Exkluzívny rozhovor s Ľubošom Blahom o okolnostiach úmrtia jeho otca odkrýva veľa nejasností

Rozhovor spracoval redaktor DAV DVA Ľubomír Jánošík.

Strohá správa o smrti vášho otca, známeho publicistu, vás zjavne hlboko zasiahla. Naša sústrasť vašej strate je pochopiteľná. No náhla smrť otvára, najmä v núdzovom stave, aj otázku či vašu stratu nespôsobila  viróza COVID 19?

Áno, Covid bol podľa lekárov jednou z príčin jeho úmrtia. Zomrel v nemocnici. 

Logicky, doteraz ste verejnosť o podrobnostiach neinformovali, hoci v tom období k slovenskému čitateľovi už presakovali tipovacie pramene.

Áno. Chcel som, aby sa o mojom otcovi hovorilo, kto bol a aký bol. Milan Blaha bol jedinečný novinár a ľavicový intelektuál, bol dobrý človek a skvelý otec. Dnes sa ľudia redukujú na obete Covidu a médiá z toho robia propagandu. Otec si to nezaslúži a nerozumiem, prečo by mal mať vôbec niekto cudzí potrebu hovoriť verejne o jeho zdravotnom stave, toto je súkromná záležitosť rodiny. 

Nie je jednoduché o tak citlivých udalostiach oboznámiť verejnosť  otvorene, čo bolo impulzom prehovoriť a prelomiť mlčanie?

Už prešiel istý čas a keďže sa v médiách tieto informácie objavujú, musím na to reagovať. Uctili sme si jeho pamiatku ako vzácneho človeka, a to je najdôležitejšie. Všetko má svoj správny čas. Veľmi by ma mrzelo, keby sa prvé dni po jeho smrti riešil nejaký prekliaty Covid, hovorme o ľuďoch a ich životoch, nie o chorobe, na ktorú zomreli. Aspoň v prvých dňoch, keď sa s nimi lúčime. Zaslúžia si to.

V súvislosti s nakazením Vášho (otca),  Vás určite napadlo kde a ako k tomu mohlo dôjsť. Máte prijateľné vysvetlenie hraničiace s istotou o ktorom má zmysel uvažovať a nie je extrémné ? 

Nakazil sa v špecializovanej nemocnici, kde mu vymieňali protézu. Mal cukrovku a amputovanú nohu. Keby sme vedeli, že nemocnica nedokáže garantovať bezpečný pobyt svojim pacientom, nikdy by tam nešiel. Mohlo to počkať.

Akú nevyhnutnú dobu a čo zahŕňal pobyt v nemocnici ?

Bol tam necelý týždeň. Pri nástupe vám urobia antigénový test. Rovnako pri odchode. Oba mal negatívne. To len svedčí o spoľahlivosti Matovičových rýchlotestov. Dva dni po návrate z nemocnice už ležal v posteli s teplotami. Najskôr sme si mysleli, že je len prechladnutý. 

Riziko nakazenia sa je všadeprítomné, nemohlo dôjsť k nakazeniu sa  Covidom až po návrate z nemocnice? 

Nie, prešli len dva dni a on bol celý čas doma. Nikam nechodil. A jediný, kto s ním prišiel do kontaktu, boli mama, sestra a ja. Všetci traja sme sa dali spolu s ním otestovať. Bolo to asi 5 dní po návrate z nemocnice, 7. decembra. On bol pozitívny a my negatívni. Čiže od nás to dostať nemohol a vonku nebol. Nakaziť sa mohol iba v nemocnici. 

Zjavne preťažené zdravotníctvo (a to ešte nedávno liberálni experti žiadali jeho reformu – znižovanie lôžkových kapacít a kritizovali „vysoké počty lekárov“) často nezvláda starostlivosť o chronicky chorých…

V prvom rade nám mali oznámiť, že nedokážu zabezpečiť, že sa pacienti nenakazia. S výmenou protézy by sme počkali. Štát má takéto veci oveľa prísnejšie regulovať. Človek má dôveru v zdravotnícky systém a takto to dopadne. Môj otec celé mesiace nechodil prakticky nikam, iba sedel doma, dodržiaval všetky opatrenia a potom ho zabije pobyt v nemocnici.

Lebo celú bezpečnosť zredukovali na nezmyselné Matovičove antigénové testy, ktoré iba vytvárajú pocit falošnej negativity a nákaza sa šíri. 

