Postupne zverejňujeme články z ročenky DAV DVA 2020 s podtitulom Čo robiť. Na túto otázku nám odpovedal aj politológ Igor Melicher, popredná osobnosť Mladých sociálnych demokratov. Demokratický socialista, ktorého možno v poslednom čase čoraz častejšie vidieť aj na tlačovkách Smeru, patrí k osobnostiam, ktoré posúvajú túto stranu výrazne doľava. Igor Melicher dlhodobo spolupracuje aj s DAV DVA, publikuje svoje postoje, robili sme s ním rozhovor pri príležitosti volieb do Európskeho parlamentu, vystúpil na dvoch davistických konferenciách a taktiež na otvorení davistckej knižnice v Košiciach. Melicher taktiež zorganizoval konferenciu Pohľady zľava, kde sa snažil vytvoriť konštruktívny dialóg medzi ľavicovými subjektmi.
Otázkou, čo by mala robiť ľavica sa zaoberá množstvo popredných ľavicových mysliteľov, ale aj bežných ľudí. Nájsť odpoveď na túto otázku nie je samozrejme jednoduché. A to najmä preto, že sa k tejto odpovedi snažíme do-pracovať komplikovanými cestami. Práve preto by sme si mali túto kľúčovú otázku položiť opäť, ale riešenie, ktoré potrebujeme hľadajme na tom mieste, ktoré nebude komplikované a dá nám najviac logiky. Problém európskeho socialistického hnutia je jeho roztrieštenosť. Subjekty na politickej priamke od stredu doľava sa vedia zhodnúť na spoločných postupoch len veľmi ťažko. Počet názorových prienikov sa dnes výrazne zmenšuje už aj medzi navzájom relatívne blízkou sociálnou demokraciou a sociálnym liberalizmom.
Nadnesene by sa dalo povedať, že dnešné socialistické hnutie sa dokáže pohádať aj na tom, koľko kociek cukru patrí do kávy. A tieto žabomyšie hádky bývajú až také silné, že ľavicová strana radšej naplno zaútočí na inú ľavicovú stranu, než na pravicovú stranu a toto predznamenáva veľký úpadok. Čo teda robiť, aby sa situácia zvrátila? Odpoveď vidím v troch okruhoch – Komunita, prosperita, stabilita.
Komunita musí byť to čo nás v prvom rade odlíši od liberálov. Väčšina z nás veľmi dobre vie, že liberalizmus ako ideológia stojí na pretláčaní práv jednotlivca, indivídua. Na druhej strane socializmus zakladá svoje politiky na právach a zveľaďovaní komunity. Aj Slovensko je komunita, nakoľko náš štát tvorí hlavne slovenský národ. Slovensko, na rozdiel od štátov západnej Európy, nebolo nikdy liberálne, nikdy nestálo na obrovskej obchodnej výmene, na obsadzovaní zámorských území alebo na otrockej práci ľudí z iných kontinentov. O Slovanoch sa vždy historicky hovorilo, že Slovan seje a žne, vždy len na svojom. Komunita je základom sociálneho rozmeru spoločnosti. Komunita dáva človeku pocit súnaležitosti s ostatnými, istotu v ťažkých životných časoch a najmä identitu, niečo k čomu patrí. Ak človek alebo spoločnosť vie kam patrí, aká je jej minulosť a aký má plán do budúcnosti, vtedy môžeme hovoriť, že sme skutočná komunita. Všimnite si však, čo sa deje na Slovensku dnes.
Mnoho Slovákov na svoj vlastný národ a štát nadáva ako na niečo prežité a nepotrebné. Veľa Slovákov stráca historické povedomie a vie vymenovať napríklad viac amerických prezidentov, než slovenských osobností. A napokon, Slovensko nemá plán, Slovensko nevie čo bude v krátkodobom horizonte. To znamená, že u nás dominuje ideológia politického liberalizmu, ktorá rozkladá našu komu-nitu na súčet indivíduí pripravených pracovať až kým sa nezodrú, slúžiť nadnárodnému kapitálu, konzumovať a hlavne sa nehlásiť k žiadnej komunite. Ak to pôjde takto dlhodobo, stratíme povedomie, identitu a motiváciu do budúcnosti a definitívne stratíme svoju komunitu.
