a XX. storočia a ich najznámejšiu báseň. Prítomní získali základnú informáciu o básnikovi, období v ktorom tvoril a vybranej básni. Po vypočutí každej básne sa analyzoval text a význam básne. Samozrejme, nesmel chýbať A. S. Puškin, ale taktiež sme si vypočuli významné básne ďalších ruských básnikov ako sú M. J. Lermontov, K. D. Baľmont, A. A. Blok, N. S. Gumiľov, A. A. Achmatovová, V. V. Majakovskij, S. A. Jesenin, K. M. Simonov a E. A. Jevtušensko.
Aleksandr Sergejevič Puškin (1799 – 1837) je najvýznamnejší ruský romantický básnik a prozaik, ktorý je známy po celom svete. A. S. Puškin patrí do tzv. Zlatého veku ruskej literatúry. Jeho základnými motívmi lyrickej poézie boli predovšetkým láska ako najvyšší ľudský cit, nielen k žene, ale aj k vlasti, taktiež zmysel života a smrti a priateľstvo. Na podujatí sme si vypočuli báseň s názvom «Я помню чудное мгновение» (Pamätám si nádherný moment), ktorú Puškin napísal Anne Kernovej v roku 1825. Základnou témou básne je láska a vášeň, ktorá napĺňala A. S. Puškina.
Michail Jurievič Lermontov (1814 – 1841) bol ruský romantický básnik a prozaik. Preslávil sa najmä lyrickou básňou «Смерть поэта» (Smrť básnika), ktorá bola venovaná pamiatke A. S. Puškina. Smrť Puškina v roku 1837 Lermontova veľmi silno zasiahla, čo aj veľmi detailne vyjadril v tejto básni. Prvá časť básne je tragickou elégiou, ktorá opisuje pochmúrne udalosti a smrť Puškina. V druhej časti básne Lermontov otvorene obviňuje zo smrti Puškina aj samotného cára. Za túto báseň bol uväznený a vyhnaný na Kaukaz.
Michail Jurievič Lermontov (1814 – 1841)
Konstantin Dmitrievič Baľmont (1867 – 1942) bol ruský básnik, spisovateľ a prekladateľ tzv. Strieborného veku ruskej literatúry, ktorý tvoril v období symbolizmu. Vo svojej tvorbe používal veľa symbolov a impresionistických prvkov, ktorými dopĺňal celú škálu pocitov. Bol považovaný za majstra melodického verša. Za veľmi dôležitú časť básne považoval jej zvukovú stránku. Najznámejšia báseň «Женщина – с нами, когда мы рождаемся…» (Žena je s nami, keď prichádzame na svet…), ktorá bola napísaná v roku 1913 je vyjadrením úcty k ženám a zároveň oslavou žien, nakoľko len žena môže darovať ľudský život. Ruský prezident V. V. Putin túto báseň často cituje na Medzinárodný deň žien.
Aleksandr Aleksandrovič Blok (1880 – 1921) patril medzi spisovateľov druhého obdobia ruského symbolizmu 20. stor., pre ktorých bola charakteristická inšpirácia antickou kultúrou, kult tajomnosti a spájanie umenia s mystikou. Na podujatí sme sa venovali básni Ночь, улица, фонарь, аптека… (Noc, ulica, lampáš, lekáreň…), ktorá sa stala prelomovou v tvorbe Bloka, bola napísaná v roku 1912. V básni sa odráža duševný stav samotného básnika, čo je zapríčinené dvomi tragédiami, smrťou syna a otca Bloka. Básnik sa zamýšľa nad zmyslom života a smrti, prevládajú v ňom pochmúrne pocity beznádeje, úzkosti, depresie a melanchólie.
Aleksandr Aleksandrovič Blok (1880 – 1921)
Nikolaj Stepanovič Gumiľov (1886 – 1921) bol jeden zo zakladateľov literárneho smeru a školy tzv. akméizmu. Akméizmus potláčal symboly a prehnanú metaforickosť, presadzoval používanie presných a jasných slov a myšlienok, spojené s videním pozemského života. Vypočuli sme si báseň «Заблудившийся трамвай» (Stratená električka), ktorá bola napísaná v roku 1919 ako reakcia na vtedajšiu spoločnosť a revolúciu. Stratená električka symbolizuje vtedajšie Rusko v jeho politickej situácii. Gumiľov v básni zdôrazňuje slovo zastavte! Zastavte električku, ale bohužiaľ už sa to nedá zvrátiť späť.
