Historik Ivan Lulják: 100 rokov od prvej streľby do štrajkujúceho

„Krvavý pes“, „krvavý diktátor Slovenska“ „Hanba mu ! Škandál, že takýto človek môže sedieť v ministerskom kresle v republike ! Najväčší katan slovenského ľudu !“

(Stenografické zápisky z rokovaní Revolučného národného zhromaždenia , 139 schôdza , 7.IV.1920)

Takto kričal počas mimoriadnej parlamentnej schôdze pred 100 rokmi poslanec Josef Stivin počas neprítomnosti ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára, ktorý sa zo schôdze ospravedlnil pre chorobu. O čo vlastne šlo?

26. marca uplyne 100 rokov od historicky prvej streľby do štrajkujúceho slovenského poľnohospodárskeho robotníctva v obci Rumanová pri Hlohovci. V Hlohoveckom okrese počas marca 1920 vypukol ostrý štrajk poľnohospodárskych robotníkov z dôvodu nedodržiavania kolektívnych zmlúv zo strany veľkostatkárov. Robotníctvo zvlášť protestovalo voči tomu, že nedostávalo naturálnu dávku deputátneho mlieka a zemiakov, pričom im neraz siahali aj na vyplatené mzdy. Kedže bohatí veľkostatkári nechceli vyplatiť chýbajúcu mzdu a dodať dohodnutú naturálnu dávku štrajkujúci si zvolili dôverníkov vedených Jozefom Felcanom, zastupujúcich poškodenú stranu pri rokovaní so služnovským úradom a veľkostatkármi. Veľkostatkári neboli ochotní ani akceptovať snahu o uzavretie novej kolektívnej zmluvy ako navrhovali dôverníci zemerobotníkov. Neochota veľkostatkárov rokovať, zákerné zatknutie dôverníkov robotníctva viedlo k udalostiam v Rumanovej.

Štrajk v Rumanovej patril medzi prvé vážnejšie strety vzbúreného robotníctva so štátnou mocou pri ktorej tiekla krv. Pritom celá udalosť sa začala celkom nevinne.

„Ráno 26.marca 1920, bola žandárska stanica informovaná o poburovaní obyvateľstva v obci Rumanova. Veliteľ žandárskej stanice v Udvarnoku /1/ vyslal do Rumanovej hliadku, ktorú tvorili strážnici čakatelia /v zácviku/ František Nový, Bohumil Prantl a Martin Zámečník.“ /2/

Tí podľa vlastných slov priamo na mieste činu zistili, že obyvateľov poburuje miestny obyvateľ Ján Bališ. Hliadka ho najprv vyzvala, aby sa dobrovoľné vzdal, na čo obvinený začal klásť odpor. V následnej bitke bol obvinený spolu s dôverníkom robotníctva Gašparom Konopáskom zastrelený.

Smrť Bališa a Konopáska vyvolala veľké pobúrenie. Na pohrebe konajúcom sa toho dňa sa zúčastnilo vyše 2 tisíc osôb z Rumanovej, Hlohovca a okolia. Napriek pokusom vyvesiť červený prápor bola podľa hlásenia demonštrácia na pohrebe v celku pokojná. /3/

Streľba v Rumanovej vyvolala pobúrenie i v parlamente. Mesiac po tragédii socialistickí poslanci interpelovali ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára o zastrelení dvoch robotníckych dôverníkov v Rumanovej /4/, pričom socialistický poslanec Stivín nazval ministra pre správu Slovenska Dr. Šrobára krvavým psom.

Na tejto schôdzi bola k tomuto bodu denného poriadku otvorená rozprava, z ktorej sa interpelovaný minister ospravedlnil. /5/

Streľba v Rumanovej je podľa dokumentov značne nejasná. Nevie sa kto presne zapríčinil celú tragédiu. Podľa zápisnice vyšetrujúceho ministerského miestotajomníka, Bališ a Konopásek vyvolali v potravinách v Rumanovej ruvačku, pri ktorej napadli žandárov. Tí z obavy o vlastný život do demonštrantov vystrelili, pričom všetci zúčastnení sa rozutekali. Výstrelmi však bol zasiahnutý Bališ, ktorý zostal ležať na mieste činu, druhý postrelený – Gašpar Konopásek vybehol z potravín von, na čo hneď odpadol. Raneným podľa hlásenia hneď po udalosti bola poskytnutá prvá pomoc. /6/

Podľa interpelácie štrajk v Rumanovej vypukol kvôli uväzneniu dôverníka robotníctva – Felcana a nedodržiavaniu kolektívnych zmlúv. Najprv sa robotníctvo obrátilo na hlavný služnovský úrad, keď neuspelo vyhlásilo štrajk, ktorý najviac postihol Hlohovecký okres.