Prosperita je kráča vedľa komunity. Ak chceme povedať, že naša spoločnosť a náš štát prosperuje, musíme vychádzať z toho, koľko ľudí z celkového počtu Slovákov žije v skutočnej prosperite. Ak sa budeme sústrediť len chladné ekonomické čísla, ktorá nám hovoria iba o tom aké HDP, aký je ekonomický rast, aké je priemerné bohatstvo na jedného Slováka, aký máme štát-ny dlh a aké máme obchodnú bilanciu so zahraničím, zabudneme sami na seba, na ľudí a ich potreby. Podstatné je, aby sme prosperitu celého štátu merali podľa toho, ako sa darí prosperovať komunite ako takej. Akí šťastní sú jej jednotliví členovia a rodiny. Teda či žijú naplnený a spokojný život bez nedostatku. Preto by som si dovolil navrhnúť zaradiť ku kľúčovému indexu HDP aj ďalší kľúčový index a to je Národné šťastie. Ukazovateľ národného šťastia by bola anketa, alebo dotazník, ktorý by musel povinne vyplniť každý človek a zodpovedať otáz-ky, z ktorých sa nakoniec určí kto je ako spokojný, šťastný, a či žije naplnený život. Index národného šťastia by sme mohli v kombinácii s ukazovateľom HDP využiť na presnejšie zistenie či naša komunita skutočne prosperuje, alebo sú čísla skvelého ekonomického rastu len súčtom ziskov a produkcie úzkej skupiny ľudí a firiem pri nedostatku väčšiny populácie.
Stabilita, prvok ktorý je najpodstatnejší. Bez stability by sme nemohli mať komunitu a bez stability by nemohla táto komunita prosperovať. Stabilita značí aj mier. Značí kvalitnú legislatívu, ktorá sa nemení ako britské počasie. Značí sociálny zmier v spoločnosti a napokon značí rovný a férový prístup. Stabilné prostredie je preto pre nás bytostne dôležité. Zabezpečiť si ho však môžeme jedine tak, že budeme posilňovať a budovať v jednom štát tri pod-štáty. Hovorím o budovaní Sociálneho štátu, Právneho štátu a Ekologického štátu. Sociálny štát nám zabezpečí sociálny zmier medzi jednotlivými spoločenskými skupinami, vytvorí reguláciu na výšku príjmov, či už minimálnych alebo maximálnych, aby rozdiel medzi najviac a najmenej zarábajúcim človek v štáte bol maximálne 1:10.
Sociálny štát môže ďalej ovplyvniť ekonomiku a hospodárstvo, zabrániť tomu, aby zisky nadnárodných spoločností unikali bez akejkoľvek dane do štátov, kde majú tieto firmy centrály. Sociálny štát znamená bezplatné zdravotníctvo, školstvo, podporu vo voľno časových aktivitách a podporu v združovaní sa. Právny štát zabezpečí stabilitu politického systému, vnesie demokraciu aj na tie miesta, kde dnes zatiaľ nie je prítomná. Dá možnosť zamestnancom „vlastniť“ z určitej časti svojej pracovisko a rozhodovať o svojich nadriadených. Umožní ľuďom voliť si zdola všetky zložky moci, ktoré sa ich dotýkajú, teda okresného šéfa polície, okresného sudcu a okresného politického zástupcu.
Právny štát zabezpečí ochranu demokracie a garanciu jej rozvoja rovnako tak, ako zabezpečí, aby sa mohla spoločnosť posunúť evolučnou cestou smerom k trvalo udržateľnému a čo najviac rovnostárskemu svetu. Ekologický štát ochráni našu prírodu, naše zdroje a naše ovzdušie. Bude regulovať používanie plastu, chemikálií a ťažbu zdrojov. Podporí obnovu krajiny a bude prinášať natoľko inovatívne riešenia, aby doprava, priemysel a celkovo život boli pre našu krajinu a našu planétu čo najviac udržateľné a čo najmenej škodlivé.
Takže čo teda robiť? Odpoveď je spojiť ľudí a presvedčiť ich, že komunita im dá viac výhod, ako keby bol každý sám. Presvedčiť ľudí, že zdroje, ktoré im ponúka príroda patria im a nemôže si ich niekto privlastniť ako celok, že je to nemorálne, aj keď to možno dovoľuje zákon.
Presvedčiť ich, že mier je najvyššou hodnotou a že bez čistej a udržateľnej prírody nebude udržateľné prežitie človeka ako takého. Odpoveď je prinavrátiť socializmu ku koreňom a hodnotám, ktoré ho definujú. Ale dnes už novým spôsobom, v novej dobe, v novom šate a najmä, aby to fungovalo, tak na globálnej úrovni. //
Igor Melicher
