Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Ako je známe, od začiatku roku 2019 sa premiér P. Pellegrini snaží intenzívne kritizovať prezidenta A. Kisku kvôli poškodzovaniu záujmov Slovenska. Jeho kritika by mohla byť v mnohom oprávnená, problém je ale v tom, že samotný premiér sa svojimi krokmi začína A. Kiskovi čoraz viac podobať. P. Pellegrini síce vystupuje diplomatickejšie, ale z hľadiska slovenských občanov je úplne jedno, či suverenitu Slovenska v rokovaniach s USA obetuje on alebo A. Kiska. A je tiež úplne jedno, ktorý z týchto dvoch politikov nakúpi nové zbrane z peňazí, čo by mali putovať na záchranu kolabujúceho zdravotníctva. Bolo by však možno ešte lepšie, keby tieto kroky učinil A. Kiska a nie P. Pellegrini, pretože ten musí pri podobných krokoch svojich voličov klamať oveľa viac než A. Kiska.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam: • Ľavica alebo oligarchia?• Nový Andrej Kiska?• Pellegriniho Bútora?Úspešné Slovensko? • Smer SD vo voľbách?

Ľavica alebo oligarchia?

Žiaľ, v prípade strany Smer SD nie je porušovanie predvolebných sľubov až taká zriedkavosť. Strana používa ľavicovú rétoriku, ale v skutočnosti až príliš často podporuje oligarchiu, ktorá Slovensku škodí. Veľkú príležitosť obmedziť vplyv oligarchov v strane prepásol R. Fico v roku 2012, keď suverénne zvíťazil vo voľbách a získal jedinečnú možnosť vládnuť bez akýchkoľvek koalícií. Avšak hoci sa rozhodol sa s oligarchiou naďalej spolupracovať, bol natoľko inteligentný, že si uvedomoval, aký veľký je odpor ľavicových voličov k oligarchickým skupinám. Preto sa snažil svoje oligarchické väzby prekryť ľavicovou rétorikou.

Ľavicová rétorika a spolupráca s oligarchiou sa tak stali sprievodným znakom konania Smeru SD na mnoho rokov, avšak po období masívnej privatizácie sa aj to zdalo mnohým voličom dostatočné. Po roku 2016 prebral v Smere SD úlohu „ľavicového svedomia strany“ Ľ. Blaha. Jeho ideologické názory z minulosti, jeho schopnosť odhaliť a agresívnym jazykom popísať nedostatky súčasného systému v statusoch na Facebooku pôsobili na ľavicového voliča presvedčivo. Ten totiž získal pocit, že aj v Smere SD ešte niekto berie sociálne hodnoty vážne. Myšlienky, že SR musí podporovať sociálnu spravodlivosť a mierové riešenia vo svete sú medzi občanmi SR stále dosť rozšírené a dajú sa vďaka ním získavať hlasy. Ľ. Blaha preto dokázal upútať pozornosť ľavicových voličov a získavať ich pre stranu Smer SD.

Lenže ak chcel doviesť Ľ. Blaha svoje myšlienky do dôsledkov, musel sa nutne dostať do konfliktu s viacerými predstaviteľmi strany. K niekoľkým konfrontáciám prišlo vo vzťahu s ministrom M. Lajčákom, ktorý sa stále viac prezentuje ako nezmieriteľný militarista a Bezpečnostná stratégia SR, ktorú predložilo jeho ministerstvo, bola doslova útokom na ľavicové hodnoty. Nešlo len o šírenie nenávisti voči Rusku, ale aj o tému sociálnej nespravodlivosti, ktorú návrh dokumentu spomínal iba v súvislosti s extrémistickými hnutiami. Vôbec žiadne vyjadrenia, že sociálna nespravodlivosť ako taká predstavuje bezpečnostné riziko…

Nový Andrej Kiska?

Na Ľ. Blahu však v posledných dňoch zaútočil aj premiér P. Pellegrini. Poškodil tým doterajšiu taktiku Smeru SD, pri ktorej sa Ľ. Blaha vyslovoval nahlas sociálne a pacifisticky, zatiaľ čo vláda potichu konala oligarchicky a militaristicky. Lenže keď pri útokoch P. Pellegriniho Ľ. Blaha ustupuje z ľavicových pozícií, stráca svoju dôveryhodnosť nielen on, ale i strana. Pri súčasnom vývoji je stále zrejmejšie, že ak si bude chcieť Ľ. Blaha so svojou rétorikou aspoň sčasti zachovať tvár, bude sa musieť so stranou Smer SD rozísť. Na druhej strane, pokiaľ P. Pellegrini s M. Lajčákom budú útočiť na Ľ. Blahu a súčasne podporovať stránky ako Zomri, Smer SD na Slovensku dlho neprežije. Ak totiž vláda podporuje tých, ktorí hanobia voličov Smeru SD ako práve stránka Zomri, tak zrádza mandát, ktorí jej voliči udelili. A aj tí „najskalnejší“ voliči na to raz prídu…

P. Pellegrini sa v súčasnosti síce tvári, že odmieta politiku rozdelenej spoločnosti, v skutočnosti však zohráva podobnú úlohu ako A. Kiska. Aj ten chcel pôvodne zjednocovať spoločnosť. Z hľadiska ľavicového voliča je zaujímavým zistením to, že mainstreamové médiá dnes podporujú Pellegriniho spôsobom, ktorý sčasti pripomína oslavu A. Kisku pred niekoľkými rokmi. Treba sa pýtať prečo? Zabudli azda médiá na svoje doterajšie výhrady voči Smeru SD? Nie, nezabudli, na Pellegriniho stranu sa však postavili preto, lebo preberá Kiskov militaristický naratív, nakupuje nové zbrane a vytláča Smer SD z tradičných ľavicových pozícií. Pre premiéra môže byť pochlebovanie mainstreamových médií akiste veľmi príjemné, pre politika Smeru SD by však malo byť varovaním. Väčšina voličov tejto strany totiž mainstreamu príliš neverí a naopak tí, čo mainstreamu dôverujú, Smer SD voliť nebudú – ani keď P. Pellegrini kúpi 50 amerických stíhačiek. Smer SD tak môže ľahko padnúť medzi dve stoličky.

