„Skutočná poézia musí vždy aspoň o hodinu predbehnúť život.“
Fragment
Znehybnej v povetrí,
mlat zvierajúca päsť,
ľahni a nepohni sa zem!
Tíš.
Skončila sa veľká cesta.
Zahrmel kanón.
Možno viaceré.
A že by paľba
hrmela,
sa nezdá –
to cvengli
v žobrákovom vrecku
haliere…
Fragment
Hej, povaľači! Ruky z vrecák! Vzkypte!
Zoberte skaly, nože, ekrazit!
A ty, čo namiesto rúk máš len kýpte,
skús čelom preraziť!
Vyrazte, deti hladujúcej triedy,
všiváci,
utopenci,
rabi,
vyrazte!
Nech v kalendároch z utorka aj stredy
pod našou krvou sviatok porastie!
„A ty, čo namiesto rúk máš len kýpte,
skús čelom preraziť!“
Super metafora!!!