Tieto slová by sa nám mali vryť do pamäte, rovnako, ako socha matky, ktorá zúfalo a beznádejne stíska dieťa v náručí pred krutosťou fašistických vrahov. Mrazivé nedeľné ráno 21. januára 1945 sa pre obyvateľov Ostrého Grúňa a Kľaku vrylo do pamäte ako Krvavá nedeľa. Nám, ktorí si každoročne spomíname na túto hrôzu, sa počas minúty ticha pred očami premieta film hrôzy a zúfalstva. Stúpajúci čierny, štipľavý dym, plamene pohlcujúce skromné príbytky, zúfalý krik a plač. Beštiálne vraždenie starcov, žien a detí príslušníkmi nacistickej pohotovostnej jednotky Edelweiss a jej domácich prisluhovačov ostáva dodnes mementom varujúcim pred zločinmi, ktorých bol schopný „človek“.
Všetka česť a poďakovanie patrí starostom obcí Kľaku a Ostrého Grúňa, ktorí bez ohľadu na akýkoľvek prívlastok – jubilejný, či volebný, bez ohľadu na poveternostné podmienky, ale aj bez ohľadu na politickú príslušnosť, organizujú každoročne pietnu spomienku na túto hrôzu. Nie pre propagáciu politikov, ale pre pamäť Slovenského národa. Pre pamäť fašistických zverstiev, ktoré zanechali jazvy v rodinách blízkych obetí.
Delegácia Komunistickej strany Slovenska, vedená jej predsedom Jozefom Hrdličkom vzdáva úctu a tichú spomienku nevinným obetiam zavraždeným v obci Ostrý Grúň i Kľak každý rok. Súcit a účasť nad obeťami zverského vyčíňania nemeckých fašistovy ale aj ich domácich prisluhovačov Pohotovostných oddielov hlinkovej gardy, varovanie nad hrozbou novodobého fašizmu v podobe bombardovania Juhoslávie, či kriesenia Banderovcov na Ukrajine, a snahu o prekrúcanie historických faktov II. Svetovej vojny, vyjadril pri príležitosti 75. výročia spomienky na najbeštiálnejšie vyčínanie fašistov na území Slovenska vo svojom vystúpení predseda slovenských komunistov – Komunistickej strany Slovenska Jozef Hrdlička.
(Vystúpenie bude v prílohe dodatočne.)
Svojou „návštevou“ poctila pamätné miesta v Ostrom Grúni a Kľaku aj štátna a vládna delegácia. Pani Zuzana Čaputová a premiér Peter Pellegríny sa zachovali veľmi „netradične“. Počas pietneho aktu, pred vystúpeniami predsedu SZPB a KSS sa ospravedlnili z ďalšej účasti „pre naliehavosť ďalších úloh“, čím celý pietny akt narušili. Ukázalo sa, že ich naliehavou úlohou bol presun do obce Kľak. Nuž, pre koho tam vlastne boli? Bol to skutok hodný jedine odsúdenia a hanby. Veď na Kľak sme sa presunuli po ukončení pietneho aktu v Ostrom Grúni všetci zúčastnení. A zaklincovali to ešte viac, keď pietny akt na Kľaku prerušili opätovným odchodom, pred ďalšími vystúpeniami delegácií hostí (opäť boli medzi nimi delegácie SZPB a KSS).
Smutné a bezprecedentné správanie najvyšších činiteľov! Neúcta k organizátorom, neúcta k účastníkom ! Aký úprimný bol obsah vašich vystúpení ?! Najmä na Kľaku bol koniec pietneho aktu prinajmenšom slušne povedané „podivný“. Hlavne však neúctivý a dehonestujúci práve odkaz obetí kľačianskej a ostrogrúňskej masakry. Hanba Vám ! Ste nehodní stáť v čele krajiny, ktorá si váži obete fašizmu a na ich obete si dokáže dôstojne, úprimne a s pietou spomenúť. My nezabúdame – nezabúdame ani na vašu faloš a pokrytectvo.
Viera Klimentová na stránke KSS
Veľmi smutné, nevážia si ani obete našich občanov. Aká symbióza čelných predstaviteľov „dvoch rozdielnych“ politických strán.
Podobnú aroganciu som zaregistroval , keď Kiska v Kalinove odovzdal vyznamenanie osloboditeľovi a následne ho ponížil, keď mu ponúkol poldeci.
Hanba Čaputovej, hanba Pellegrínymu!!! Patria k sebe!!!
Príde čas, keď sa budú počítať ich obete, obete kapitalizmu, obete ekonomického fašizmu.