Iste ste už mnohí rozmýšľali nad tým, prečo sa toľko hovorí o potrebe sebestačnosti, no tak málo ľudí ju dosahuje či už v potravinovej, energetickej, či inej oblasti. Mnohí už poznáte Zdrojovú ekonomiku, ktorá by mala znamenať udržateľnejší svet, no stále je cesta k nej veľmi rozpačitá. Niektorí vravia, že aj keby sme ju nepropagovali, aj tak k nej smerujeme, iní zas vravia, že svet smeruje skôr k dystópii a ak nechceme takto dopadnúť, tak sa musíme rýchlo spamätať. Kde je pravda ťažko povedať, no súčasný stav rozhodne neumožňuje šťastne žiť mnohým ľuďom. Šťastne v zmysle užívania si a rozvíjania výdobytkov, ktoré tu dodnes máme, bez starostí o holý život a míňania zatiaľ obmedzeného času na aktivity, ktoré by sme nemuseli.
Iste ste sa už mnohí stretli so systémom Agrokruh Jána Šlínskeho, kde pomocou kovových elektrických obrábačov upravuje pôdu a sadí svoje ekologicky pestované plodiny, ktoré si nachádzajú svojich odberateľov. Tento systém je momentálne najfunkčnejší podľa slov samotného vynálezcu na 2 hektároch, menej ani viac nemá zmysel a práve problém s odberateľmi a pôdou neumožňuje takýto systém sebestačnosti každému. Iní ste sa možno stretli s permakultúrou, čo je zas systém, ktorí mnohí ľudia prispôsobujú svojej pôde roky. Ja som zas zástancom hydropónie či aeropónie, ale najmä skôr aquapónie, kde je akoby uzavretý cyklus, no ešte sú tam nejaké technické problémy s PVC a podobne, no je to rozhodne budúcnosť. Veľa sa hovorí o geneticky modifikovaných potravinách, na ktoré som už podľa vedeckých štúdií viackrát zmenil názor a ktoré si netrúfam hodnotiť, no skvelé veci sú strešné záhrady, či vertikálne farmy v mestách, uvádzané aj v návrhoch Projektu Venus, ktoré by mohli byť tiež riešením potravinovej sebestačnosti a väčšej udržateľnosti do budúcna. Aquapónia má výhodu v súčasnosti v tom, že existujú aj vertikálne rúrky, ktoré by sa mohli umiestniť do rôznych bytov. Problém je však stále okrem iného aj vysoká cena. To sa dá ale riešiť znížením tejto ceny pri zvýšení ponuky, väčšom počte výrobcov a tým pádom bude aj viac kupcov, ktorí po tejto veci pôjdu, lebo budú chcieť byť menej závislí od štátu, od korporácií, či iných ľudí. Akonáhle sa väčší počet ľudí stane sebestačnejšími potravinovo, odpadnú mnohé stresy, ľudia získajú viac času, ktorí by inak venovali práci, kde zarábajú na jedlo a mohli by sa venovať intelektuálnejším činnostiam, môžu meniť aj svet viac k lepšiemu po tomto svojom oslobodení sa.
Poviete si ale, čo s energiami aj na takéto technológie, či niečo iné. No existuje technológia vodíkového cyklu, či solárna energia sa stále tvorí v lepších a menej náročnejších technológiách, kde cena klesá už roky. Opäť aj vďaka viac výrobcom, viac ľuďom, ktorí do tohto investujú. Svojim spôsobom nie sú potrebné ani nejaké vodné či veterné elektrárne na našom území. Kvalitné batérie vyrába Tesla, ale aj iné spoločnosti, čoskoro tak, ak sa bude dbať na nízku cenu môžeme urobiť ľudí sebestačnými aj v tomto. A to ešte netušíme ako rôzne energetické vychytávky nám prinesie budúcnosť.
