Prinášame vám rozhovor s aktivistom Danielom Markom. Rozhovor pripravil náš redaktor Marek Kopilec.
Ahoj Dano, ak sa môžem priznať, prvýkrát som ťa zaregistroval, keď si kedysi kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou jednej politickej strany do parlamentu. Neskôr som zachytil, že pripravuješ projekt EKO banky. K tej sa ale vrátime neskôr, mohol by si na úvod popísať čitateľom, prečo si sa začal vôbec angažovať ako aktívny občan?
Prečo som vôbec začal s kritikou Systému? Zaujímavá a podstatná otázka. Kladiem si ju aj na začiatku mojej knihy Veľká príručka na oslobodenie. Spomínam tam v úvode, ako ľahké je podľahnúť ilúzii, že „nikdy nebolo lepšie“ alebo „nič lepšie zatiaľ nikto nevymyslel“. Následne však predkladám tvrdé vytriezvenie, ako hlboko a do dôsledkov je dnešný človek zotročený bez toho, aby si to vedel vedome priznať. Verím, že svet okolo nás sa skutočne podobá tomu virtuálnemu svetu z filmu Matrix. Ako v bdelom tranze chodíme do práce, nezmyselne obetujeme svoj čas života zarábaniu peňazí a následne ich spotrebe. Svoje životy prežívame v cudzom sne riadenom veľmi temnými a zákernými zámermi. A z tejto ilúzie som sa postupne začal prebúdzať.
Vráťme sa k EKO banke. Ja som mal možnosť sa s ňou oboznámiť, ale mnoho čitateľov isto nevie o čo ide. Skôr než nám popíšeš ako funguje, prečo práve projekt EKO banky?
Keď sa tu na Slovensku, ale aj po svete, pozrieme okolo seba, vidíme nesmierne veľa užitočnej práce, ktorú by bolo treba vykonať. Máme tu tisíce a tisíce hodín práce, ktorej výsledok by umožnil ľuďom žiť šťastnejší a naplnenejší život a zabezpečil budúcnosť našim deťom a národom. Od zveľadenia opustených polí a záhrad až po starostlivosť o starých a výchovu detí. Na udržanie kultúrneho dedičstva, ochranu prírody, zdravotníctvo, školstvo, sociálnu sféru, rozvoj komunít – na všetky tieto oblasti nikdy nebude v klasickom ekonomickom systéme dostatok peňazí. Neprinášajú totiž zisk a preto ich klasický kapitál nepodporuje. Na druhej strane je okolo nás množstvo zdravých nezamestnaných ľudí, ktorým sa „neujde“ klasická práca za peniaze. My ľudia, so svojimi ľudskými potrebami, si preto musíme vytvoriť taký motivačný systém, ktorý nie je založený na princípoch ziskovosti, ale podporuje užitočnosť pre človeka a komunity. A práve myšlienka EKO banky spočíva v tom, že kvantifikuje akúkoľvek ľudskú užitočnosť a odomyká tak inak zablokované hodnoty pre ľudí, nezávisle od klasických peňazí.
Ako teda EKO banka funguje?
Každá mikrobanka predstavuje prirodzenú komunitu – či už regionálnu, ako je obec či mestská časť, alebo záujmovú – napríklad združenie, spolok, univerzitu alebo zoskupenie záhradkárov a slobodných remeselníkov. V tejto aplikácii si ktokoľvek môže prezerať ponuky jednotlivých členov zoradené v kategóriách a regionálne podľa komunít. Avšak na to, aby si mohol aj niečo objednať, potrebuje získať najprv svoj EKO kredit. Celá EKO banka funguje v univerzálnych EKO jednotkách, ktoré predstavujú 1 hodinu nekvalifikovanej ľudskej práce. Emisiu EKO jednotiek si teda účastník požiada tak, že sa zaviaže poskytnúť určitý počet hodín svojej užitočnej činnosti alebo iných užitočných zdrojov a systém mu následne pripíše za tento záväzok dané množstvo EKO jednotiek na jeho konto. Za každú ponúknutú hodinu jednoduchej ľudskej užitočnosti dostane 1 EKO.
