„Filozofi doteraz svet vysvetľovali, ide však o to: zmeniť ho.“
– Karl Henrich Marx
Moderná buržoázna spoločnosť je ako čarodejník, ktorý už nedokáže ovládať démonov, povolaných jeho kúzlami.
Až keď skutočný, individuálny človek znova do seba pojme abstraktného občana štátu a stane sa ako individuálny človek vo svojom empirickom živote, vo svojej individuálnej práci, vo svojich individuálnych pomeroch druhovou bytosťou, až potom človek spozná a zorganizuje svoje vlastné sily ako spoločenské sily a nebude už teda spoločenskú silu od seba oddeľovať ako politickú silu, až potom bude dôjde k ľudskej emancipácii.“
Karl Marx, Spisy zv. 1., s. 393
„Rímsky otrok bol pripútaný k svojmu vlastníkovi okovami, námedzný robotník je k nemu pripútaný neviditeľnými nitkami. Ilúziu jeho nezávislosti udržuje neprestajné striedanie individuálnych zamestnávateľov a fictiou juris (právna fikcia) zmluvy.“ Karl Marx, Kapitál, zv. I., s. 607
„Čo je to za spoločnosť, keď sa v nej skutočne nachádza niekoľko miliónov ľudí v najhlbšej samote, spoločnosť, kde človeka môže premôcť zdrvujúca túžba zabiť seba samého bez toho, aby to niekto odhalil? Táto spoločnosť nie je spoločnosťou. Je, ako sa vyjadril Rousseau, púšťou obývanou divou zverou.“ New York Tribune, 1853
„Mezi kapitalistickou a komunistickou společností leží období revoluční přeměny jedné společnosti v druhou. Tomu odpovídá také politické přechodné období, v němž stát nemůže být ničím jiným než revoluční diktaturou proletariátu.“ Karol Marx
„Národ je skutočne bohatý, keď namiesto 12 hodín pracuje len 6 hodín. Bohatstvo nie je kontrola času nadpráce, ale disponibilného času t. j. času jednotlivca aj celej spoločnosti mimo bezprostrednej výroby.“
Karl Marx, Gundrisse (143)
Buržoázia utvorila za svojho sotva storočného triedneho panstva hromadnejšie a kolosálnejšie produktívne sily ako všetky predošlé pokolenia dovedna. Podrobenie prírodných síl, strojová výroba, používanie chémie v priemysle a v poľnohospodárstve, paroplavba, železnice, elektrické telegrafy, zúrodnenie celých svetadielov, splavnenie riek, nahromadenie obyvateľstva akoby vydupaného zo zeme – veď ktoré z minulých storočí tušilo, že v lone spoločenskej práce driemu také produktívne sily!
Videli sme teda: výrobné a výmenné prostriedky, na základe ktorých sa vyvinula buržoázia, utvorili sa vo feudálnej spoločnosti. Na určitom stupni rozvoja týchto výrobných a výmenných prostriedkov nezodpovedali už vzťahy, v ktorých feudálna spoločnosť vyrábala a vymieňala – feudálna organizácia poľnohospodárstva a manufaktúry, slovom feudálne vlastnícke vzťahy – už vyvinutým produktívnym silám. Brzdili výrobu, namiesto aby ju podporovali. Zmenili sa na jej putá. Bolo ich treba rozbiť, a boli rozbité.
Namiesto nich prišla voľna konkurencia so svojim primeraným spoločenským a politickým zriadením, s hospodárskym a politickým panstvom buržoáznej triedy.