Zostáva nám tak odpojiť sa ešte v oblasti lekárstva a bývania. Prvú oblasť by vedeli zabezpečiť solidárne siete. V Grécku po zlyhaní štátu funguje celá nemocnica na takom princípe, že si ľudia zadarmo poskytujú služby. Lekári, zubári, sestričky a ďalší personál spravujú tieto činnosti v budove, ktorú majú k dispozícii a služby vo väčších počtoch dostávajú už nielen migranti, ale aj miestni. Okrem toho tieto solidárne siete vedia vyriešiť doučovanie, školstvo ako také, čo sa toho týka, v Rusku majú aj svojskú rodovú školu, ktorá však nie je celkom decentralizovaná, ale aspoň vidieť, že to ide. Bývanie je zas záležitosť, ktorú by riešilo sociálne bývanie, koncepty housing first, rapid re-housing a iné koncepty, čiže takto vidíme, že k niečomu je potrebné znížiť ceny, inde by to chcelo ľudskejší a humánnejší prístup, ktorí si môžu zabezpečiť buď väčšie skupiny zorganizovaných a motivovaných ľudí alebo masívnejší tlak na štát k vyriešeniu tohto problému. Minimálne aby sa nerobili problémy tým, ktorí zabezpečia squaty, či bývanie pre svojich známych.
Teraz si poviete: dobre, máme vyriešenú otázku jedla, energií, zdravotníctva, bývania, ale ako bude fungovať ekonomika, kým ešte nemáme tú zdrojovú ekonomiku, kým ľudia ešte nepochopili o čo tu ide? Na to môžu byť odpovede dve. Jednak na veci, ktoré by sa dali zapožičiavať v knižniciach vecí, teda akýchsi prístupových centrách pre súčasnosť a výrobu, služby a spol. by vedeli zabezpečiť družstevné podniky ako VIOME, či Hotel Bauen, či Mondragón, ktoré v zahraničí fungujú. Mohli by sa dokonca sprvoti venovať práve veciam, ktoré by zabezpečovali sebestačnosť potravinovú cez aquapóniu a energetické potreby. My by sme ich koncept preniesli na naše územie cez systém ekonomickej demokracie, chce to len zmeniť zákon a do prvých takých podnikov sa pustiť, či už zmenou vlastníctva, zmenou celkového fungovania súčasných podnikov po dohodách alebo inak a život by bol opäť jednoduchší. Stratégia na spravodlivejšiu a humánnejšiu spoločnosť by tu teda bola,a od nej by sme sa mohli odraziť práve ku zdrojovej ekonomike, kde by už boli všetky neefektivity, ktoré sa aj v týchto vyššie spomenutých spôsoboch nachádzajú bez väčšej prepojenosti a súvislostí, odstránené, a toto by zabezpečila práve zdrojová ekonomika.
Na Kickstarteri bol nedávno neúspešný projekt ohľadom sebestačného kopulovitého domu. Projekt s náčrtmi výzoru a návrhmi materiálov bol do veľkej miery open source, akurát opäť drahý, čo si uvedomujem aj ja, že touto cestou rodinných sebestačných domov by sme situáciu väčšiny ľudí asi nezmenili. Kvôli zdrojom to nie je zatiaľ až tak možné, pokiaľ nemáme zdrojovú ekonomiku. No rozhodne vieme kde začať a to je znižovaním cien u vyššie spomenutých záležitostí, následne spájanie sa a solidarita, pomáhanie si navzájom vo väčších skupinách ľudí a následne aj tlak na zmenu u problematiky bývania. Následne môžeme rozmýšľať aj vo väčšom merítku pre viac ľudí k dokonalejšiemu nielen bývaniu ako u tohto domu, ale aj v ostatných záležitostiach, aj tých spomenutých. A začať môže dokonca jeden človek už len tým, že pomôže tým prvým veciam znížiť ceny. Ešte nie je nemožné zmeniť túto spoločnosť ku viac sebestačnejšej, kooperatívnejšej, slobodnejšej, či pre planétu udržateľnejšej. Ak máte nápad ako to spraviť lepšie, kľudne mi napíšte. Napísal som vám postupnosť, ktorú vidím ja momentálne ako tú najlepšiu, no môže byť aj lepšia. Nespolieham sa na to, že mi niečo spadne do úst len tak od štátu, korporácií, či iných ľudí. Začať musím od seba napríklad tak, že bude zverejnený tento článok a že sa začnú napĺňať jeho body napríklad aj s mojou pomocou.
DAV DVA má po novom roku novú sekciu pre praktickú činnosť, ktorá k tejto ceste môže napomôcť, no bude treba šikovných a chápavých ľudí, ktorí to tiež chcú zmeniť. Ide tu o zmenu pre všetkých bez ohľadu na to, či je dnes niekto braný za zlého či dobrého človeka, ide tu o naše potomstvo, čo prevezme a ako bude ľudstvo ako také pokračovať.
Foto: Tom Chance, CC
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