Pellegriniho Bútora?

P. Pellegrini sa na „nového Kisku“ mení aj vďaka vplyvu svojich poradcov. To, čím bol u A. Kisku bývalý veľvyslanec v USA M. Bútora, tým je u P. Pellegriniho P. Kmec, taktiež bývalý veľvyslanec v USA. Žiaľ, nemožno sa vyhnúť podozreniu, že P. Pellegrini sa stal nástrojom proamerických síl na Slovensku a jeho postoje v otázke Bezpečnostnej stratégie SR či dohody o obrannej spolupráci s USA tomu nasvedčujú. Je zrejmé, že vláda SR musí zohľadňovať určité želania USA, avšak P. Pellegrini pritom vykonáva zjavnú nadprácu. Najlepšie to bolo vidieť na návšteve u prezidenta D. Trumpa vo Washingtone, kde za jasotu slovenských médií prisľúbil aj „modré z neba“.

Pellegriniho neúprimný postoj sa prejavuje aj vo vzťahu k Európskej únii. Premiér sa oficiálne tvári ako ochranca EÚ, v skutočnosti však kopíruje politiku USA a svojou kritikou Ľ. Blahu to iba dokázal. Ľ. Blaha určite nie je odporcom európskej integrácie, a hoci používa veľmi ostrú rétoriku, v skutočnosti vystupuje proti zmene EÚ na  neoliberálny projekt pod vedením amerického hegemóna. A otvorenú diskusiu o týchto kľúčových zlyhaniach EÚ naozaj potrebujeme. EÚ by mala byť sociálnejšia a plniť to, k čomu sa zaviazala v Charte základných práv EÚ a tiež podporovať stabilitu v susedných regiónoch sveta. Lenže sociálne práva v EÚ doslova miznú a vďaka podpore politiky USA sa vnáša nestabilita do regiónov v našom susedstve – dokonca sa zdá, že Brusel nedokáže zachrániť ani jadrovú dohodu s Iránom. P. Pellegrini sa však neodkáže antisociálnemu ani militaristickému trendu postaviť na odpor a zrejme by dokázal zatiahnuť SR aj do nových amerických vojen.

Úspešné Slovensko?

Ďalší z Pellegriniho postojov, ktorý ho približuje k A. Kiskovi, je aj naratív o „úspešnom Slovensku“. Do momentu, kým bolo treba položiť vládu Smeru SD v marci 2018, používal rétoriku o „úspešnom Slovensku“ aj prezident A. Kiska, napr. vo svojom novoročnom prejave z roku 2018. Z úst bohatého podnikateľa ako A. Kiska to možno znelo dôveryhodne, ale sociálny demokrat P. Pellegrini by mal byť pri hodnotení úspechov a neúspechov opatrnejší. Možno, že on sám alebo niekoľkí ľudia okolo neho naozaj cítia úspech, ale pre väčšinu občanov je takéto hodnotenie neprimerane optimistické. Makroekonomické ukazovatele sú klamlivé, veď tie boli skvelé aj pred rokom 1989, ale to vôbec neznamenalo, že by ľudia žili v „úspešnom štáte“.

Samozrejme, že existujú sféry, kde sa situácia na Slovensku reálne zlepšila, avšak existuje priveľa oblastí, kde je trend opačný a na optimizmus nie sú dôvody. Ide predovšetkým o situáciu v slovenskom zdravotníctve. Jedno nočné čakanie na časenku by vládnych optimistov zrejme vrátilo do reality, práve oni však na časenku čakať nemusia. Situácia v našom zdravotníctve je dramatická, prichádza k masívnemu porušovaniu práv pacientov a čo je najhoršie – situácia sa bude ďalej zhoršovať. Už teraz totiž stojí veľká časť zdravotnej starostlivosti na lekároch a sestrách v dôchodkovom veku, ktorí sa každý mesiac rozhodujú či zostať alebo odísť zo zdravotníckeho chaosu v SR. A väčšinu z nich nemá kto nahradiť! Kvôli stavu slovenského zdravotníctva reálne umierajú ľudia a o tých starých sa zasa nemá kto postarať. Ani jedna nekonečne dlho pripravovaná nemocnica v Bratislave dnes nestačí.

Situácia nie je dobrá ani v iných odvetviach. Zohnať remeselníka a dokonca za únosnú cenu je často nemožné, pretože veľká časť šikovných remeselníkov emigrovala. Ale aj mnohé kancelárske služby nefungujú tak, ako by mali v úspešnej krajine. Ďalším z príbehov, ktoré príliš nesvedčia o „úspešnom Slovensku“ je príbeh diaľnice do Košíc, ktorá mala byť dostavaná už v roku 2010. Taktiež situácia v školstve sa rozhodne nedá označiť za „úspech“ a to ako vyzerá väčšina rómskych osád by za úspech neoznačovali dokonca ani v krajinách tretieho sveta.