Prečo by sa mali ľudia zapojiť do takéhoto projektu, ak by napríklad pri cestovaní do zahraničia, minimálne teraz, zo začiatku, nemohli využívať služby EKO banky aj v zahraničí, mimo svojej komunity?
Každý by si mal dať tú otázku: Čo mi vlastne prinesie výmena užitočných činností a vecí so svojimi susedmi alebo priateľmi? Čo by som si cenil od iných komunít, napríklad aj zo zahraničia? Podľa môjho poznania z práce s občianskymi komunitami má v prvom rade obrovský význam to, že si ľudia začnú pomáhať v obyčajnom každodennom živote. EKO banka tak môže oživiť niekdajšie živé a hlboké vzťahy v obciach a ďalších komunitách. Vzájomná výmena dobra, lásky a úžitku je nevyhnutné spojivo, ktoré buduje ľudské vzťahy. Čím hlbšia a pestrejšia bude výmena užitočnosti medzi ľuďmi, tým hlbšie a zmysluplnejšie budú susedské a medziľudské vzťahy. Taktiež ľudia opustení a kapitálom marginalizovaní, ako dôchodcovia, mamičky na materskej dovolenke, sociálne slabé skupiny – títo všetci môžu znovu získať hrdé postavenie v komunitách a pocit užitočnosti pre druhých – a to aj bez nutnosti platiť im eurami.
Keby sa chceli ľudia zapojiť do tohto projektu, čo musia urobiť, kde ťa môžu kontaktovať, príp. kde nájdu postup resp. podporu v prípade technických otázok a problémov?
EKO banka funguje ako mobilná aplikácia, ktorú si ktokoľvek môže bezplatne stiahnuť na akýkoľvek mobil s operačným systémom Android. Nájdete ju na Google Play Store. Po inštalácii a krátkej registrácii cez Facebook konto si účastník vyberie svoju mikro banku – teda komunitu, kde ho poznajú a môže zadať svoje ponuky a vytvoriť tak emisiu svojich EKO jednotiek. Celý úvodný postup je zhrnutý v tomto videu: https://www.youtube.com/watch?v=JTOUvy7zL6M- V prípade záujmu o vytvorenie vlastnej mikro banky alebo technickej podpory ma môžu záujemcovia kontaktovať na adrese dano.marko@gmail.com
Čo hovoríš zas na projekty, ktoré sa snažia peniaze úplne odstrániť ako je napríklad Projekt Venus s jeho Zdrojovou ekonomikou?
História je plná myšlienok a pokusov o „komunistické“ a komunitné spoluvlastníctvo a prirodzené prerozdeľovanie statkov bez nutnosti obmedzovať kvantitu. Mnohé z týchto pokusov, ako bola Parížska komúna, husitské hnutie a komunistické štáty neboli úspešné dlhodobo a domnievam sa, že hlavne kvôli svojmu rozsahu. Ľudská lojalita má svoje prirodzené psychologické obmedzenie, ktoré nám ľuďom obmedzuje schopnosť mať poctivý a hlboký vzťah so skupinou najviac iba okolo 150 ľudí. Väčšie skupiny ľudí, ako sú celé mestá, príliš veľké obce alebo nebodaj celé národy a štáty, jednoducho nie sú schopné vytvárať tak hlbokú väzbu, aby ľudia nezneužívali prístup k bezplatným spoločným zdrojom a prejavovali sebadisciplínu pri spotrebe a distribúcii statkov. Naopak, viem menovať viacero malých, prirodzených komunít, kde funguje spoločné vlastníctvo a zodpovedná spotreba bez klasických peňazí – či už sú to ekologické farmy a statky, kláštory, izraelské kibuce, obce amerických Amišov, komunita Damanhur v Taliansku, Twin Oaks & Acorn v USA, Global Unity project v Kanade, Yogarden na Hawaii alebo Lammas v Británii. Pri veľkosti obce dokonca uspeli aj doslova komunistické projekty ako je obec Marinaleda v Španielsku. Pre úplné bezpeňažné fungovanie sú však nutné prísne pravidlá, sebadisciplína alebo hlboké ideové presvedčenie a úroveň morálky. Malé službičky a symbolické gesto dobrej vôle vie spraviť každý zadarmo. Akonáhle však už musíme obetovať významnejšiu časť svojich zdrojov a času, napríklad rok pomáhať susedovi so stavbou domu, alebo odovzdať polovicu svoje úrody, tam už cítime potrebu nejak svoju užitočnosť „ohodnotiť“. A práve EKO banka je medzistupňom, ktorý nevyžaduje zrovna „osvietených“ členov, ale iba akceptovať jednoduché pravidlá, ktorých cieľom je sledovať a vyvažovať, koľko každý zobral a koľko za to prispel.
