Bratislava 14. februára (TASR) – Ani počas pandémie sa vláda nevyhýba tomu, že pri novelizácii zákonov využíva skrátené legislatívne konanie aj vtedy, keď nie sú naň dôvody. Pre TASR to skonštatoval politológ Erik Láštic. Ústavný právnik Vincent Bujňák pripomenul, že čím ďalej žijeme v období pandémie, tým viac sa oslabuje možnosť ju vnímať ako „mimoriadnu udalosť“, čo je jedna z podmienok pre skrátené legislatívne konanie. Parlament počas tohto volebného obdobia prijal na návrh vlády už 67 zákonov v skrátenom konaní. V predchádzajúcom volebnom období bolo za štyri roky takto schválených 28 zákonov.
Prijať zákon v skrátenom legislatívnom konaní sa môže využiť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, či ak hrozia štátu značné hospodárske škody. „Skrátené legislatívne konanie umožňuje, aby ste daný návrh schválili v priebehu 24 hodín, nech by išlo hoci aj o zmenu ústavy,“ pripomenul Bujňák, ktorý pôsobí na katedre ústavného práva Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Už pred pandémiou sme boli podľa neho pravidelne svedkami použitia skráteného konania napriek chýbajúcim zákonným podmienkam.
Láštic upozornil, že v tomto volebnom období je situácia iná, keďže koronakríza spĺňa podmienky na skrátené legislatívne konanie. „Ale ani tu sa vláda nevyhýba tomu, že ho využíva aj pri novelizácii zákonov, kde dôvody naplnené nie sú. V konečnom dôsledku sa tomu nevyhneme, ak NR SR bude ochotná vláde takéto pokusy tolerovať, alebo sa nezmenia podmienky, za akých je možné skrátené legislatívne konanie využiť,“ uviedol Láštic, ktorý je vedúcim katedry politológie na Filozofickej fakulte UK. Využívanie tohto inštitútu by mohol podľa neho spochybniť ešte Ústavný súd SR a nastaviť jeho presnejšie kritériá.
Na začiatku prvej vlny pandémie bol podľa právnika priestor pre skrátené legislatívne konanie, a to pri zákonoch, ktoré boli s pandémiou previazané. „Už v tomto období tu však nachádzame prípady návrhov, ktoré sa pandémie netýkali. Súhlasím, že jedným z nich bol návrh týkajúci sa odvolania komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Tento návrh mal byť predmetom štandardného legislatívneho procesu,“ opísal zákon, ktorý prezidentka Zuzana Čaputová nepodpísala a napokon ho parlament schvaľoval štandardne.
„Čím dlhšie bola pandémia prítomná, tým viac sa oslabovala možnosť jej zaradenia pod pojem ‚mimoriadna okolnosť‘. Po odznení prvej vlny sa očakávalo, že druhá vlna udrie najneskôr v poslednom štvrťroku a s ňou príde ďalší núdzový stav,“ vysvetlil Bujňák s tým, že vláda mohla pripraviť a predložiť návrh na zmenu ústavného zákona do pripomienkového konania cez leto alebo na jeseň a zákon by sa pripravil v štandardnom procese. „Ak preto vláda 7. decembra predložila parlamentu návrh na schválenie zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu v skrátenom legislatívnom konaní, v tomto čase už nebola splnená podmienka ‚mimoriadnej okolnosti‘, lebo na toto bolo možné sa vopred pripraviť,“ upozornil.
Novelu ústavného zákona, ktorá umožnila vláde predlžovať núdzový stav, prijali poslanci koncom decembra 2020. Vďaka výnimke mohli vtedy prísť do pléna aj poslanci pozitívni na COVID-19.
Schválenie zákona trvá štandardne niekoľko mesiacov, aby mohla k návrhu prebehnúť diskusia. Pokiaľ ide o vládny návrh, ide cez pripomienkové konanie, do ktorého sa môže zapojiť aj verejnosť.
V zrýchlenom režime poslanci rozhodli aj o transformácii Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. V skrátenom konaní schválili aj tzv. podnikateľské kilečko, teda balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia.