Smer SD vo voľbách?

Je celkovo veľmi smutné, ako sa politici okolo P. Pellegriniho správajú k slovenským občanom s ľavicovými názormi a naozaj sa možno pýtať na dôvody ich konania. Je možné, že ide iba o povýšenectvo a predstavujú si, že ľavicových voličov ľahko zmanipulujú mediálnou propagandou. Od určitého bodu však aj taká manipulácia stráca účinnosť a ten, kto by chcel zdiskreditovať stranu Smer SD u ľavicových voličov, by mal konať presne ako P. Pellegrini. Jedným z prejavov neúcty voči voličovi je zloženie kandidátnej listiny do volieb do Európskeho parlamentu. Sú tam síce aj úprimní ľavičiari ako I. Melicher, ale niektoré mená znejú dosť provokatívne.

Len málokto totiž zosobňuje všetky doterajšie hriechy Smeru SD tak ako M. Beňová, líderka tejto kandidátnej listiny. Nie je nutné komentovať jej rôzne hlasovania v Európskom parlamente, ani ďalšie sporné kroky z minulosti, ale už jej samotné politické „metamorfózy“ vyvolávajú mnoho otáznikov: ako sa z Mečiarovej podporovateľky stala ľavicovo liberálna europoslankyňa? A ako sa z manželky oligarchu stala sociálna demokratka? A čo možno očakávať od osoby, ktorá prešla takýmito premenami, ale vždy si pritom dokázala nájsť cestu k moci a pozíciám?

Napriek všetkým prešľapom sa však dá predpokladať, že strana Smer SD ešte v týchto eurovoľbách neutrpí totálne fiasko. Je jasné, že Smer SD získa v EP menej mandátov než v roku 2014, ešte stále ho však podporia niektoré skupiny voličov. Nie z ideologického presvedčenia, ani kvôli predvolebným sľubom, skôr len z určitej zotrvačnosti. Mnohí si totiž myslia, že stále majú pred sebou stranu, ktorá hlasovala proti intervencii v Iraku 2003 a pokúsila sa obmedziť zisky zdravotných poisťovní. V skutočnosti však majú do činenia s Pellegriniho „progresívnym“ Smerom, ktorý sa pod Pellegriniho taktovkou môže ľahko stať aj koaličným partnerom skutočných progresívcov po voľbách v roku 2020. Práve v parlamentných voľbách 2020 by však mohlo prísť aj volebné fiasko Smeru SD, keďže volebná účasť bude vyššia a iba „skalní voliči“ stačiť nebudú. Nikto z mainstreamu by potom za Smerom SD nesmútil…

JUDr. Branislav Fábry, PhD.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




23 thoughts on “Pellegriniho „progresívny“ Smer?

  • 19. mája 2019 at 16:13
    Permalink

    Pán Fábry, vďaka za článok k veci.

    Reply
  • 19. mája 2019 at 17:06
    Permalink

    Výborná analýza! Červená ružička v logu vädne. A začínam si všímať šípku: zľava doprava? Doprava čoraz viac? Pán Blaha musí poslúchať? Demokracia? Blaha sa mi páči čoraz viac, Pellegrini čoraz menej.

    Reply
  • 19. mája 2019 at 19:38
    Permalink

    Som rád, že už nielen ja vnímam Smer ako štandardnú pravicovú stranu v službách korporácií v rámci fúzie korporátnej a politickej moci. Ak sú v Smere nejakí skutoční ľavičiari (traja, štyria?), otázka je, čo tam robia a prečo tam vlastne sú?
    Pellegrini je jasná prehra. Alebo možno je to tá správna osoba. Aspoň ľudia skôr odhalia a spoznajú, čo je Smer vlastne za stranu. A mali by do svojich radov prijať aj Lajčáka, nech má aj formálne bumážku s logom strany.
    Mimochodom, pri predstavovaní kandidátov na predsedu Európskej komisie sa kandidát PESu (kde je združený aj Smer) Timmermans prezentoval názormi na imigráciu, s ktorými by u nás mohol kandidovať za Progresívne Slovensko.
    Takže veľa šťastia v EP a v PESe.

    Reply
  • 19. mája 2019 at 20:42
    Permalink

    V najbližších voľbách potrebuje smer dostať po hube. Inak sa nespamätá. Dúfam,že Davisti kvôli Melicherovi nepomôžu Beňovej do Bruselu . /Beňová musí veľa vedieť zo špinavej kuchyne/. Možno ani traja sa tam nedostanú a tobôž nimi podporovaný kandidát. Iba ak za takýto postoj majú nejaké benefity…
    Braňo ako vždy perfektný rozbor problému a z ľavej strany.