O akom období hovoríme? Kedy bol (otec) hospitalizovaný v nemocnici? 

Koncom novembra a začiatkom decembra. Čiže v čase, kedy na Slovensku premiér Matovič blúznil o celoplošnom testovaní a hádal sa so Sulíkom. On vlastne doteraz nerobí nič iné a potom sa čudujeme, že zomierajú ľudia. Štát nič nerobil, len ničil ľuďom životy a tak to potom aj na Slovensku vyzerá.

Vyčítajú vám, že ste mohli (otca) nakaziť sám, lebo ste boli 17.novembra na protestoch bez rúška, nebolo to nezodpovedné ?  

To je nezmysel. Na proteste, ktorý bol úplne legitímny, som si dal rúško dole iba pri fotení, ako dovoľovala vyhláška hlavného hygienika. Vzápätí som si ho zakaždým hneď nasadil. Nemal som ho počas spievania národnej hymny, inak som chodil v rúšku.

Na čerstvom vzduchu Covid tak ľahko nedostanete, problémom sú najmä vnútorné priestory, kde rúško poctivo nosím. Sú krajiny ako Švédsko, kde rúška nie sú povinné a rozdiely v relatívnom počte nakazených sú zanedbateľné. Z rúšok netreba robiť náboženstvo.

No dobre, ale predsa len.  Čo ak ste Covid dostal práve na protestoch a nakazil (otca), ako chcete vytlačiť pochybnosti a potvrdiť vašu negativitu? 

Nedostal som ho. Bol som sa tri dni po protestoch otestovať a PCR test mi vyšiel negatívny. Medzitým som s rodičmi nebol. Test som ukazoval aj v televízii, to iba dokazuje, že vonku Covid len-tak nedostanete. Covid som chytil až teraz, napriek tomu, že rúško nosím – mal som test 4. januára. Celkovo, vzhľadom na to, že otec patril k rizikovej skupine, bol som veľmi opatrný. Keď som niekde náhodou nemal rúško, tak som sa šiel dať otestovať, kým som sa s ním stretol. 

Čiže ste otcove zdravie chránil ako oko v hlave.

Samozrejme. Covid ohrozuje rizikové skupiny, čo sú starší ľudia s cukrovkou, preto by mali byť opatrenia adresné. My namiesto toho ničíme ekonomiku, ruinujeme životy všetkým Slovákom a starších ľudí aj tak nechránime – nakoniec zomrú na Covid kvôli nemocnici ako môj otec, aj napriek tomu, že sme všetci v styku s ním poctivo dodržiavali predpisy. Otec je exemplárnym príkladom toho, ako Matovičova vláda zlyháva – tam, kde by mala pomáhať, nepomáha a tam, kde môže škodiť, škodí. 

Hovorí sa, že na každého z nás sa nájde Covid z čoho prirodzene pramení rešpekt i strach. Čiže otec sa Covidu vôbec nebál?  Je dôvod sa pred ním skrývať?   

Chápal ho ako riziko, tak ako každý. Ale nesedel doma vydesený pred telkou, že ho dostane. Pamätám si, ako sme v septembri plánovali cestu do Čiech, chodíme takto každý rok na víkendový výlet. Na miesta, kde prežil detstvo a mladosť. Tento rok som sa bál ho tam zobrať kvôli Covidu, ale on ma vyslovene poprosil, aby sme išli, veľmi tam chcel ísť. Akoby tušil, že to bude poslednýkrát.

Som šťastný, že sme išli, dodnes by som si vyčítal, že som mu nesplnil želanie kvôli Covidu, ktorým ho aj tak nakazili v nemocnici a nijako to neovplyvnil. 

Asi ako každý dobrý syn ste nakoniec neodolali prosbe (otca), tradícia zvíťazila a navštívili ste bránu do otcovho detstva plného spomienkového romantizmu.

Áno, za celý rok bol vlastne vonku jedinýkrát – na výlete v Krkonošiach. V septembri. Čísla nakazených boli v tom kraji nižšie ako v Bratislave a prežili sme nádherné chvíle. Boli sme veľmi opatrní, ale užili sme si to. Nikdy na to nezabudnem. Každopádne, nič sa nám nestalo, došli sme obaja negatívni. 

