Vláde je jedno, v akom strese národ žije. Hlavne, že občania platia odvody, elektriku a plyn. Obeživo, živnostníctvo, kúpyschopnosť na bode nula.
Odkedy sa dopustila móda investorov, ktorých Slovensko vraj bezpodmienečne potrebuje, ľudia robia len na zahraničné firmy, ktoré sa tu nesprávajú slušne. Ľudí majú len za otrokov z východnej provincie. Dokedy vydržíme pracovať pre blaho pár kapitalistov? V každej druhej budove sedí rakúska, nemecká, švajčiarska firma, ktorá si tu zriaďuje pracoviská, lebo ľuďom dáva nižšie platy, ako by dala vo svojej krajine. A toto je koho životný štýl? Všetky upratovačky, účtovníčky, telefonistky, strážne služby pracujú pod tlakom za pár drobných. Lebo to vyzerá, že práce je dosť. Len koľko sú ľudia schopní vydržať, keď sú takto vykorisťovaní?
Nemecký mobilný operátor má okrem prevádzky vo východnom Nemecku stredisko v hlavnom meste Slovenska, kde na jedného pracovníka preženie denne cca dvesto hovorov zákazníckeho servisu, pričom zamestnanec v bežnom pracovnom čase musí dodržiavať stanovené limity údajne vyššieho manažmentu. Zamestnanec musí v nariadenej minutáži žiadať zákaznícky identifikačný vstupný údaj, musí vybaviť požiadavky zákazníka, musí dodržiavať povinné zápisky o hovore, má popritom predať jeden z produktov, a ešte má sám slovne zákazníka informovať o následnom hodnotiacom hovore, kde mu môže zákazníka dať dobrú alebo zlú známku. Samozrejme, pri absolútnej kvalite, empatii a profesionalite, kde je žiadané v hovore zákazníka minimálne dvakrát oslovovať menom. Toto všetko pri nulovom zabezpečení pomoci vyššieho skúseného kompetentného pracovníka. Dobre ste čítali! Tento výkon žiada firma od zamestnanca. Nezastavil sa Vám rozum?
Ale pravdaže, je na Profesii.sk milión pracovných príležitostí, ktoré sa dajú vydržať vari naozaj len tú skúšobnú dobu. Vyzerá to tak, že to tým investorom, čo sem prinášajú prácu, stačí. Len čo z toho má slovenský občan? Neistotu, nervy, poškodené zdravie – a prázdnu peňaženku.
Takéto a podobné veci vykonávame pre úžasných investorov, ktorých vláda Slovenskej republiky miluje. To, že Slovák je len otrok prenádhernej Európskej únie, samozrejme, vláde vyhovuje. Veď načo by ľudia mali lepší život, načo by mali vyššie mzdy, načo by ministerstvo hospodárstva schvaľovalo projekty na realizáciu slovenských firiem? Veď je lepšie, keď stádo pritlačených hlupákov pokryje potreby veľkých zahraničných spoločností a zopár „vyvolených“ má z toho zase len zisk.
Komunikácia medzi zákazníkom a pracovníkom nie je automatická výrobná linka. To sú ľudské bytosti s mozgom, ktorým nemôžeme nastaviť počet slov, počet myšlienok, počet otázok. Prečo toto ten vyšší manažment nevie? Zjavne preto, lebo to vedieť a vidieť nechce. A ľudí má len za čísla.
Foto: reynermedia , CC