    Reply
  • 19. mája 2019 at 21:20
    Permalink

    My čo sme postupne zo Smeru SD vystúpili po víťazných voľbách 10.marca 2012 vieme svoje. Dávno som chcel zakričať: „Veď som vám to vravel!“…len už niet komu…Smer bol ľavicovou stranou len do volieb 2012, potom to už bol iba „skrášľovací spolok slovenského kapitalizmu“ a ľavicoví liberáli sa spojili s pravicovými…už dávno pán poslanec Číž hovoril, že „no veď my sme v strede“…

    Reply
  • 20. mája 2019 at 8:04
    Permalink

    „Žiaľ, v prípade strany Smer SD nie je porušovanie predvolebných sľubov až taká zriedkavosť. Strana používa ľavicovú rétoriku, ale v skutočnosti až príliš často podporuje oligarchiu, ktorá Slovensku škodí.“

    Toto hovorím už 15 rokov – komunisti neuveriteľne zlyhávajú v tom, že nehodnotia a nekritizujú SD zľava a neustále nepoukazujú na rozpor medzi ľavicovou slovesnosťou SD a jej pravicovými činmi. O zahraničnej a vojenskej politike ani nehovorím. Koľko príležitostí mali, a koľko ich premrhali. Je nutné, aby sa laickej verejnosti dostali do očí a uší rozdiely medzi SD a komunistami, lebo je zjavný rozpor medzi potrebami a očakávaniami ľudí a ich voľbou vo voľbách.

    Napríklad posledný Ficov výrok na adresu pravicového odpadu na internete :
    „Mňa mrzí to, že tu máme všeljakých zakoplexovaných idiotov, ktorí v živote nič nedosiahli, majú 30 – 35 rokov stále bývajú u mamičky v detskej izbe…“

    Ktovie čo si expreceda myslí aj o ostatných tridsiatnikoch ( trebárs aj práve o tých, ktorí volia SD a krúžkujú „Fica“ ), ktorí si neboli schopní našetriť zo 700 € slovenskej pracovnej žobračenky, 80000 € na byt. Prečo sa ho komunisti nepýtajú, ako si VLASTNOU HLAVOU na ten socialistický byt zarobiť ?! Alebo nech nám rozpovie inšpiratívny životný príbeh slečny Troškovej, ktorá to dokázala ešte pred tridsiatkou ?

    Jednoducho, je úplne zbytočné aby sa slovenská ľavica zaoberala ľavicovosťou SD. Namiesto toho by mala hlučne a neustále kritizovať SD zľava a zdôrazňovať rozdiely medzi komunistickou ľavicou a SD.

    Ak by sa komunistom podarilo dostať sa do NR SR, potom aj napriek ich menšinovému postaveniu môžu SD ťahať doľava.

    Reply
  • 20. mája 2019 at 10:01
    Permalink

    Ficov výrok sa nepáčil ani mne:„Mňa mrzí to, že tu máme všeljakých zakomlexovaných idiotov, ktorí v živote nič nedosiahli, majú 30 – 35 rokov stále bývajú u mamičky v detskej izbe…“
    No podľa môjho názoru sa Fico len nešťastne vyjadril. Tým výrokom myslel asi na detí zbohatlíkov, ktorí nič NEMUSIA a myslia si, že MOŽU VŠETKO, tento výrok sa však mohol dotknúť i tých z ľavého brehu, ktorí nič NEMOŽU a MUSIA ZNÁŠAŤ VŠETKO, a tak im neostáva iné, len „žiť v detskej izbe“. Ale zase toho Fica tak nebičujte, urobil veľa, mohol viac /mohol viac?/ Prevzal po Dzurindovi, Miklošovi…destabilizovanú krajinu a postavil ju na nohy.
    Bohužiaľ, ľuďom sa kapitalizmus páči, no a vládnuť v kapitalizme NIE JE JEDNODUCHÉ, to je ako plávať v rieke, kde žijú pirane. Fico to nemal a nemá ľahké, vyhrážajú sa mu smrťou, terorizujú rodinu. Asi prečo? No lebo nejde celkom po ruke oligarchii.
    Ja nechcem tvrdú pravicu, ani mäkkú, ani stred a voliť budem komunistov / teda ich koalíciu/, ale Fico je pracant a môj obdiv má, urobil veľa, zachránil mnoho, ale mantinely kapitalizmu nepustia. Ja nevravím, že nie je čo kritizovať. Ale ZĽAVA!!!
    P.S. A len tak na okraj, keď sa niekto bude vyhrážať smrťou Radičovej, Budajovi, Galkovi…NEMUSÍ to polícia riešiť, veď oni to považujú za normálne. Len neviem, prečo bola poskytnutá ochranka Nicholsonovej./

    Reply
    • 20. mája 2019 at 21:53
      Permalink

      Len sa nezastávajte mladých, pretože sa to hodí do ľavicovej fanúšikovskej ideológie. Fico má pravdu, len sa vyjadril pomerne vulgárne. Keby to bolo bez emócií, vecne, súhlasil by som.

      1. Mladí podporujú kapitalizmus, hlavne oni volili aj Čaputovú, tak nech nesú aj dôsledky svojho konania. Aj oni spolurozhodujú o podobe spoločnosti. A veľmi aktívne sa vyslovujú proti socializmu, radi by z cesty odpratali starú generáciu, ktorá im prekáža v dokonalom prestavaní spoločnosti podľa ich predstáv, preto nevidím dôvod ich nejako ľutovať.

      2. Mladí, ktorí sú aktívni, tak sú aktívni hlavne prokapitalisticky. Málo aktívni skutočne sedia doma u rodičov a je im všetko na tomto svete ukradnuté, čo bude zajtra, zaujíma ich len to, čo bude dnes, zajtra, najbližšie dni.