A nakazil sa teda až začiatkom decembra…

Áno, boli sme na teste presne na moje 41. narodeniny, v pondelok 7. decembra. Keď sa dozvedel, že je pozitívny, ostal zamyslený. Upokojoval som ho, ale cítil som, akoby sa opustil. Máte 75 a celý rok do vás z televízie hučia, že Covid vás zabije, tak to asi s človekom vo vyššom veku zamáva aj psychicky. Je chybou takto ľudí strašiť, videl som na otcovi, že ho to zobralo.

To, ako sa s chorobou vyrovnáva myseľ, je veľmi dôležité a tá atmosféra paniky, ktorá sa tu vytvára, je neuveriteľne nebezpečná. 

Ako ste konali, keď ste sa dozvedeli, že otec je pozitívny? 

Išli sme sa hneď otestovať aj my s mamou a sestrou. Predbežne aspoň antigénom a objednali sme sa na PCR testy. Antigénové testy nám ukázali všetkým trom negatívny výsledok. Mne ho potvrdil aj PCR test o pár dní na to. Mama a sestra mali PCR pozitívny, dostali to od otca, žijú v jednej domácnosti a starali sa oňho. Mali potom horúčky a ležali doma. Ich priebeh ale nebol taký ťažký ako u otca. Ja som už otca nevidel. Nemohol som. Bol som v karanténe, aj on.

Pri koronavíruse sa objavuje rôzny priebeh ochorenia. U starších ľudí nad 65 rokov možno predpokladať ťažší priebeh ochorenia až vážne zhoršenie sa. Potvrdilo sa to aj v tomto prípade ?

Po niekoľkých dňoch. Takmer vôbec nechcel jesť ani piť. Volali sme viackrát záchranku. Došli a povedali, že nie sú opatrovateľky. A že dýchanie je v poriadku a to, či dosť pije, máme riešiť sami. Lenže to sa nedalo. Otec bol apatický, odmietal piť, iba ležal a spal. Báli sme sa, aby mu nezlyhali obličky. Takto to išlo niekoľko dní.

Každý deň sanitka a vždy tá istá odpoveď. Otec sa mi do telefónu zdal byť v poriadku, hovoril normálne, nebol zadýchaný. Stav sa však zhoršoval. 

Kedy a ako ste vycítili pochybnosti?

Myslím, že to bol štvrtok alebo piatok. Vypýtal som si ho k telefónu a spýtal som sa ho, ako sa cíti. Povedal iba „dobre“ a už som počul iba dychčanie. Nevládal povedať viac. Hneď som vedel, že je zle. Okamžite sme volali sanitku. Došli a tentoraz ho zobrali do nemocnice. Odvtedy som ho už nikdy ani nepočul, jeho posledné slová boli, že sa má dobre. Taký bol vždy. Nikdy nechcel, aby sme sa kvôli nemu trápili. 

V nemocnici sa o neho starali dobre?

To neviem posúdiť. Volal som tam pravidelne, každým telefonátom to bolo horšie. Najhoršie je, že sa nemôžete ani presvedčiť, ako sa má váš otec, nemôžete s ním hovoriť, nemôžete ho vidieť, ani sa s ním rozlúčiť. Väčšinou spal, dávali mu ukľudňováky, pri vedomí bol iba málokedy. Aspoň, že netrpel.

Aký máte názor na prácu lekárov?

To nemáte ako zistiť. Tým, že sa dnes nemôžete vidieť s pacientom, musíte jednoducho plne dôverovať, že to, čo vám hovoria lekári, je pravda. Samozrejme, že človek bude mať vždy pochybnosti. Z toho, čo mi lekári hovorili, pôsobili seriózne a korektne, to je všetko, čo pocitovo môžem povedať. 

A príčinou smrti bol teda Covid…

Najskôr bol najväčší problém zlyhávanie obličiek. To sa vraj ale podarilo relatívne zlepšiť. Medzitým ale odchádzalo dýchanie, bol na kyslíku. Zvažovali, že ho dajú na ventiláciu, to bolo poslednýkrát, čo som s lekárom hovoril. Neviem, prečo ho tam nedali. Deň na to, 22. decembra ráno zavolali mame, že zomrel. V správe je ako primárna príčina úmrtia napísaný zápal pľúc „pri Covide 19“. Medzi ďalšími príčinami sa spomína aj cukrovka.

Myslíte si, že sa dalo jeho smrti predísť?

Samozrejme, stačilo by, keby existovali v nemocniciach lepšie opatrenia a rizikové skupiny by na také nepodstatné úkony ako je výmena protézy ani neboli volaní, respektíve by ich varovali, že sa môžu v nemocnici nakaziť a takéto kozmetické úkony by sa odložili. Nikdy by tam nešiel a dnes by bol ďalej s nami. Bol plný síl, každý deň sme spolu volávali a zrazu bum, nakazili ho v nemocnici a za dva týždne zomrel. Keby sa vláda sústredila na rizikové skupiny namiesto toho, aby dusila ekonomiku, mohlo byť všetko inak. 

Antigénové testy teda nijako nepomohli…

Nijako nepomohli ochrániť „protézovú“ nemocnicu pred nákazou, ktorá zabila môjho otca. Opakujem – oni iba vyvolávajú pocit falošnej negativity a potom to tam pacienti dostanú, hoci si všetci myslia, ako super ich chránia. Nechránia. Môj otec je toho dôkazom. Nebyť Matovičovej posadnutosti s antigénovými testmi, tak mnohí ľudia na Slovensku ešte mohli žiť. 

Sám máte teraz Covid, ako to zvládate? 

Cítim sa dobre. Slabšie prechladnutie. Keď mávam chrípku, je to horšie. Teploty nemám, cítim tlak na prieduškách, občas zakašlem. Jediné, čo je pre mňa úplne nóvum, je, že nemám čuch. A občas na vás príde neuveriteľná únava, úplne vás to prigniavi k posteli a ste apatický. Inak necítim žiadne príznaky. Nepatrím do rizikovej skupiny, takže nemám obavy. 

Nezľahčujete pandémiu? 

Nie, nikdy som ju nezľahčoval, rovnako ako nezľahčujem žiadnu inú chorobu. Len som vždy zdôrazňoval, že nesmieme ničiť ekonomiku, ani šíriť paniku, musíme ako spoločnosť ďalej fungovať a predovšetkým štát musí ďaleko viac pomáhať ľuďom, ak musí zaviesť lockdowny. A opatrenia musia byť adresné – s dôrazom na rizikové skupiny. 

Čo vlastne vyčítate vláde?  

Vláda arogantne likviduje demokraciu a živobytie ľudí, štát takmer nijako nepomáha, iba ľuďom nadáva a oni sami si ešte pre seba prijímajú papalášske výnimky. Matovičovo celoplošné testovanie bolo kompletné fiasko a neuveriteľne prispelo k šíreniu pandémie. Štát je v rozklade. Nemôžu sa čudovať, že ľudia protestujú. To nie je žiadne zľahčovanie Covidu, to je len upozorňovanie na to, že fašizmus pandémiu nevyrieši. 

Tvrdíte, že ste dostal Covid v parlamente. Koaliční politici ale hovoria, že ste tam v ten deň ani nebol… Bol ste tam? 

Áno, veď ma videlo celé Slovensko. Mal som v budove parlamentu tlačovú besedu, ktorú vysielala TA3. Ak to tam nestál Fantomas, musel som to byť ja. To, že som nebol vo vedľajšej miestnosti, kde prebiehalo hlasovanie, je irelevantné, v ten deň bola celá budova potenciálne zamorená od poslancov vládnej koalície, ktorí tam prišli nakazení na účelovú výnimku hlavného hygienika.

Pán Blaha, rozumiem tomu správne ak v procese určovania miesta nakazenia Covidom ste priestor zúžil iba na budovu parlamentu?

Nedá sa s istotou zistiť, či som dostal Covid tam, ale je to pravdepodobné, pretože to bolo jediné miesto, kde som bol v jednej budove s nakazenými ľuďmi, o ktorých reálne vieme, že boli určite nakazení. Nevieme, kde sa nakazení poslanci pohybovali, čoho sa dotýkali, kde parkovali, proste, išlo o obrovské a zbytočné riziko – koalícia si ten svoj ústavný zákon mohla schváliť celé mesiace, ale zase raz niečo zbabrali a potom na poslednú chvíľu prijímali výnimky a ohrozovali ľudí. 

Sme teda svedkami, že koalícia v rozhodujúcich otázkach ochrany zdravia zlyháva?

Áno, tak ako vo všetkom. Matovičova vláda sa tvári, že chráni ľudí pred Covidom, ale pritom ich sama ohrozuje a posiela svojich nakazených poslancov von z karantény do parlamentu. V čase rekordného nárastu prípadov. Je to absurdné. Tak ako celá Matovičova politika. Zomierajú kvôli nemu nevinní ľudia. A ja už to beriem veľmi osobne.

Ďakujem za rozhovor. 

Ľubomír Jánošík

---