Pred našimi očami prebieha podobný pohyb. Novodobá buržoázna spoločnosť so svojimi buržoáznymi výrobnými a výmennými vzťahmi, so svojimi buržoáznymi vlastníckymi vzťahmi ktorá vyčarila také mohutné výrobné a výmenné prostriedky, podobá sa čarodejníkovi, neschopnému opanovať naďalej tajomné sily, ktoré vyvolal. Dejiny priemyslu a obchodu sú už niekoľko desaťročí len dejinami vzbury novodobých produktívnych síl proti novodobým výrobným vzťahom, proti vlastníckym vzťahom, ktoré sú životnými podmienkami buržoázie a jej panstva. Stačí spomenúť obchodne krízy, ktoré svojim periodickým opakovaním čoraz väčšmi ohrozujú existenciu celej buržoáznej spoločnosti. V obchodných krízach zničí sa pravidelne nielen veľká časť vyrobených produktov, ale aj už vytvorených produktívnych síl. V krízach vypuká spoločenská epidémia, ktorá by sa všetkým predchádzajúcim epochám zdala nezmyselnou – epidémia nadvýroby. Znenazdania prichádza chvíľa, v ktorej spoločnosť upadá do barbarského stavu; akoby ju hladomor a všeobecná ničivá vojna boli pripravili o všetky existenčné prostriedky; zdá sa, že priemysel a obchod sú zničené – a prečo? Pretože spoločnosť má priveľa civilizácie, priveľa existenčných prostriedkov, priveľa priemyslu, priveľa obchodu. Produktívne sily, ktoré má naporúdzi, neslúžia už rozvoju buržoáznych vlastníckych vzťahov; naopak, príliš zmohutneli pre tieto vzťahy a tieto vzťahy im prekážajú; a len čo produktívne sily prekonajú tieto prekážky, uvádzajú celú buržoáznu spoločnosť do chaosu, ohrozujú existenciu buržoázneho vlastníctva.“ Karl Marx: Manifest komunistickej strany
„Tím, že stroje či algoritmy, v nichž se nahromadilo historické vědění, přebírají řízení, záleží stále méně na vědění jednotlivce nebo na jeho zkušenostech. A co víc, jeho autonomie se blíží k nule. Odcizení dále roste. Seberealizace vypadá jinak.“
„Ve strojích vystupuje v pracovním procesu samém zpředmětněná práce vůči práci živé jako moc, která ji ovládá, moc, kterou je kapitál co do své formy jako přisvojování živé práce. V žádném ohledu se stroj nejeví jako pracovní prostředek jednotlivého dělníka.“
„Práce není zdrojem veškerého bohatství. Příroda je právě tak zdrojem užitných hodnot (a z těch se přece skládá věcné bohatství!) jako práce, která sama je jen projevem jedné přírodní síly, lidské pracovní síly. … Buržoazie má velmi dobré důvody k tornu, aby přisuzovala práci nadpřirozenou tvůrčí sílu; neboť právě z přírodní podmíněnosti práce vyplývá, že člověk, který nemá jiné vlastnictví než svou pracovní sílu, musí být za každého společenského a kulturního stavu otrokem jiných lidí, kteří si přivlastnili předmětné podmínky práce. Může pracovat jen s jejich svolením a tedy také jen s jejich svolením žít.“ Karl Marx
„Priamy, prirodzený a nevyhnutný vzťah je vzťah muža k žene. Vzťah muža k žene je najreálnejší vzťah ľudskej bytosti k ľudskej bytosti. Z toho vyplýva, do akej miery sa prirodzené správanie človeka stalo človekom alebo do akej miery sa ľudská podstata v ňom stala jeho prirodzenou podstatou. Vzťah tiež odhaľuje, do akej miery sa ľudská potreba stala ľudskou potrebou: rozsah, v akom sa teda druhá osoba ako osoba stala pre neho potrebou. “
Karl Marx, Private Property and Communism, 1844
„Ve vyšší fázi komunistické společnosti, až už jednotlivci nebudou v zotročujícím područí dělby práce a až tedy zmizí i protiklad mezi duševní a tělesnou prací; až práce nebude pouhým prostředkem k životu, nýbrž stane se sama první životní potřebou; až s všestranným rozvojem jednotlivců vzrostou i výrobní síly a všechny zdroje sdruženého bohatství potečou plným proudem — teprve pak bude možno plně překročit úzký obzor buržoazního práva a společnost bude moci vepsat na svůj prapor: Každý podle svých schopností, každému podle jeho potřeb!“ Karol Marx
Výber pripravil, LP.