      3. Treba si uvedomiť, že každá generácia má aj určité historické poslanie. Posunúť spoločnosť o nejaký ten stupienok ďalej. Tragédiou súčasnej mladej generácie je to, že oni si vôbec neuvedomujú, že majú aj nejaké úlohy, okrem toho, že majú dobre zarábať, že sa majú dobre najesť, napiť, mať mobil, notebook, internet, na Facebooku zdieľať sprostosti, čo som mal na raňajky, akú posteľ som si kúpil. Toto je tak na úrovni neandertálcov, ale nie potrieb civilizácie 21. storočia. Ktorá má k dispozícii mohutný výrobno-technologický, vojenský, potenciál, a tento si vyžaduje inú ľudskú úroveň, ako zdieľačov facebookových nezmyslov.

      Mladí vyžadujú agresívne technologické, komunikačné novinky, ale je obdivuhodné, že nedokážu tak agresívne vyžadovať spoločenské, sociálno-ekonomické novinky. Tam sú totálne konzervatívni, čo je pre prežitie civilizácie nebezpečné, pretože prehlbuje rozpor medzi zastaralou spoločenskou formou a neustále sa rozvíjajúcim výrobno-technologickým potenciálom civilizácie. To smeruje k zničeniu tejto civilizácie. Tak za čo ich chcete ľutovať, na nich treba poriadnu palicu a nie ľútosť.

      4. Rozpor spoločenskej formy a výrobno-technologického potenciálu civilizácie, alebo rozpor medzi zastaralými výrobnými (spoločenskými) vzťahmi a výrobnými silami, vedie k tomu, že tento potenciál nie je využitý. Stará forma jednoducho nedokáže využiť to, čo ponúka sociálny obsah. Do vodíkovej väzby tiež zbytočne budete cpať 10 protónov a 10 elektrónov, nevie ich udržať.
      Dôsledkom je to, že mladí síce vyžadujú stále technické novinky, ale tieto nie sú spoločensky produktívne využité. Vie niekto povedať, aký produktívny význam má to, čo si zdieľajú mladí na Facebooku? Dôsledkom je nevyužitie a vlastne tým aj nezaplatenie vedeckého, technologického výskumu a vývoja a narastanie spoločenského dlhu. Väčšina dnešných západných krajín je hlboko zadĺžená, stačí spomenúť enormný dlh USA, ktorý každým rokom narastá.

      Reply
      • 21. mája 2019 at 0:06
        Permalink

        Pane Antal, zdravím Vás!

        To, co jste stvořil před dvěma hodinami, je VÝBORNÉ. Tentokráte, vůbec poprvé, s Vámi souhlasím bez jediné výhrady. Bravo! )

        POSTSKRIPTUM
        Všem čtenářům DAV-DVA předkládám MIMOŘÁDNĚ ZÁVAŽNÝ případ z USA, dobře si to přečtěte, ale OPRAVDU DOBŘE – gen. program NWO již běží:

        http://www.nasrestart.cz/z-cerne-kroniky/247-digitalni-vrazda-a-vymazani-ze-sveta-ukazkovy-pripad-nepohodlneho-novinare-alexe-jonese

        P.P.S.
        A tady jsem zveřejnil hned nahoře avízo na dnešní večerní rozhovor s PhDr. Josefem Skálou, CSc., bývalým 1. místopředsedou KSČM ve slovenském rádiu: http://www.nasrestart.cz. Doktor Skála bude hovořit mj. i na téma toho amer. novináře Jonese.

        Reply
      • 21. mája 2019 at 9:11
        Permalink

        Pán Antal!
        Jedna drobná otázka: Kto ich tak vychoval?
        Keď je obloha temná, bude temná i hladina jazera. Keď je spoločnosť povrchná, konzumná, agresívna, militantná a vyznáva hodnoty individualizmu, egoizmu…. na mladých sa to prejaví, skrátka ODRAZ, ZRKADLENIE. Neobviňujte mládež. Ja sa ich veru zastanem. Sú obeťou doby. Sú obeťou ZOMRI a tak. Aké časy, také mravy.
        A nehádžte všetkých mladých do jedného koša. Čo mladí z DAVu DVA, z KSS, zo VSP… ?

        Reply
        • 21. mája 2019 at 9:35
          Permalink

          Pani Kotrádyová, veru tak, mladých z DAVDVA, KSS, VSP a inde treba oceniť.

          Mladí sa necítia obeťou tejto doby, ale jej víťazom. Teda nie všetci, ale značná časť.

          Mladí majú dosť sebavedomia na to, aby si pýtali vysoké platy a požadovali výborné technické vybavenie. Tak nech majú dosť sebavedomia aj na to, aby presadili progresívnu víziu civilizácie. Na to ale povedia, že jednotlivec nič nezmôže a že ich politika nezaujíma. Ak ich politika nezaujíma, tak ich treba zbaviť všetkých politických a viacerých občianskych práv. Pretože svojim videním sveta legitimizujú návrat do stredoveku.

          Som kritický k mladým, pretože v 21. storočí, keď človek má k dispozícii mohutný výrobno-technologický potenciál, musí byť schopný mať nad ním kontrolu. A nebyť len sprostým stádom oviec, ktorému stačí, ak majú strechu nad hlavou, dostatok potravy, a okolo seba plno technických noviniek.

          Reply
          • 21. mája 2019 at 12:08
            Permalink

            Pane Antal, opět s Vámi souhlasím,

            obzvláště poslední odstavec píše, ten sedí. Jen v jednom si dovolím Vás opravit. Píšete, že mladí „svojim videním sveta legitimizujú návrat do stredoveku“. Ne, pane Antal (podotýkám bohužel), ale dějinně ještě hlouběji, do otrokářského řádu.

