Ivan Lulják: V tieni koronavírusu antifašistický svet utrpel ťažké straty

Ešte včera zomrel vo veku 95 rokov ruský spisovateľ, účastník druhej svetovej vojny Jurij Bondarev /1924 – 2020/, známy svojimi vojnovými románmi Prápory žiadajú paľbu /1957/, Posledné salvy /1959/, Ticho /1962/, Dva /1964/, Horiaci sneh – Boj o Stalingrad /1969/. Ako spoluautor sa podieľal na príprave scenáru veľkolepej sovietskej vojnovej filmovej epopeje Oslobodenie, konzultoval aj ďalšie vojnové veľkofilmy – Blokádu, Boj o Moskvu. Ako vojak sa zúčastnil bojov o Stalingrad /veliteľ delostreleckej batérie/ a bojov o Duklu, počas ktorých bol zranený. Celý svoj život bol dôsledným nepriateľom fašizmu a zástancom dôstojného života pre všetkých.Za to bojoval nielen ako frontový vojak, ale aj ako spisovateľ.

Dnes vo veku 98 rokov zomrel Manolis Glezos /1922 – 2020/ hrdina gréckeho odboja, ľavicový politik, večný odporca fašizmu a vojenských júnt v Grécku. Ako 19 ročný,v máji 1941 spolu so spolužiakom Apostolosom Santasom strhli vlajku s hákovým krížom z gréckej Akropole. V priebehu druhej svetovej vojny bol dvakrát zatknutý za odbojársku činnosť, pričom mu po prvýkrát hrozil trest smrti. Po druhej svetovej vojne sa ako ľavičiar zúčastnil občianskej vojny na strane ľavicových a komunistických síl, zač bol dlhé roky väznený, pričom pôvodný rozsudok trestu smrti, pre odpor verejnosti bol zmenený na doživotný žalár. Aj keď bol zakrátko prepustený, neustále bol z politických dôvodov radikálne pravicovými vojenskými režimami prenasledovaný a väznený. Po roku 1954, keď bol prepustený, bol opäť väznený v rokoch 1958- 1962 a v rokoch 1967-1971. Ako jediný politik Grécka bol zvolený do parlamentu v čase uväznenia. Dlhé roky žil v emigrácii, keď sa roku 1981 vrátil do vlasti, bol opäť roku 1982 zvolený za poslanca gréckeho parlamentu za ľavicovú stranu PASOK, s ktorou sa pre nezhody rozišiel.

Aj v staršom veku bol politický činný, zvažoval priamu demokraciu, ktorá sa mu zdala neúčinná, neskôr sa stal ako nestraník podporovateľ gréckej ľavicovej strany Syriza, no kontakty mal aj v Gréckej komunistickej strane. Do povedomia vstúpil aj v poslednom desaťročí. Roku 2010 počas demonštrácie v Aténách proti sociálnym škrtom ho trafil kanister so slzným plynom, pričom bol napadnutý policajtmi a zatknutý. Objavil sa aj na protifašistických demonštráciách proti Zlatému úsvitu, ktorý mu hrozil fyzickou likvidáciou. Vtedy mal údajne povedať

„Nezničil ma Hitler, ani režim plukovníkov, na nich nemáte!„

Roku 2014 bol zvolený do euro parlamentu ako najstarší kandidát, ktorý v európskej krajine získal najviac hlasov zo všetkých zúčastnených.

Aj to potvrdzovalo, že Manolis Glezos mal za svoj dlhý, plodný a bojovný život neskutočnú úctu gréckej spoločnosti. Zomrel človek, ktorý bojoval za práva najchudobnejších, práva utláčaných a vždy šiel na doraz, či už ako mladý chlapec v boji proti hitlerovským okupantom, zrelý muž proti režimu vojenskej diktatúry i ako vetchý starec v boji proti sociálnym škrtom súčasných vlád. Istý grécky ľavicový politik povedal – „tak ako Glezosa milovali najchudobnejší neskutočnou vrúcnosťou, tak ho mocní so všetkou nenávisťou nenávideli.“ A zrejme vedeli prečo.

V tieni koronavírusu svet prišiel o dvoch dôsledných bojovníkov proti fašizmu. Jeden proti fašizmu bojoval vo vojne a neskôr perom, druhý svojou možno „donkichotskou“ snahou zmeniť zlý svet k lepšiemu. Obaja však zanechali veľkú stopu v dejinách.

Jurij Bondarev

Manolis Glezos

Nezabudneme!

Historik Mgr. Ivan Lulják, pre DAV DVA

---