Dušan Deák
Do veľkej miery ma zaráža tá dávka naivity ohľadom osoby Donalda Trumpa. Kade-tade čítavam aké záležitosti a posun sa od neho očakáva.Prosím vás pekne, Donald Trump nie je anti-systémový, on z toho systému pochádza a profituje z neho. Osobne si myslím, že je veľká šanca, že ani nedovládne , bude odvolaný impeachmentom, ale aj keby pôsobil celé svoje funkčné obdobie, tak nedokáže splniť skoro nič z toho, čo deklaroval.Už kritická teória pred takmer storočím riešila tú dávky alogickosti, ktorá bola v tom, prečo toľko nemeckých robotníkov volilo Adolfa Hitlera. Teraz sa tá situácia opakuje: pracujúci ľudia, ktorí pochopiteľne nepekne doplatili na neoliberálnu globalizáciu a majú to šťastie, že vôbec pracujú (teda pokiaľ majú aspoň aké také uväzky, bežne 2-3), aj keď im v USA už viac ako 30 rokov stagnujú mzdy – presne títo volili Trumpa. Nič proti nim, ale očakávať od krajného pravičiara, že im pomôže, je minimálne naivné. Trump je sakra veľký populista, veď si len uvedomte, ako by asi dokázal donútiť amerických kapitalistov, aby sa vrátili späť do USA a mali tam niekoľkonásobne vyššie mzdové náklady – veď to ho skôr zabijú alebo dobrovoľne skrachujú. A pre bežných Američanov neurobí ani hovno… Zníži dane najbohatším a ako správny republikán sa postará o zadky bankárov, vojenského priemyslu, finančníkov a ďalších elít. Čo sa týka zahraničnej politiky, tak tá bude hocijaká, len nie menej agresívna, naopak, môžeme očakávať sériu ďalších geopolitických pnutí najmä v Latinskej Amerike, ale aj v juhovýchodnej Ázii. Takže neviem, odkiaľ sa berie to presvedčenie, že tento človek bude mierotvorca a bude nejaký sociálny či neviem aký… Neviem, ja osobne nechápem dávke tak veľkej naivity a do neba volajúcej sterility… Prepáčte, ale Trump neprinesie svetu nič krajšie ako jeho predchodca…
Štefan “Exocet” Buchta
Nikto sa nerodí s ideologickými pohnútkami. Tie získava interakciou s osobami okolo, obvykle rozhovorom, ale dnes už oveľa častejšie prostredníctvom médií. Ak nemá dostatočne vyvinutý kritický úsudok, začne časom preferovať len informácie súvisiace s jeho rodiacou sa ideologickou heuristikou. Pridá sa k osobám s rovnakým problémom a spolu sa chystajú „ovládať“. Tak vznikajú náckovia. Presvedčenie sa dá kedykoľvek zmeniť, stačí si osvojiť vyššie spomínaný kritický úsudok. U osôb, ktoré sa narodia a vyrastajú v prostredí so silne obmedzenými sociálnymi podnetmi, je nepravdepodobné, že sa u nich vyvinie akékoľvek ideologické presvedčenie. Ich mozog pracuje len s tým, čo má k dispozícií. Takže na rozdiel od náckov sú to skutočne obete systému, resp. jeho nezáujmu o to, ako sa vyvíja spoločnosť. Samozrejme, ich existencia súvisí aj s existenciou náckov, pretože práve oni sú zdrojom „informácií“, ktorými náckovia upevňujú svoje presvedčenie. Z toho dôvodu je kolabujúci systém priamou príčinou nárastu nacizmu na rozdiel od obetí systému, ktoré sú používané ako zámienka.