            Mladí s VŠ diplomem by opravdu měli mít rozum a měli by chápat, že nejen technologický vývoj, ale ruku v ruce i společenský vývoj je nezbytný. My dva se v tomto poučovat nemusíme.

            Ale s mladými tohle konzultovat, až na svaté výjimky např. zde na DAV-DVA, NENÍ MOŽNÉ. (( Poněvadž vím, jaká hrůza se děje ve smyslu sociální politiky nejen na Ukrajině, ale také v Rusku, předkládám jen tak, pro pobavení, kratičký klip, jak žije soudobá „zlatá mládež“ v Moskvě. Hoch s mikrofonem vyzpovídal děcko bohatého fotra, na ulici, ten uvedl částky v rublech za cetky, které na něm visí, aby dokázal, že si může dovolit co hrdlo ráčí:

            https://www.youtube.com/watch?v=c-x_L-uqYrY

            Na závěr děcku položil mladý frajír otázku: „Kolik je třeba dostávat peněz na takové věcičky od rodičů?“ Děcko: „Sto tisíc rublů a více za měsíc. Někdy i 250 tisíc za jediný nákup.“

  • 20. mája 2019 at 14:04
    Permalink

    Slavomíra,

    uvedený výrok berte ako poslednú bodku od niekoho, kto má hodinky za 10 000 €, auto za 100 000 € a ( údajne ) byt za 1 000 000 €. V tomto kontexte, ten výrok spadá presne tam kde má, bez ohľadu na inak ľúbivú slovesnosť jeho pôvodcu.

    Bude lepšie, keď sa sústredíte na prácu a obhajobu KSS-VSP, ako na márnu a neúčelnú obhajobu neobhájiteľnej SD. Pre mňa, a myslím že aj pre Vás bude lepšie, ak KSS=5% a SD=15%, ako KSS=0% a SD=20 %.
    … a vlastne aj pre všetkých „zakoplexovaných idiotov, ktorí v živote nič nedosiahli“ …
    ako znie pozlátená veta z modrej knižnice nejedného slovenského kinderkapitalistu
    Hm ?

    Reply
  • 20. mája 2019 at 16:50
    Permalink

    Martin,
    máte pravdu, kapitalizmus je svinstvo a mňa ani trochu neteší, že niekto „…má hodinky za 10 000 €, auto za 100 000 € a ( údajne ) byt za 1 000 000 €.“ a iný drie a nemá ani auto, ani byt a možno ani tie hodinky. Ale! Po prvé, na Slovensko si brúsia zuby tí, ktorí majú desaťnásobne, ak nie viac, a ešte sa im máli…skrátka rozlišujem bledomodrú od tmavomodrej; jednoducho sulíkovci, kiskovci, matovičovci, čaputovci, kollárovci, radičovci…a tí v pozadí, sú pre Slovensko /myslím tým obyčajných ľudí/ väčším nebezpečím. Po druhé, nebudem kopať do niekoho len preto, že doňho kope každý. Fica neposudzujem jednostranne, urobil aj dobré veci. A zlo treba odsúdiť, nech sa deje na ktorejkoľvek strane. Nechceme predsa, aby sa dostali k moci tí, ktorí sa vyhrážajú smrťou a stavajú pomyselné šibenice. Takže moja „obhajoba“ nie je celkom márna a neúčelná. Ja som sa vyjadrila jasne, volím KSS-VSP. A že sa mi nepáči, keď sa niekomu krivdí? No nepáči! A nikdy nebude!

    Reply
  • 20. mája 2019 at 19:53
    Permalink

    Už som sa od vedenia Smeru dožil všeličoho, ale výrok o 30-35 ročných zakomplexovaných idiotoch žijúcich u mamičky v detskej izbe je pre mňa vrchol cynizmu. A je mi v tomto prípade úplne jedno, čo vypisujú na internete.
    Dnes si mnohí mladí ľudia nielenže nemôžu dovoliť byt, ale dokonca sa ani nemôžu zadĺžiť otrockým hypotekárnym úverom (!!!). Ich platy im nedovolia zadlženie. Uvedomujete si tú hrôzu??? Mám okolo seba prípady, že mladí manželia si nemohli vziať hypo-úver na byt v Bratislave a museli brať lacnejší byt napríklad v Trnave alebo v inom meste. Ale za prácou dochádzajú do BA. V BA je však bytový developerský trhový a cenový Klondike.
    Mladí potrebujú dve veci. Strechu nad hlavou pre založenie rodiny a dôstojný plat, aby ju mohli uživiť. Doma v SR z toho nemajú nič. Výsledkom je skoro 400.000 našich ľudí v zahraničí (to sa to znižuje nezamestnanosť, všakže?). A ešte povedia (v dojemnej zhode Pellegrini aj Kiska), že „Slovensko je úspešný príbeh“. No, ako pre koho …
    Takže na záver otázka:
    Vážení pán expremiér a spol., prečo ste s týmto nič neurobili, keď ste mali jednofarebnú vládu a bol čas na skutočne systémové reformy? Čo bráni(lo) zavedeniu družstevnej bytovej výstavby? Namiesto cynických drístov o 35-ročných v detskej izbe u mamičky.