Kam sa podľa teba uberá aktivizmus na Slovensku? Koho si vážiš, že tu robí niečo prospešné a čo ti takpovediac zdvíha tlak?
Ak si pozriete horeuvedené videá o komunitách, v ktorých uspeli v boji s chudobou a bezočivosťou kapitalizmu, zistíte, že takmer vždy si ľudia museli svoje miesto na Zemi vybojovať. Často začínali protestmi proti chudobe a nezamestnanosti, obsadili pôdu, územia alebo aj celé farmy, o ktoré museli následne dlhé roky bojovať. Bezpočet protestov, blokád ciest a verejných priestorov, stovky zatknutí a súdnych procesov. Nakoniec, tí, ktorí sa nevzdali, vyhrali a získali svoju pôdu alebo nezávislosť od finančného systému. Systém tu v EÚ je prepracovaný a vie dať aktivistom pocítiť mnohými spôsobmi, čo všetko môžu stratiť. Bezpečie sociálnych dávok je pre chudobu stále pohodlnejšie, ako hrozba zatknutia alebo perzekúcie policajnej brutality, prípadne hrozba straty zamestnania a spoločenského postavenia. Zažil som mnoho protestov, ohnivých prejavov a myslím si, že tu na Slovensku ľudia stále ešte nedospeli k situácii, že už nemajú čo stratiť a zároveň vedia, čo chcú získať. Preto si vážim v prvom rade aktivistov, ktorí nielen vykrikujú na protestoch, ale majú aj vyššie ciele, stratégiu a vykonávajú systematickú prácu na zmene. Mohol by som menovať desiatky ľudí, ktorí pochopili, že na Slovensku revolúcia nebude na uliciach a že to, čo nám ostalo, je poctivá práca na zmene zdola – od komunít a od občanov. Nebudem menovať konkrétne, pretože každý z aktivistov sa môže spýtať sám seba – čo som skutočne vykonal za posledných 5 rokov, aby nám tu bolo lepšie? Aké projekty som podporil a zúčastnil sa na ich realizácii?
To, čo mi ozaj vadí, je zapredávanie našej krajiny a záujmov Slovenska v prospech západného kapitálu, za peniaze, ktoré vznikajú zo vzduchu a o pár desaťročí nebudú mať žiadnu hodnotu. Vďaka EÚ sme stratili základné práva na sebaurčenie – Lisabonskú zmluvu nadradili nad našu ústavu, stratili sme právo vydávať vlastnú menu a v mene „slobodného trhu“ strácame v privatizáciách všetko, čo tu naši otcovia a starí otcovia budovali celé desaťročia. Avšak najhoršie je to, že slovenský národ stráca postupne svoju pôdu a prírodné bohatstvo, svoju kultúru a schopnosť zachovať samé seba, za ktoré tu bojovali naši predkovia a prelievali krv po stáročia. Ľudia, otvorte si oči, Slovensko skutočne umiera – ako národ a rovnako ako krajina. A to všetko v mene globálnej oligarchie, ktorej národné štáty zavadzajú v ich konečnom pláne totálne ovládnuť jednoliatu a vykorenenú masu ľudí bez identity.
Prečo podľa teba vo verejnom priestore neexistuje dnes široká debata o alternatívach k súčasným systémom?