Štefan “Exocet” Buchta na tému rasa
V skutočnosti je pigmentácia pokožky priamo úmerná erytermálnemu príkonu UV žiarenia. Ďalšie znaky „rasy“ sú tiež spôsobené prostredím. Napríklad ázijské „šikmé oči“ sa vyvinuli na veterných polopúšťach Mongolska, aby organizmus zlepšil vymývanie prachu z povrchu oka a znížil plochu očnej buľvy, vystavenú nepriaznivým podmienkam. Severský blond je adaptácia na veľmi nízky prísun UV žiarenia, ktoré je potrebné pre syntézu vitamínu D a organizmus sa pokúša využiť všetku dostupnú plochu pokožky na zachytenie slnečného svetla. Černošský plochý nos je adaptácia na vysokú teplotu a jeho vnútorná plocha pomáha znižovať telesnú teplotu. Okrem „rás“ tu máme ešte prechodné „medzirasy“, takže samotné „rasy“ nemajú žiadne ostré ohraničenie, ako je to napríklad u rás hospodárskych zvierat. Preto ľudské „rasy“ nie je možné označovať rasami.
Boris Demovič – v reakcii na https://davdva.sk/kropotkin-vs-darwin-kooperacia-evolucny-faktor/:
Veľmi dobrý článok, ktorý by som ako človek, čo vyštudoval zoológiu a zaujíma sa o. i. o alternatívne ekonomické a politické systémy, rád ešte o niečo doplnil.
V prvom rade treba pravičiarom zdôrazniť, že obhajoba darwinizmu a individualizmu ešte NIE JE obhajobou kapitalizmu, tobôž dnešného finančného systému, na ktorom dnešný kapitalizmus stojí a padá.
Čo sa týka darwinizmu, teda evolučnej teórie, ktorej základ predstavujú génové mutácie a následná selekcia jedincov na základe ich lepších/ horších génov, treba si uvedomiť, že v dnešnom ekonomickom systéme nie sú zvýhodňovaní ľudia s lepšími génmi. To je snahou eugeniky, nie dnešného kapitalizmu. Tí, ktorí sú dnes najbohatší, a teda najúspešnejší, sú takými len na úkor druhých, ktorých keby nebolo, tak by skapali hladom, pretože sami nič nevytvárajú. Takže skutočnosť je presne opačná – tí najúspešnejší (čo toho najviac vytvoria) sú dnes spravidla na tom najhoršie, a tí najneschopnejší najlepšie. Len vďaka systému, ktorý je uzákonený vládami reprezentujúcimi celé štáty (ku ktorým sa pravičiari nezvyknú moc pekne vyjadrovať), no konajúcimi v ich neprospech. U zvierat (napr. škrečkov, ale prakticky u všetkých druhov) sú najúspešnejší tí, ktorí najviac vytvoria (nazhromaždia si najviac zásob na zimu). Ak je lasica A úspešnejšia než lasica B, znamená to, že loví s väčšou efektivitou, že je schopná uloviť viac. Nie to, že si vie zohnať inú lasicu, ktorá bude loviť miesto nej.
Keby teda boli postupne v dlhšom časovom horizonte dnešní „neúspešní“ ľudia (t. j. najmä manuálne pracujúci) totálne vyselektovaní, tak tí dnešní „úspešní“ by následne pokapali a ľudský druh by vyhynul, keďže by ich nemal viac kto živiť. Vidno tu teda priamy rozpor s darwinizmom v prírode, kde tí neúspešní/ neschopní postupne síce vykapú, no tým schopným to nevadí – práve preto, že sú schopní, prežijú Dnešní „schopní“ by však bez tých „neschopných“ neprežili. Resp. by museli prebrať ich funkciu, začať sa živiť vlastnou prácou, následkom čoho by ich majetky (a teda „šikovnosť“) klesli na nepoznanie – a boli by radi, ak by sa vôbec udržali nažive.
V 2. rade treba vedieť, že o spoločenskom systéme (ktorý má byť takto propagovaný) sa možno baviť LEN V RÁMCI JEDNÉHO DRUHU. Akékoľvek vzťahy medzi rôznymi druhmi sú teda z tohto pohľadu bezpredmetné. Pretože či už tu máme kapitalizmus – alebo by sme chceli socializmus, komunizmus, ekonomickú demokraciu alebo čokoľvek iné – vždy to má slúžiť len jednému druhu, nám. Áno, ekosocialisti hľadia i na ostatné živé tvory – ale len v tom zmysle, aby náš spôsob života mal na ne čo najmenšie negatívne dopady (kvôli morálke, ktorá je podľa môjho názoru ako nematerialistu atribútom duše; nie z vypočítavosti a prospechárstva pre našu fyzickú schránku), nie však v zmysle, aby oni mali čo najspravodlivejší alebo najefektívnejší systém. Oni majú svoje vlastné „systémy“ (principiálne odlišné od kapitalizmu) a tie im nijaký ekonomický či politický smer druhu Homo sapiens meniť nehodlá.