    Reply
    • 20. mája 2019 at 22:27
      Permalink

      Pán Juhár, takže „mladí potrebujú dve veci: strechu nad hlavou pre založenie rodiny a dôstojný plat“. Kde tu vidíte rozdiel oproti zvieratkám, ktoré tiež potrebujú nejakú strechu nad hlavou a dostatok obživy. Načo tu máme civilizáciu, techniku, ktorá nás môže zničiť, ak to, čo požadujete, vlastne sú schopní dosiahnuť aj zvieratká.

      Nejaké pokrokové idey, spoločenské koncepcie, programy, ktorými ľudstvo bude schopné mať pod kontrolu ničivé výrobné, technologické, vojenské sily, ktoré má k dispozícii, Vám nič nehovoria? Radšej nemať žiadnu mládež, ako takú konzumnú, ako to požadujete.

      Reply
      • 21. mája 2019 at 13:24
        Permalink

        Pán Antal,
        takú hlúposť som už dávno nečítal. Strecha nad hlavou a slušný príjem sú základné veci pre existenciu. Snáď to z kontextu je jasné. Bez týchto dvoch predpokladov nie je možná žiadna dôstojná ľudská existencia, žiadna rodina a žiadny normálne fungujúci štát.
        Všetko nad tým je vec voľby podľa vyspelosti a záujmov jednotlivcov a hierarchie ich hodnôt, t.j. aj zmysluplnosti alebo len konzumu. Označiť základné existenčné predpoklady (a v podstate ľudské práva) za konzum je, veľmi jemne povedané, nezmysel.
        Zvieratká si s tým svojim bývaním a obživou v lese poradia, čo to má spoločné s tým, čo som napísal, neviem …

        Reply
        • 22. mája 2019 at 11:56
          Permalink

          Pán Juhár, Vy to nazývate hlúposťou, ja rozdielnymi predstavami. Naša „ľavica“, aby si zachovala miesto v parlamente, alebo sa doň dostala, začala vsádzať na subjektivizmus, populizmus, lákanie sľubmi raja. Nechce pripomínať povinnosti, pretože sa bojí straty voliča.

          Ja ako marxista vychádzam z výrobno-technologickej úrovne spoločnosti, ktorá určuje základné parametre spoločenského systému, aké sú požiadavky na výrobné (spoločenské) vzťahy, politicko-právny systém, vzdelanosť, kvalifikovanosť a vyspelosť ľudí. Len ak je toto v súlade, systém funguje efektívne, výrobno-technologický potenciál funguje efektívne. Samozrejme, človek má možnosť voľby, môže sa chovať ako vyslovený hlupák, lenže potom systém nefunguje efektívne, spoločnosť kolabuje, tento nesúlad zrejme stál za väčšinou zánikov starých civilizácií (dnes Sputnik píše o Mayoch) a dnes môže viesť k zániku ľudskej spoločnosti ako celku. Hlúpy človek si môže klásť požiadavky aké chce, princípy tohto sveta nepustia.

          Vy ste oddelili práva od povinností, povinnosti sú vo Vašom uvažovaní bezvýznamné, dobrovoľné. Lenže bez povinností nie je možné dosiahnuť ani naznačené práva, nie sú teda dobrovoľné, sú priamo úmerné požiadavkám. Zvyšovanie životnej úrovne, blahobytu a slobôd ľudí sa v dejinách dialo hlavne zmenou starých spoločenských foriem za novšie, ktoré dávali širší priestor vývoju produktívnych síl civilizácie. Zbytočne napreduje len technologický progres, ak stagnuje spoločenský pokrok. V starej forme nové technológie nebudú fungovať efektívne, prinášať žiadaný úžitok, naopak, budú rozkladať spoločnosť. Ľavica aj v zmysle ochrany záujmov najchudobnejších je preto práca, čin, revolučná aktivita, progres.

          Mladí, ak chcú naplniť svoje sociálne práva, majú zároveň úmerne povinnosť k tomu prispieť svojou aktivitou. Zjednotiť sociálny obsah so spoločenskou formou. Sú dosť agresívni na to, aby to dokázali. Ak ich to nezaujíma, potom ich niet čo ľutovať. Videli ste u dnešnej mládeže, teda až na jej menšiu časť, aby formulovala nejaké svoje progresívne, revolučné idey, vízie? Ja nie, ona v podstate podporuje tento zastaraný systém a naopak brzdí progresívne zmeny. Niet ju čo preto ľutovať. Keby mala vízie a niekto by ju za to prenasledoval, potom by bola hodná ľutovania.

          Ak technologické, výrobné poznatky a pokrok napredujú, oproti socializmu silne poklesla spoločenskovedná vybavenosť mladej generácie, to je návrat o 200 rokov dozadu. Určite, že sa to deje aj cielene vládnucim systémom, ale čo sú mladí tupé ovce, ktoré je možné tak ľahko manipulovať? Ak sú agresívni v iných sférach, musia byť aj vo sfére spoločenskovedného poznania.

          Dnešný výrobno-technologický potenciál civilizácie v pohode je schopný naplniť Vaše požiadavky na bývanie a dôstojný život. Lenže len za predpokladu, že s ním budú v súlade všetky stránky spoločenského systému, spoločenská forma, a určite aj vyspelosť človeka. Ak tu zostáva stará kapitalistická forma, systém nefunguje efektívne a nemožno od neho očakávať naplnenie Vašich požiadaviek. Kapitalizmus má určité parametre a Vaše požiadavky nie sú v súlade s ním.

          Ak sú spokojní so životom v kapitalizme a politika ich nezaujíma – tak nech prijímajú jeho rozmer, jeho podmienky. A v kapitalizme nemajú nárok na žiadne bývanie a vysoký príjem.