Kvôli štrajku do okresu bolo z Bratislavy povolané vojsko, ako i žandárstvo.
Do Rumanovej boli vyslaní traja mladí žandári. Veliteľ žandárskej stráže oznámil Bališovi, že ho prišli zatknúť. Bališ sa ohradil, že nie je žiadnym zločincom. Na to ho žandári napadli a nasadili púta. Vo vzájomnej strkanici žandári vystrelili do piatych neozbrojených robotníkov. Na čo padli Konopásek a Bališ ťažko zranení na zem. V interpelácii sa ďalej uvádza, že Konopásek zomrel doma večer v ťažkých bolestiach a Bališ tej istej noci v nitrianskej nemocnici. /7/

Streľba v Rumanovej a tvrdý zásah štátnej moci neupokojili obyvateľstvo, skôr ešte priliali olej do ohňa. Za zvýšenie mzdy sa demonštrovalo vo Veľkých Kostolanoch pri Piešťanoch, 10. júna vypukla protidrahotná demonštrácia priamo v Trnave. Z obavy pred násilnosťami štátna moc tento trnavský štrajk rozpustila, pričom robotníctvo sa hneď na to v pokoji rozišlo domov. /8/

Streľba v Rumanovej patrí medzi prvé demonštrácie, ktoré skončili krviprelievaním. Prečo sa o tejto udalosti naši študenti neučia?? Z jedneho dôvodu, udalosti v Rumanovej v plnej nahote ukázali sociálnu krízu na našom území, ktorú ani údajne socialistická vláda Vlastimila Tusára nebola schopná riešiť.

V plnej nahote sa ukázalo, že vláda nie je schopná previesť ani čiastočnú socializáciu ako to bolo v Českých krajinách. Maďarskí grófi a baroni /tzv. optanti/ stále vlastnili veľké latifundia a boli správcami všetkej pôdy. Maďarská veľkoburžoázia a šľachta kruto zaobchádzali so svojimi zamestnancami, voči čomu sa pracujúci búrili.

A o tom bolo náhle vzplanutie rozhorčeného štrajkového boja v Rumanovej, ktorý štátna moc utopila v krvi..

Mgr. Ivan Lulják, historik; ilustračná foto: Miroslav Marček – Decembrový štrajk vrútockých železničiarov; Ján Paľo – Štrajk drevorubačov; Imrich Vysočan – Štrajk; Robert Dúbravec – Pred štrajkom drevorubačov

Zdroje:

/1/ Obec vzdialená 11 kilometrov južne od Hlohovca. V súčasnosti sa nazýva Dvorníky
/2/Roky prvých bojov – Dokumenty z robotníckeho hnutia Západoslovenského kraja 1917-1921. Bratislava: Osveta, 1961, dokument 37, s. 61-62.
/3/ Ref. 2, dokument 37, s. 63
/4/ Ohľadom interpelácie pozri: Boj o směr vývoje Československého státu II. Praha: Academia, 1969, dokument 137, s. 124.
/5/ Rozprava k naliehavej interpelácii na dr. Vavra Šrobára ohľadne usmrtenia dôverníkov robotníctva v Rumanovej. In: Stenografické zápisky z rokovaní Národného zhromaždenia, CXXXIX /139/ schôdza, 7. apríla 1920, http://www.psp.cz/ek…/1918ns/…/stenprot/139schuz/s139003.htm
/6/ Ref. 2, dokument 37, s. 62
/7/Ref. 4, dokument 137,s. 124 a ref. 27
/8/ Ref. 2, dokument 44, s. 69.

---