Jediná životná stratégia podobná kapitalizmu v živočíšnej ríši je parazitizmus, aj ten je však v prírode takmer výlučne medzi rôznymi druhmi, nie v rámci jedného druhu. A aj tam jeden parazit parazituje súčasne len na jednom hostiteľovi – kým dnešný systém umožňuje parazitovať súčasne na tisícoch jedincov. Niečo takéto príroda nepozná. Navyše neviem, či by bol nejaký pravičiar hrdý na to, že jediný náprotivok jeho ideálneho systému v prírode je parazitizmus… Čuduj sa svete, aj oni sa oháňajú morálkou. Veď keď hovoria o Stalinových a iných zločinoch, na čo narážajú? Len na morálku. Nepovedia „za Stalina mali Rusi najvyšší hospodársky rast“. Poukážu na zločiny voči ľudskosti. A oprávnene. Pokiaľ však má ísť o zločiny kapitalizmu, tam sú zrazu slepí, resp. tam ide morálka do úzadia a je propagovaný „zákon džungle“ či heslá typu „silnejší vyhráva“… Nuž, Stalin bol očividne silnejší… Ach, ako si len serú do huby…
Takisto predácia je takmer výlučne medzi rôznymi druhmi. V rámci jedného druhu sa vyskytuje v nepatrnej miere, napr. keď samec medveďa zabije medvieďa samice, s ktorou sa chce páriť (ináč by nemala záujem, keďže by musela vychovávať to mladé) – nejde však o zabitie kvôli prežitiu, ale kvôli odovzdaniu génov. Keby však túto stratégiu aplikovali dnešní „silní“ a zabíjali by deti tých „slabých“, opäť by si tým podpílili vlastný konár, na ktorom sedia, keďže by následne nemal na nich kto robiť. Na silného medveďa však slabý medveď robiť nemusí. Práve preto je silný, že si dokáže sám zaobstarať dostatok potrovy a v pohode prežiť.
Keď sa teda snaží niekto obhajovať dnešný kapitalizmus obhajobou konkurencie ako významného faktora evolúcie, mal by si uvedomiť jeden zásadný rozdiel: v prírode keď silnejší zničí slabšieho, nevadí mu to. Naopak, o to viac zdrojov ostane pre neho. U nás však keby všetci tí „najsilnejší“ zlikvidovali tých „slabých“, zlikvidovali by tým aj sami seba.
A navyše: v rámci jedného druhu DRVIVO prevláda v prírode kooperácia nad konkurenciou. A keď tam konkurencia i je, tak stále sa dotyční jedinci živia sami. Neživí ich iný jedinec ich druhu (jednou z mála výnimiek sú levy, kde samce lovia len málokedy, napriek tomu žerú korisť ako prví – no stále ostane dosť aj leviciam a ich kalorické príjmy sú úmerné ich biologickým potrebám, čo je črtou komunizmu. Žiadne astronomické rozdiely ako v kapitalizme tam nie sú. Neexistuje jediná levia svorka, kde by bol jeden lev obézny a nejaká levica by hladovala. Buď sa darí všetkým alebo sa nedarí nikomu).