Nikolaj Stepanovič Gumiľov (1886 – 1921)
Anna Andrejevna Achmatovová (1889 – 1966) bola najvýznamejšou ruskou poetkou a prekladateľkou 20. stor. Bola predstaviteľkou modernistického básnického smeru, akméizmu, takisto ako aj jej manžel N. S. Gumiľov. Spočiatku písala predovšetkým milostné a vlastenecké lyrické básne. Neskôr v nadväznosti na dianie v spoločnosti písala aj tragické lyrické básne o stalinskom terore a o trápení a sužovaní žien a matiek. V jej poézii nachádzame hlboké psychologické aspekty ľudskej duše. Venovali sme sa básni «Белой ночью» (Bielou nocou), ktorá bola napísaná v roku 1911, v ktorej popisuje očakávanie milovanej osoby a nezhody zaľúbencov.
Vladimir Vladimirovič Majakovskij (1893 – 1930) bol ruský a sovietsky básnik a prozaik. Zoskupil okolo seba skupinku tzv. kubofuturistov. Bol to výborný experimentátor so slovami, obohatil jazyk o svojské novotvary, netradičné metafory, expresívne tvary slov a hovorovú reč. Vniesol do svojej poézie svojskú a netypickú grafiku verša. Vo svojej poézii riešil problémy s ktorými zápasila sovietska spoločnosť v 20. rokoch 20. storočia, problémy nových ľudských vzťahov, lásky a problémy novej morálky. V jednej z jeho kľúčových básní «Послушайте!» (Počúvajte!), z roku 1914 sa venoval hlavnému zmyslu života. Hlavný zmysel života je v jeho ponímaní byť pre niekoho potrebný a dôležitý. V básni sa zamýšľa nad potrebou básnikov 20. stor. a prirovnáva ich ku hviezdam.
Sergej Aleksandrovič Jesenin (1895 – 1925) bol hlavným predstaviteľom ruského literárneho smeru tzv. imažinizmu. Pochádzal z roľníckej rodiny, čo natrvalo ovplyvnilo aj jeho poéziu. Bol prírodný a milostný lyrik, mal sympatie pre staré patriarchálne Rusko a ruskú prírodu, ktorú v básňach idealizoval. Bol nazývaný majstrom opisu prírody. Ako citlivý človek sa nedokázal vyrovnať s prvou svetovou vojnou a bolševickou revolúciou, ktorá v ňom vzbudila mnoho rozporov. V básni «Берёза» (Breza), z roku 1913 veľmi detailne opisuje zasneženú brezu a okolitú prírodu. Breza je symbolom duchovnej čistoty, znovuzrodenia a krásy. V ruskom folklóre bola breza považovaná za ženský strom, vytvárala asociácie ženy a matky, taktiež asociácie zdravia a krásy.
Konstantin Michajlovič Simonov (1915 – 1979) bol sovietsky básnik a prozaik. Venoval sa písaniu vojenských básní a vojnových denníkov. Jeho tvorba sa opiera o jeho zážitky z Veľkej Vlasteneckej vojny. Zaoberá sa tiež rozborom mravných otázok vtedajšej doby. Báseň «Жди меня, и я вернусь…» (Čakaj ma a ja sa vrátim…), ktorá bola napísaná v roku 1941 zo začiatku nemala byť verejne publikovaná. Pre Simonova to bolo osobné vyznanie pre jeho milovanú Valentinu Serovovú. Vo chvíli, keď dal Simonov svojmu priateľovi prečítať túto báseň sa na fronte stala hymnou a zároveň modlitbou všetkých vojakov. V básni vojaci nachádzali vnútornú silu, vieru a nádej, že sa raz vrátia k svojím milovaným. Báseň v sebe nesie hlbokú myšlienku toho, že vojna nedokáže zničiť ani zmeniť vzťah k ozajstnej láske.
Jevgenij Aleksandrovič Jevtušenko (1932 – 2017)
Jevgenij Aleksandrovič Jevtušenko (1932 – 2017) sovietsky básnik, ktorý patril do prúdu tzv. novej poézie. Písal predovšetkým ľúbostnú lyriku, ale taktiež významné básne s vojenskou tematikou. Po vypočutí básne «Дай бог!» (Daj Boh!), ktorá bola napísaná v roku 1990 sa stala hymnou niekoľkých pokolení obyvateľov Ruska. Báseň pripomína modlitbu, autor sa v nej obracia k Bohu a prosí ho o to, aby zmenil svet k lepšiemu a takisto aj o to, aby si ľudia zachovali česť a dôstojnosť vo vtedajšom prelomovom politickom období.
Dávame do pozornosti najbližšie podujatie Ruského centra, prezentáciu o J. A. Gagarinovi a premietanie dokumentárneho filmu s názvom Úsmev Gagarina. Podujatie sa uskutoční 27. marca 2019 o 14:00 hod. v Ruskom centre Prešovskej univerzity v Prešove. Srdečne Vás pozývame!
Mgr. Gabriela Turisová
