18. týždeň 2021
Plán obnovy
Dlhoočakávaný „Plán obnovy“ sa konečne stal realitou. Ako nástroj pomoci pre zdevastovanú slovenskú ekonomiku má zmierniť hospodárske škody spôsobené pandémiou Covid-19. Podľa vyjadrení časti opozície, Konfederácie odborových zväzov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, sa jeho prijatie rodilo bez celospoločenskej diskusie a ignorácie 2500 pripomienok. Táto nepríjemná skutočnosť môže mať za následok nesystémové a nezmysluplné financovanie niektorých projektov, ktoré v konečnom dôsledku neprinesú želaný efekt, ale osobný profit niektorých vopred vybraných osôb. Veľkým nedostatkom je aj absencia podpory poľnohospodárstva a kultúry. Politickú zodpovednosť nesú v tomto smere ministri Ján Mičovský a Natália Milanová. Napriek veľkým rizikám z čerpania tzv. fondu obnovy, môže Slovenská republika v blízkej budúcnosti prísť vďaka chybným rozhodnutiam vlády o veľký balík finančných prostriedkov. Oproti okolitým štátom sa napríklad produkcia domácich potravín môže ešte viac znížiť a priemyselná výroba prestane byť konkurencieschopná. Až čas ukáže do akej miery sa naplnia negatívne očakávania dotknutých a nevypočutých aktérov poukazujúcich na veľké odborné nedostatky „Plánu obnovy“.
Nekonečný núdzový stav
Vzhľadom na zlepšujúcu sa epidemiologickú situáciu je tohtotýždňové opätovné predĺženie núdzového stavu viac ako problematické. Nielen zo strany opozície a nespokojných občanov, ale aj časti koalície, sa objavujú relevantné otázky, či jeho neustále predlžovanie naozaj súvisí s Covidom-19. Podľa niektorých opozičných predstaviteľov vláda týmto spôsobom zakazuje vyjadriť občiansku nespokojnosť s jej doterajším pôsobením. Jedno je však isté. „Dočasné“ porušovanie niektorých základných práv občanov nemôže v normálnych demokratických podmienkach trvať donekonečna. Boj s pandémiou musí prebiehať v súlade s Ústavou SR. Demokraticky zvolená vláda v ktoromkoľvek štáte nesmie za žiadnych okolností vedome siahať na ľudskú dôstojnosť.
Boris Kollár sa pokúša zasadne zmeniť podmienky kolúznej väzby
Jednou z hlavných priorít súčasnej vládnej koalície je „očista“ slovenskej spoločnosti od predstaviteľov „štátnej mafie“, ktorá si počas vlád Smeru-SD podľa jej tvrdení uzurpovala moc vo svoj prospech. Séria niekoľkých zatýkaní niektorých vrcholových nominantov bývalej vlády za výdatnej pozornosti „mienkotvorných“ médií, sa stala terčom obrovskej kritiky zo strany predstaviteľov opozície predovšetkým predsedu Smeru-SD Róberta Fica. Podľa jeho názoru sú podmienky kolúznej väzby pre viacerých obvinených nepriatelené. Ďalej tvrdí, že zo strany vyšetrovateľov a dozorujúcich prokurátorov nie je rešpektovaná prezumpcia neviny. Netreba však zabúdať na skutočnosť, že väčšina bývalých vládnych funkcionárov je zadržaná len na základe výpovedí tzv. kajúcnikov. Takmer rok nikto z vládnej koalície verejne nenamietal doterajší stav. Všetko sa zmenilo nečakaným zadržaním bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Na základe toho prišiel predseda NR SR a hnutie SME RODINA Boris Kollár s návrhom na zásadné zmiernenie podmienok kolúznej väzby. Napriek odmietavému stanovisku ministerky spravodlivosti Márii Kolíkovej má jeho návrh isté opodstatnenie. V prípade jeho odobrenia Národnou radou, bude dôležité sledovať, či nové podmienky budú platiť rovnako pre každého bez ohľadu na politickú a stranícku príslušnosť.
Patálie ministerky Kolíkovej
Predseda Smeru-SD Róbert Fico obvinil ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú z údajného konfliktu záujmov. Podľa jeho tvrdení spoločnosť Elektronika, ktorej predsedom predstavenstva je jej brat, a v ktorej bola v roku 2016 členkou, uzavrela v roku 2020 s RTVS zmluvy za 1,5 milióna eur. Okrem toho informoval, že konateľka firmy, ktorej spoločníčkou je podľa jeho slov údajne aj Mária Kolíková, bola v januári 2020 odsúdená za spreneveru. Momentálne sú to však len špekulácie. V prípade, ak sa potvrdia, bude na zváženie jej doterajšie pôsobenie vo funkcii ministerky spravodlivosti.
Autor: Matej Mindár