Hlavne si však treba uvedomiť, že o „systéme“ možno hovoriť práveže iba u zvierat, kde existuje kooperácia! Drvivá väčšina živočíchov sa totiž dokáže uživiť sama a nevyžaduje pre svoju existenciu prácu iného jedinca svojho druhu. Akurát pre odovzdanie génov potrebujú sexuálneho partnera, to je jasné, ale nie na svoje samotné prežitie. Niekto to nazve možno individualizmom, no tento idnividualizmus je ZÁSADNE odlišný od toho, ktorým sa demagógovia snažia ospravedlňovať kapitalizmus. Totiž v prírode sa všetky individualisticky žijúce druhy živia sami, čiže sú nezávislé jeden od druhého (napr. jazvec, rys, medveď, líška, kuna, veverica, plch, zajac, jež, myš, skoro všetky vtáky, plazy, obojživelníky, väčšina rýb i bezstavovcov). No životné stratégie tých druhov, ktoré žijú v určitých skupinách, sú všetky založené na kooperácii. Či už kvôli obrane, resp. minimalizovaniu pravdepodobnosti útoku predátora (koordinované húfy rýb – zmätenia útočníka, ktorý má väčší problém zamerať sa na jednu konkrétnu rybu, stáda kopytníkov či svište – viac očí si skôr všimne predátora), zháňaniu obživy (svorky vlkov, psov hyenovitých, šakalov, kosatky, delfíny,…) alebo oboje súčasne (napr. naši najbližší príbuzní – šimpanzy. Jednak si skôr všimnú v pralese leoparda, v prípade menších predátorov sú ich schopné aj zahnať, jednak kooperujú pri zháňaní potravy, napr. pri love gueréz – menších obratnejších opíc, ktoré šimpanzy chytia len vďaka špičkovej kooperácii) alebo celkove kvôli ich prežitiu (mravce, včely, termity,… – totálny komunizmus). U týchto druhov je konkurencia nanajvýš pri pohl. výbere (čo ale nesúvisí s hospodár. systémom) alebo medzi jednotlivými skupinami (keďže skupiny sú samostatné sebestačné jednotky, mohli by sme ich prirovnať k dnešným štátom). A keďže ľudia sú totálne závislí jeden od druhého, patria do druhej kategórie a KOOPERÁCIA je u nás teda nielen možná, ale NEVYHNUTNÁ. A aj ju koniec koncov máme, akurát že veľmi nespravodlivú. A hospodárska konkurencia môže byť teda nanajvýš medzi štátmi, nie v rámci nich.
Ďalej: najdôležitejšia selekcia je pri pohlavnom výbere. Darmo je nejaký jedinec je schopný prežiť, ak sa nerozmnoží, svoje gény ďalej neodovzdá. To však nesúvisí s tým, aký máme ekonomický systém. Ľudia si budú hľadať partnerov nezávisle od toho. Navyše v kapitalizme je z hľadiska prežitia druhu ako-takého problém, že tá preferencia sa môže nakloniť (a aj sa nakláňa) v prospech bohatých, ktorí však nedisponujú zároveň najlepšími génmi – a teda môže dôjsť k opačnej selekcii ako v prírode, čiže k uprednostneniu geneticky neobdarených!
Tak či tak ani individualizmus, ani konkurencia ešte nie sú argumentom za kapitalizmus. Ako som písal vo svojom článku “Kapitalizmus ako legalizovaná krádež I.“, kapitalizmus je len určitou formou obchodu, nie jeho synonymom. Aj napr. v ekonomickej demokracii funguje konkurencia (medzi jednotlivými podnikmi), avšak zároveň i kooperácia (v rámci podnikov) a takisto trh. Kapitalizmus je veľmi špecifický typ trhového systému, v ktorom je umožnený zisk na základe vlastníctva – niečo, čo príroda nepozná.
