Na začiatok krátky výlet v čase. Po voľbách v roku 2020 sa do parlamentu dostalo celkovo 6 politických subjektov: OĽaNO, SMER-SD, Sme rodina, ĽSNS, SaS a Za ľudí, ktoré si – na základe volebného výsledku – rozdelili 150 kresiel. Aj keď v prípade náhodného zoskupenia OĽaNO a SaS tam tých subjektov bolo ďaleko viac…
Ľudia rozhodli a zvolili si svojho zástupcu – na kandidátke konkrétnej politickej strany, – aby ich v parlamente reprezentoval a zastupoval. Áno, častokrát z dôvodu sympatie a dôvery k danej politickej strane/hnutiu, niekedy z dôvodu dôvery ku konkrétnej osobe.
Dnes sme však svedkami toho, že (zrejme) osobné záujmy – bez ohľadu na hlasy voličov – naštartovali stranícku turistiku. A tak v parlamente zrazu chtiac-nechtiac sedia hráči, ktorí počas sezóny vymenili dresy, pošliapali hodnoty, zahodili dôveru a otočili sa domácemu klubu chrbtom a ako „voľní hráči“ začali kopať za kluby, ktoré sa svojimi výsledkami a kádrom do ligy neprebojovali. Vážne to takto chceme
Takýto hráči by si zaslúžili tak akurát dresy z dikobraza…
Zdroj: Facebook Ján Mažgút (SMER – SD)