Verejný priestor dnes plne ovláda miestna skupina prisluhovačov globálneho kapitálu. Slovenskí politici – presnejšie tí „politicky korektní“ – sú plne pod kontrolou finančnej moci kapitálu, ktorý ovláda vývoj v Európe a západnom svete. Asi málokde v Európe nájdete takú mieru zapredania vlastného obyvateľstva a prisluhovačstva centrálnej moci, ako na Slovensku. Slováci sú vynikajúco vycvičení, aby držali hubu a krok. Aby pracovali za tretinové mzdy a večer potom sadli pred plytké televízne seriály a reality šou oslavujúce priemernosť a zadubenosť. Nespokojné masy zdegradovali svoje záujmy na to, že potrebujú viacej peňazí, aby mohli viacej nakupovať v zahraničných obchodných domoch. Nesnívajú o vlastnej samostatnosti, netúžia po sebaurčení, po budúcnosti pre svoje deti, po svojej vlastnej krajine, kde si spoločne tvoríme svoju budúcnosť ako národ a ako občiansky štát. Debatovať znamená vlastne snívať a veriť, že naše sny sa môžu stať skutočnosťou. Ak však stratíte túžby a sny, ústa vám zapchajú bezduchým konzumným životom, nemáte o čom a s kým debatovať. Naopak tí, ktorí nestratili svoju víziu a nenechajú sa „opiť rožkami“, tí debatujú, študujú, píšu, vysielajú a tí najakčnejší sa dokonca aj stretávajú.
Teraz taká možno osobnejšia otázka, ale z môjho pohľadu aj jedna z najkrajších. Aký je tvoj vysnívaný svet? A čo si preň doteraz urobil?
Môj vysnívaný svet som v princípoch popísal v už mojej spomínanej knižke Veľká príručka na oslobodenie. Je to svet slobody na všetkých úrovniach – na osobnej, rodinnej aj spoločenskej. Najväčší boj musí človek zdolať na začiatku – v oslobodení samého seba, od svojich záväzkov a vzťahov, ktoré ho zväzujú a neobohacujú. U mňa to bola zásadná zmena rodinného života a taktiež pracovného vzťahu. Dnes žijem s novou manželkou a rodinou 250 kilometrov od Bratislavy. Žijeme v podhorskej dedinke v ekologickom dome, obklopený rozsiahlymi záhradami, poliami a lesmi. Okrem elektrickej energie sme energeticky relatívne nezávislí od infraštruktúry Systému. Pracujem ako IT manažér z domu, mám pripojenie na Internet a do veľkej miery som pánom svojho času. Venujem sa rodine, prácam na dome, záhradám a zveľaďovaniu nášho najbližšieho okolia. Avšak, aby sme mohli znovu zveľaďovať aj svoju obec a celú spoločnosť, bude potrebné zapojiť aj stovky ďalších ľudí. Ako aktivista som organizoval Občiansky snem v Bratislave práve preto, aby ľudia znovu začali slobodne hovoriť a rozhodovať o svojich záležitostiach. A projekt EKO banky by nám všetkým mal pomôcť s motiváciou k tejto komunitnej činnosti. Bolo to náročné, dlhoročné úsilie, s mnohými medzikrokmi.
Aké webové alebo facebookové stránky by si ľuďom odporučil sledovať, aby sa viac vzdelávali?
Niektoré komunitné projekty som uviedol vyššie. Facebook ako taký je výborným nástrojom na prepojenie aktivistov a organizáciu podujatí. Preto som pred rokmi založil aj skupinu „Nepotrebujem politikov – priama občianska demokracia“. Veľmi si vážim projekty Slobodného vysielača, Parlamentné listy ale aj Zem a Vek a váš projekt DAV DVA. Občas čítam spravodajstvo aj z Konzervatívneho výberu. Ale väčšinou mi najlepšie poslúžia príspevky mojich priateľov, ktorí dokonale monitorujú všetko dianie aj mimo mainstreamu.
Foto: archív Daniela Marka
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