V prírode ak aj je konkurencia (potravná, keďže iné tovary zvieratá väčšinou nepotrebujú), tak funguje asi takto: predstavme si nejaký kanadský národný park, v ktorom žijú o. i. zajace a rysy. Pre vysvetlenie pointy si teraz všetky ostatné zvery odmyslime. Zajace žerú rastliny, rysy žerú zajace. Zajace však v ňom nie sú zastúpené rovnomerne, ale koncentrujú sa viac v nižších nadmorskch výškach, kde je viac kalorických plodín. Čím vyššie ideme do hôr, tým je ich menej. Logicky sa aj rysy budú snažiť dostať sa nižšie – tam, kde je najviac zajkov. Konkurencia medzi nimi spôsobí, že silnejšie rysy sa dostanú nižšie, kde sa im bude ľahšie vodiť, a slabšie rysy budú nútené vystúpiť vyššie do hôr, kde je potravy menej. No všetky rysy, silné i slabé, si budú loviť zajace samé! Každý bude pracovať iba na seba! Keď to prirovnám k nám, v kapitalizme je to tak, že sa vyčlení skupina ľudí, ktorí loviť nebudú a budú na nich loviť druhí – ktorí si na dôvažok všetkého nechajú len zlomok z toho, čo ulovia a väčšinu dajú tým, ktorí nelovia. A konkurencia spôsobuje nanajvýš to, kto sa stane tým, ktorý loviť nemusí, bo naňho lovia iní. Ide teda o niečo diametrálne odlišné. O totálnu zvrátenosť.
Sebecký gén sa takisto nevylučuje s kooperáciou medzi jedincami. Naopak, iba vďaka koooperácii sme vôbec prežili, bo človek samotný by v prírode nikdy neprežil. Čiže prežitie génu jedného jedinca je plne závislé od prežitia iných jedincov, ktorí musia tým pádom kooperovať. Keď aj boli vyselektovaní slabší jedinci u opočloveka, neboli zlikvidovaní konkurenciou svojich súkmeňovcov, ale väčšinou predátormi (pomalší nestihol utiecť), fyzickou nešikovnosťou (nedokázal sa v prípade nebezpečenstva vyšplhať na strom), zdravotným hendikepom, resp. zlým zdrav. stavom (mal zlý zrak, sluch, rôzne choroby) alebo pohlavným výberom (nebol atraktívny pre samicu). Nie tým, že by mu ostatní členovia neumožnili loviť (t. j. „nezamestnali“ by ho) alebo by mu síce umožnili, no niekto by mu vzal toľko z jeho úlovku, že by mu to sotva stačilo na prežitie. Nič takéto. Naopak, naši mužskí predkovia chodili spoločne na lov, ženy zas spoločne vykonávali iné práce (práca bola teda povinnosťou i právnom zároveň, nulová nezamestnanosť) a aj sa spoločne o všetko delili – vedeli, že raz skolí lovné zviera jeden, potom druhý, inokedy zas tretí. No ostatní museli pri tom kooperovať, pomáhať. Že sú jeden od druhého závislí. A delili si veci rovnomerne, nanajvýš s prihliadnutím na biologické potreby (žene stačí menej mäsa než mužovi, dieťaťu ešte menej), šlo teda de facto o komunizmus. Len vďaka nemu sme prežili celé státisícročia aj napriek tomu, že sme boli fyzicky oproti ostatným zvieratám obdobnej veľkosti mimoriadne slabí, pomalí na zemi i vo vode a nešikovní na stromoch. No mali sme rozum, ktorým sme vynašli nielen oštep a oheň, ale i premyslenú a mimoriadne efektívnu kooperáciu.
Milan Antal – v reakcii na https://davdva.sk/kropotkin-vs-darwin-kooperacia-evolucny-faktor/:
Dobrý a potrebný článok, na úrovni.
Osobne by som k tomu poznamenal, že obidve teórie sa nebijú, ale skôr dopĺňajú. Darwinizmus možno pochopiť ako len čiastkovú súčasť celkových vývojových procesov. Kropotkin celkový obraz vývojových procesov dopĺňa. Pokúsim sa naznačiť ich súvislosť, aj keď sa obávam, že pre dnešné indeterministické myslenie (neuznávanie zákonitosti vývoja) to bude neprijateľné. Zákonitosť nechápem ako fatalizmus, osudovosť, ale len ako proces, kedy systémy, ktoré majú vyladenú formu s vyvíjajúcim sa obsahom (Marx na základe toho formuloval zákon súladu výrobných vzťahov s úrovňou výrobných síl), sú efektívnejšie a preto aj konkurencieschopnejšie. Nemusíte teda nič rešpektovať, žiadny smer, žiadnu zákonitosť, ale začnete byť v konkurenčnej nevýhode. Aby som ukázal, že ten smer nie je až tak náhodný, tak prirovnám dejiny ako proces vývoja a zmien spoločenských systémov. Tak ako si môžeme vývoj chemických prvkov (Mendelejevovu tabuľku prvkov) predstaviť ako sklad s regálmi a šuflíkmi, ktoré sa postupne zapĺňajú protónmi, neutrónmi a elektrónmi a musíte preto postupovať ďalej a ďalej k neobsadeným šuflíkom (Pauliho princíp), podobne si aj dejinný proces môžeme predstaviť ako podobný sklad, kde zapĺňaním šuflíkov musíte postupovať ďalej a ďalej. Feudalizmus, kapitalizmus či socializmus v tomto sklade predstavujú len regále s určitým počtom šuplíkov. Môžete sa síce pokúšať do jedného regálu natlačiť toho viac, ako sa to pokúšajú stúpenci kapitalizmu, ale v tej časti skladu vám vznikne chaos a bordel, stratíte prehľad a systém sa vám začne rozpadať. Čo sa deje dnes s Európskou úniou a západným kapitalizmom. Toto by bolo vcelku v súlade s Darwinom.
Lenže zároveň vstupujú do hry aj iné procesy. Konkurencia ako hlavná tendencia je výhodná voči cudzím, vonkajším subjektom, nie vnútri vlastného systému. Konkurencia v sklade síce bude trochu fungovať medzi zamestnancami, ako súťaženie, kto je šikovnejší, a pod., ale rozhodujúca v sklade je výborná kooperácia, spolupráca, aby všetky zložky skladu výborne kooperovali a poskytovali rýchle služby zákazníkom. Konkurencia ako rozhodujúca tendencia tu nefunguje v rámci skladu, ale voči vonkajším subjektom, iným skladom.
Lenže ak je firma šikovná, konkurencieschopná, postupne zaplní všetky šuflíky v sklade. Môže síce nemeniť formu, obal, zostávať stále na tej istej úrovni, ale preplňovaním skladu začne chaos, rozklad firmy. Cestou je zmena kvality systému (zmena kvality, podoby spoločenského systému), kedy sa viacero konkurenčných skladov spojí do jednej siete. Vo vnútri začne kooperácia, deľba práce, spolupráca, vylaďovanie vnútorného fungovania väčšieho systému, siete skladov. V zmysle Darwinovho výberu tu sa presadia systémy, ktoré rešpektujú túto tendenciu, pretože sa stanú konkurencieschopnešie voči širšiemu okoliu. Spolupráca, deľba práce, kooperácia si teda neprotirečia s Darwinovým výberom, len opisujú inú stránku toho istého procesu.
Tomáš Bóka
Argumenty o nevyhnutnosti neoliberálneho (či kapitalitického vo všeobecnosti) systému sa pomocou prírody dajú rozleptať až štyrmi spôsobmi:
– poukázaním na kooperáciu v prírode;
– poukázaním na nekompatibilnosť darvinizmu v prírode a tzv. „sociálneho darvinizmu”;
– u ľudí sa vo významnej miere uplatňuje KULTÚRNA EVOLÚCIA, ktorá nás odlišuje od drvivej väčšiny organizmov, takže aj keď pochádzame z prírody, naším vývojom postupne prekonávame „nevyhnutnosti“, plynúce z tohto ukotvenia v prírodnom prostredí (kultivujeme sa);
– dokonca aj samotnou zvrátenou a nelogickou aplikáciou darvinizmu na spoločnosť („sociálny darvinizmus“) – vzhľadom na súčasný technologický rozvoj začína doktrína o „extrémne individualistických egoistoch“ ako „hybnej sile pokroku“ naberať vážne trhliny, totiž aj ten „racionálny egoista“ by si mal rozmyslieť, či nenahradí tento večný boj všetkých so všetkými kooperáciou vo svete, kde môže jeden magor stlačením tlačidla zničiť celé ľudstvo (apel na pud sebazáchovy, ktorý by teda egoista ako taký musel mať celkom určite :D ).
Foto: Henrik Bach Nielsen, CC
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
