Vedeli ste, že na Slovensku vlastnilo v roku 2014 9 ľudí zo skupiny najbohatších obyvateľov SR také bohatstvo (približne 3,865 mld. EUR), aké by vytvorilo celé mesto Martin, každý jeden jeho obyvateľ za celý svoj život (76 r.) pokiaľ by mesačná odmena predstavovala súčasnú priemernú mzdu? Vedeli ste, že vedci na príklade experimentu opíc zistili, že nám je biologicky dané bojovať proti nespravodlivosti?
Podľa ekonóma A. Ondroviča je príčinou krízy neobmedzené súkromné vlastníctvo a limity tejto planéty sú pre kapitalizmus neudržateľné. A čo sa týka spravodlivých podnikateľov – tí zanikajú vplyvom morálneho postavenia z externého prostredia…
Pripájame ešte niekoľko ďalších postrehov z prednášky:
¨Súčasné korporácie dosahujú enormných veľkostí, často väčších ako aj stredne veľké štáty. Ich majitelia a vlastníci disponujú veľkou mocou – absencia demokratických mechanizmov
¨Ekonomická moc sa transformuje do moci politickej (posilňovanie extraktívne pozície zo zvyšku spoločnosti)
¨PWC každoročne skúma priority výkonných riaditeľov významných korporácií. V roku 2015 78 % z nich považovali prílišnú reguláciu za prekážku v ich podnikaní; 72 % bolo znepokojených geopolitickou situáciou
¨Nerovnosť je považovaná za motor snaženia a tvorivosti – motivácia sociálnej mobility – táto spoločenská dogma je otázna
¨Určitá miera nerovnosti je spoločnosťou akceptovaná, avšak extrémna nerovnosť spôsobuje vážne spoločenské konflikty (vďaka vylučovacej povaha inštitúcie vlastníctva)
¨Veľká nerovnosť je považovaná za nespravodlivú – vnímanie nespravodlivosti vyplýva z biologickej podstaty ľudskej bytosti (obmedzenosť životnej energie každého jedinca obmedzuje produkčné schopnosti)
¨Testovanie vnímanie spravodlivosti u primátoch potvrdilo jej biologickú podstatu
¨Z geografického hľadiska je bohatstvo koncentrované predovšetkým v Spojených štátoch a v Európe, za ktorými nasleduje Ázia
¨Inštitucionálny vývoj je zvyčajne pomalý, preto sa inštitúcie môžu javiť ako statické, dané – napr. volebné právo žien, či dlhodobý vývoj inštitúcií slúžiacich na konfiškáciu hodnoty – otroctvo, nevoľníctvo, poddanstvo, súkromná firma (zamestnanecký pomer)
¨Inštitúcia neobmedzeného súkromného majetku poskytuje príčinu pre akumuláciu; motívom pre akumuláciu sú výhody (moc, môcť, istota)
¨Inštitúcia firmy/korporácie je v súčasnosti primárnym nástrojom/prostriedkom akumulácie
¨Trend rastu príjmovej a majetkovej nerovnosti neustále pokračuje: v roku 2010 vlastnilo 388 jedincov rovnaké bohatstvo ako spodná polovica svetovej populácie; v roku 2014 to bolo už iba 80 jedincov
¨Inštitúcia súkromného vlastníctva a inštitúcia firmy v definíciách ako ich poznáme, sú primárnymi príčinami vzniku globálnej ekonomickej krízy
¨Obe tieto inštitúcie sú v rozpore s prírodnými limitmi (pričom v spoločenskej realite poznáme obmedzovanie práva z dôvodu prírodných limitov)
¨Obe tieto inštitúcie zabraňujú demokratickému rozhodovaniu v spoločnosti o využívaní prírodných zdrojov, o tvorbe a distribúcii hodnôt
¨Kritická miera deštrukcie prírodného prostredia, ktorá je následkom súčasného ekonomického a hodnotového modelu, posúva ideológie stojace v pozadí do irelevantnosti
¨Príroda, ako VIS MAJOR, nastavuje podmienky prežitia ľudského druhu. Pokračovanie inštitúcie súkromného majetku a firmy v súčasnej podobe sa javí v priamom rozpore nielen s udržateľným rozvojom ľudskej spoločnosti, ale aj so samotnou biologickou podstatou života
Alternatíva pre 21. storočie? – spoločenské inštitúcie vo svojich definíciách musia odrážať povahu prírodného prostredia ZEME
___
Foto: video z konferencie DAV DVA
Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.
