Herbert George Wells: STRUČNÉ DEJINY SVETA. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018, 1. vyd., 416 s., ISBN 978-80-8202-023-9
Čas plynie, striedajú sa epochy a tajomná ruka osudu zapisuje všetko podstatné, čo sprevádza životy jednotlivých etník na našej planéte. Je pochopiteľné, že tak ako sa menia oblaky na nebi, mení sa aj pohľad človeka na to, čo prežil už aj tým, že vývoj myslenia ľudstva a takisto poznanie zákonitých dejov nadobúdajú zreteľné kontúry už dnes, aby túto zdanlivo pevnú a nemennú základňu už zajtra nahradili nové poznatky, ktoré nám majú pomôcť hlbšie spoznať zákonitosti našich životov. Aj preto svoju pozornosť často obraciame k dielam, ktoré sa vývoju ľudstva venujú dlhodobo a čo najpodrobnejšie – tak to zisťujeme aj v knihe Stručné dejiny sveta od anglického spisovateľa Herberta Georgea Wellsa, s ktorou sa odborníci, ale aj laici mohli v prvom vydaní stretnúť už začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia.
Slovenského čitateľa možno prekvapí, že to-to dielo z roku 1922 malo pôvodný rozsah skoro tisíctristo(!) strán textu, no možno aj fakt, že jeho autora mal už dávnejšie možnosť spoznať ako spisovateľa, ktorý písal knihy so zameraním na vedeckú fantastiku (Stroj času, Vojna svetov, Neviditeľný), no v tomto prípade sa Wells prezentuje – i keď v skrátenej podobe a v selektovanom rozsahu – pohľadom na dejiny našej planéty, v šesťdesiatich šiestich kapitolách, doplnených dôležitou chronologickou tabuľkou, profilom autora a bibliografiou – všetko dôležitými súčasťami tohto diela.
Je prirodzené, že za sto rokov, čo uplynuli od čias, keď túto knihu spisovateľ vyslal do sveta, sa už vo viacerých oblastiach na jej obsahu, východiskách i konštatovaní podpísali poryvy doby, a tak dnes napríklad jej prvú časť o vzniku Zeme a takisto života na tejto planéte, ktorá je v konfrontácii s poznatkami dnešnej doby, je nevyhnutné prijímať kriticky práve tak ako ďalšie partie textu, kde Wells vynechal rozvoj vedy a techniky, či pre nás zvlášť citlivú časť našich dejín, týkajúcu sa Veľkej Moravy, kultúrnej misie vierozvestcov Cyrila a Metoda, ale napríklad aj vedeckej činnosti Charlesa Darwina a ďalších úsekov dejín Európy a vtedajšieho sveta.
Je chvályhodné, že editori Stručných dejín sveta tieto polemické a vynechané partie knihy „zachránili“ v podobe vsuviek, čo čitateľ ľahko rozpozná a prijme. Napokon – ako to v podobných prípadoch býva –, matéria tohto druhu má poučiť, oboznámiť a popritom aj inšpirovať záujemcov o dejiny ku komparatívnym úlohám s cieľom zachytiť stopy zákonitého vývoja života na Zemi vo vzťahu k súčasnosti, ale aj k blízkej budúcnosti.
Viliam Apel, vyšlo v Literárnom týždenníku