          Reply
          • 22. mája 2019 at 14:21
            Permalink

            Pane Antal, Vaše slova

            sdílím na 100 %. Podepisuji. Vaším výkladem doslova prosakuje filosofický PRINCIP DUALISMU ve smyslu SPOLEČ. ZŘÍZENÍ & TECHNOLOGIE. Technologie rychle předstihují sebe sama, společ. vývoj však ustrnul tam, kde skončil SSSR a jeho satelity.

            To je nesoulad, který se dlouho udržet NEDÁ. V tomto smyslu máte naprostou pravdu. Kdysi jsem na toto téma vedl dost zevrubné diskuse s mým, již zesnulým otcem. Řekl bych, že by Vám, pane Antal, dal za pravdu.

            Co dodat? Jediné. Nemá smysl litovat nejen mladé, protože oni kapitalismus milují, mladým se líbí žít v tom eurounijním bahně, ale stejně tak nemá smysl litovat dělnickou třídu, obecně raději – proletariát, protože když se dnes zeptáte dělníků, kdo jim postavil ty paneláky, ty obchody, veřejné osvětlení, vodovody, kanalizaci, železnici, silnice, dálnice, školy, přehrady, nemocnice atd., oni TO NEVĚDÍ!!!

            Ba co hůře, dělníci KATEGORICKY ODMÍTAJÍ VOLIT KOMUNISTY!!! Dělníci s mládeží KATEGORICKY ODMÍTAJÍ SOCIALISMUS!!! Mládež je mediálně ožralá, od rána do večera jen čumí do chytrých ajfónů, protože sama z hlavy nespočte ani 15×15. Bohužel. ( Však jste to, pane Antal, napsal správně, že mládež zajímá jen plný bachor, narvaná peněženka od mamy a taty, takže na politiku mládež zvysoka sere. A my, staříci od 60 nahoru, jsme pro ně jen vyžírkové…

            P.S.
            Proto tvrdím již roky, že musí přijít pořádný mazec, aby to zatřáslo i s tím posledním pitomcem.

          • 22. mája 2019 at 15:01
            Permalink

            Predmetom mojej polemiky bolo cynické vyhlásenie Fica na bývanie 35 ročných u rodičov, pričom Smer pre riešenie bytovej otázky v SR neurobil vôbec nič. To je všetko a ak toto nie ste schopný pochopiť a k tomuto sa vyjadriť, je mi ľúto.
            PS
            Aký to kontrast Fico vs. Colotka, za ktorého premiérovania sa 20 rokov stavalo v najlepších časoch ročne v SR až 40.000 cenovo dostupných bytov.
            Ale kľudne si tu od veci a témy filozofujte ďalej …

  • 20. mája 2019 at 22:17
    Permalink

    Samozrejme, s kritickou analýzou Branislava Fábryho možno len súhlasiť.

    Ale autor zároveň vykonal silnú nadprácu poznámkou „Makroekonomické ukazovatele sú klamlivé, veď tie boli skvelé aj pred rokom 1989, ale to vôbec neznamenalo, že by ľudia žili v „úspešnom štáte“. Urobil to už viackrát. Táto drobná poznámka však stavia celú skvelú analýzu a autora do trochu iného svetla a za tú nadprácu budem kritický. Text si vôbec takúto poznámku nevyžadoval, bola úplne zbytočná, dajú sa z nej však vyvodzovať ďalekosiahle závery ohľadom celkových postojov autora a jeho „nepoužiteľnosti“ v politickej praxi.

    Tá poznámka sama osebe je nezmysel, autor dobre vie, že takéto tvrdenie treba podporiť argumentmi. Inak sa to podobá britskému obvineniu bez akýchkoľvek dôkazov Ruska z otravy Skripaľových.

    Tá poznámka naznačuje tak trochu anarchoľavičiarstvo, podobné Chmelárovmu. Výborné kritické analýzy, ale slabá ponuka riešení. U Branislava Fábryho nájdete obsiahle kritické texty nejakých udalostí, kapitalizmu, či socializmu, ale dosť chýba naznačenie, ako si predstavuje spoločenský systém. Je to slabina vôbec všetkých tzv. demokratických ľavičiarov, ktorí za každú cenu vyžadujú formálne demokratický systém, hoci v konečnom dôsledku môže viesť k oveľa vyšším obetiam (ako USA aj cez masu obetí).

    Ak si autor neodpustil tú poznámku, nedá sa prejsť bez povšimnutia a kritickej poznámky.

    Reply
  • 22. mája 2019 at 19:46
    Permalink

    Veľmi dobrým indikátorom „ľavicovosti“ tej ktorej vlády / strany / osoby , je jej príklon k tej či onej strane v protikladoch na osi zamestnanec – zamestnávateľ.

    Veľmi dobrý článok o tom je tu :

    https://karmina.red/posts/dovidenia/

    ( všimnite si hlavne fakty, o minulých a plánovaných krokoch SD vlády v prospech kapitalistov a v neprospech proletariátu )

    Čakajú nás veľmi zaujímavé časy a preto aj pomocou tejto optiky môžu – musia ! – komunisti vysvetľovať rozdiely medzi SD a komunistami, tej sproletarizovanej apolitickej mase, čo vo svojej nevedomosti chodí voliť proti sebe – pre prospech bohatých.

    ZOŽERME BOHATÝCH !

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *