Žijeme imperiálnym spôsobom života, žijeme na úkor iných a považujeme to za normálne, dokonca to považujeme za svoje právo. Všetky lacné potraviny, odevy, ropné produkty… sú zaplatené devastáciou iných krajín, životom v biede iných ľudí, detskou prácou detí v iných krajinách, ale aj intervenciami do krajín, ktoré sa odmietajú podvoliť, ktoré odmietajú poskytovať svoje prírodné zdroje a lacnú pracovnú silu… napriek rečiam o ľudských právach a rovnosti všetkých ľudí, považujeme vykorisťovanie iných ľudí za normálne…
– Richard Sťahel, Globálna klimatická kríza – filozofia a politika
Pozrite si celú prednášku Richarda Sťahela na konferencii Globálna klimatická kríza
Rozprava na Facebooku
Na príspevok reagovala na sociálnej sieti Simona Wagnerova:
Nuž, filozofia je teoretická disciplína z definície, takže pre mnohých ľudí bude „zbytočným táraním do vetra“ aj keď reflektuje najakútnejšie hrozby, ktorým ľudstvo čelí. Podobná otázka zaznela aj v diskusii – prečo sa nepridáme k nejakému aktivistickému či dokonca politickému hnutiu, aby sa urobilo konečne niečo konkrétne. Odpovedal som, že preto lebo v modernej spoločnosti existuje deľba práce a úlohou filozofa nie je byť aktivistom, politikom, metodikom a ani kazateľom. Bez tej „zbytočnej teórie“ budú, ale potrebné opatrenia – radikálne obmedzenie hlavne leteckého cestovania, spotreby tovarov (vrátane potravín), ktoré museli precestovať pol sveta a množstva iných dnes samozrejmých vecí a služieb, ktoré je potrebné urobiť, aby sme aspoň mali šancu prežiť, označované za alarmizmus ekofanatikov. Ja viem, že budú aj tak, ale aspoň môžem poukázať na to, že to nie je niečo čo si cucáme z prsta z akejsi zvrátenej pasie, ako si majú tendenciu myslieť „ľudia praxe“, presvedčení o tom, že my filozofi nevieme ako vyzerá reálny život.
Richard Sťahel odpovedal:
Nuž, filozofia je teoretická disciplína z definície, takže pre mnohých ľudí bude „zbytočným táraním do vetra“ aj keď reflektuje najakútnejšie hrozby, ktorým ľudstvo čelí. Podobná otázka zaznela aj v diskusii – prečo sa nepridáme k nejakému aktivistickému či dokonca politickému hnutiu, aby sa urobilo konečne niečo konkrétne. Odpovedal som, že preto lebo v modernej spoločnosti existuje deľba práce a úlohou filozofa nie je byť aktivistom, politikom, metodikom a ani kazateľom. Bez tej „zbytočnej teórie“ budú, ale potrebné opatrenia – radikálne obmedzenie hlavne leteckého cestovania, spotreby tovarov (vrátane potravín), ktoré museli precestovať pol sveta a množstva iných dnes samozrejmých vecí a služieb, ktoré je potrebné urobiť, aby sme aspoň mali šancu prežiť, označované za alarmizmus ekofanatikov. Ja viem, že budú aj tak, ale aspoň môžem poukázať na to, že to nie je niečo čo si cucáme z prsta z akejsi zvrátenej pasie, ako si majú tendenciu myslieť „ľudia praxe“, presvedčení o tom, že my filozofi nevieme ako vyzerá reálny život.
Do diskusie sa zapojil aj Michal Marguš:
No tak je ten problem že väčšina konanie ktore vo svete vidíme je výsledkom nedomysleného plánovania a chápania súvislostí, preto práve obory ako filozofia sú kľúčové pre to, aby sme zmeny ktorými si spoločnosť prechádza prežili v čo najlepšej možnej kondícií.
Záver diskusie opäť Richard Sťahel:
Riso Stahel: Simona, na to kam povedie neoliberálna ideológia a naratív pravicových médií ja a mnohí iní poukazujeme roky. Keď sa teraz opakuje situácia z 30. rokov minulého storočia, keď ponížení a urazení volia krajnú pravicu s jej prísľubom „práva a poriadku“ je tu zrazu plno kritikov, ktorí filozofom vyčítajú, že nestoja na tribúnach. To ale naozaj nie je úlohou filozofov. Mnohí filozofi už od 20. rokov minulého storočia poukazovali na to k čomu povedie vtedajšia politika a rétorika – a nikto ich nepočúval. Naopak, keď sa nacisti dostali k moci, filozofi Frankfurtskej školy boli prví, ktorým šlo gestapo po krku. Tí čo nestihli utiecť boli zavraždení. Keďže ekonómia a politici neboli ochotní alebo schopní pochopiť lekciu z 30. a 40. rokov minulého storočia a v 90. rokoch začali opäť presadzovať politiky, ktoré viedli ku kríze a k napokon k vojne, tak si asi tú lekciu musíme zopakovať. Tentoraz to ale bude horšie, lebo okrem politického systému kolabuje aj ekologický. Písal som o tom už pred 20 rokmi a robím to doteraz. Prednášam o tom, kde sa len dá, chodím do diskusií na najrozličnejšie fóra, vrátane rozhlasu a televízie. Ale ľudia radšej počúvajú „tých z praxe“, lebo tí zarobili milióny, takže tí vedia o čom je život a filozofi len dristajú. Tak uvidíme kam nás tá „prax“ v novom klimatickom režime dostane. Dovolím si odhadnúť, že to nebude nič pekné.
