Ľavicovej politike sa venujem v podstate od detstva. Som zástancom moderného socializmu, prispôsobeného súčasným trendom. V roku 1999 som prvý krát ochutnal skutočnú slovenskú politiku a stal sa členom SMERu, kde som však nezotrval dlho. V tom čase som chápal ľavicovú politiku inak, ako som ju vnímal na zjazde, na ktorom som sa vtedy v Nitre zúčastnil.
Od roku 2000 som podporoval Komunistickú stranu Slovenska, či už vo voľbách, na protestných zhromaždeniach alebo finančne drobnými príspevkami na účet KSS. Od roku 2004 do 2016 som žil a pracoval v UK, kde som sa angažoval podobne ako doma v ľavicovom hnutí. Nebol som členom žiadneho politického subjektu. Po konečnom návrate domov v roku 2016 som sa aktívne zúčastňoval politických demonštrácií KSS, či už v Bratislave alebo vo Zvolene. Viac krát som sa stretol s súdruhmi Suleimanom, Hrdličkom, Bekmatovom a ďalšími, či už na Slavíne, alebo pri iných príležitostiach. Okrem iného som vždy prezentoval názor, aby bola KSS pro-aktívnejšia, spájala ľavicové hnutie, dala ľuďom svetlo v tuneli a nezúčastňovala sa iba kladenia vencov pri pomníkoch a akciách ako 1. a 8.maj, 17.11., ci SNP.
Keď Edo Chmelár založil Socialistov, po dlhšom váhaní som sa stal členom a kandidoval som do volieb 2020. Prezentoval som moje názory na ľavicové hnutie a neodkladnú potrebu zjednocovať ľavicu, keďže takto roztrieštená ľavica nemá šancu pôsobiť v politike ako silný oponent neoliberalnému svetu a tak ani občania nemôžu cez urnu meniť smerovanie nasej krajiny. Myšlienku spájania lavice som niekoľkokrát adresoval SMERu, či už emailom, alebo osobne v Košiciach 1.9., kde som oslovil pri tribúne aj Luboša Blahu, alebo v Bratislave 17.11. Po voľbách prišlo to, čo prišlo a za to nesieme zodpovednosť všetci.
Aj ľavica, ktorá je roztrieštená na malé subjekty, bez možnosti ovplyvňovať politiku. Pokiaľ budú predstavitelia ľavicových strán a hnutí myslieť na svoje osobne preferencie vládnuť, snívať o percentách, ktoré ich dostanú do NR SR, budú vždy vo voľbách končiť na 0,01 až 3,0 %!!! Čo ľudia potrebujú, je silná osobnosť, ktorá bude jasne hovoriť jazykom socializmu. Potrebujeme stranu, ktorá zastúpi všetkých ľavicovo zmýšľajúcich ľudí. Touto stranou je KSS, ktorá je majetkom ľudu. KSS musí prejsť obrodou, musí sa zobudiť zo zimného spánku, ktorý trvá už veľa rokov. Nesmie sa báť prezentovať socialistickú spoločnosť. Bolo by dobré osloviť odbory, roľnícke družstvá (farmy), všetky ľavicové subjekty a začať spoluprácu s týmito subjektami, pracovať na vytvorení spoločnej lavicovej koalície, ktorá by operovala v mene týchto subjektov, združovala by ich, dávala by ľuďom nádej a smer. Ďalej by bolo esenciálne osloviť KSČM a KSČ v Čechách a zacať spoluprácu aj tam. Ľudia jednoducho KSS nevnímajú.
V nekonečnom rade by bolo potrebne vytvoriť jeden spoločný denník, ktorý by reprezentoval myšlienky, prácu a výsledky ľavicového hnutia. Chápem, že je to aj o peniazoch, ale nie je to iba o peniazoch. Je to hlavne o ľuďoch. A práve tam musíme hľadať silu a bohatsvo. Bez ľudí nemôže byť strana a bez strany nemôže byť ani hnutie. A to je asi ta najťažšia práca. Práca s ľuďmi. Za mier, za socializmus!
Richard Cviklovič (autor pracuje v zdravotníctve)
