Fragment
O sekundu vzbĺknu katakomby,
z jaskýň snov sa ohne vylodia.
Ako výbuch vodíkovej bomby
trvale nás oslepuje príroda.
Život je beh pred ničivou lávou,
nič sa v ňom viac nedá vrátiť späť.
Krátky výdych vôní, záhada vôd,
farby pripravené na rozkvet,
to je všetko iba prostý návod
na dočasný doživotný let.
Sonet
Tam, kde sa zrútiš, tam aj zotrváš.
Ticho ťa obstupujú živé tvory.
Na váhu polož všetko – všetko zváž,
kým smrť ťa chladným dychom nepokorí.
Prijmi ma, hlina, ako nádobu
na tvoje krištáľové spodné vody.
Tak ako som ťa prijal na obuv,
ty teraz prijmi toho, čo ťa schodil.
Potopa svetla všetko zaleje,
pramene náhle trblietavo kypia.
Ber ma jak čosi, čo tu proste je,
čo patrí ti, jak vode patrí ryba.
Jak vtáci rozpŕchli sa nádeje.
Už všetko mám, už iba hrob mi chýba.