Emil Holečka o Miroslavovi Válkovi

Rok 2017 je výročím narodenia významnej slovenskej osobnosti – Miroslav Válka. „Miroslav Válek nám dal veľa. Nech je naše politické myslenie akékoľvek, vnímania jeho prínosu do slovenskej literatúry sa to nesmie dotknúť. Miroslav Válek mal asi naozaj len písať. V tom bol neprekonateľný,“ píše žurnalistka Jana Nemčeková. V druhom tlačenom čísle DAV DVA je na Válkovú počesť samostatný článok od Janky Nemčekovej. Pred nedávnom zorganizoval v mene Ligy národnej a sociálnej záchrany Ing. Juraj Janošovský a Ing. Anton Čihovský CSc. podujatie na Válkovu počesť podujatie.

„Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať.“ Miroslav Válek

Po dohode s blízkym spolupracovníkom Miroslava Válka našim priateľom Mgr. Emilom Holečkom by sme si pri jeho spomienkach a úvahách pripomenuli nedožité 90-tiny veľkého slovenského básnika a verejného činiteľa.  Ing. Juraj Janošovský

Polo-interné podujatie zaznamenal pre budúce generácie redaktor Občianskej televízie, Ján Bošanský.

„Idealista je človek, ktorý sa neuspokojuje s daným stavom vecí.“ Miroslav Válek

---

---

Kto bol Miroslav Válek? Minister kultúry SSR, poslanec Snemovne národov Federálneho zhromaždenia a SNR, básnik, kultúrny organizátor, komunistický politik, národný umelec, Miroslav Válek.

Miroslav Válek spolu s Lacom Novomeským a Vojtechom Mihálikom patrí k z trom z najlepších slovenských básnikov 20. storočia, ktorí sú skutočne svetového formátu. Melancholické Válkové verše majú až neskutočnú schopnosť imaginácie. Druhá rovina je Miroslav Válek ako kultúrny politik, ktorý aj napriek ťažkej situácii v normalizácii dokázal dostať slovenskú kultúru na piedestál. Za Válkovej éry 1969 – 1988 sa dostala slovenská kultúra na najvyššiu úroveň v dejinách Slovenska. Vydalo sa prakticky všetko zo slovenskej literárnej klasiky, sfilmovali sa nádherné diela svetovej, ale aj slovenskej literatúry, rozvíjalo sa divadlo, hudba, film, fotografia, šport, rekreácie, sochárstvo a v architektúre sa neskorá moderna dostala na svetovú úroveň (budova SPU, rozhlas, most SNP, Pamätník SNP). Po dedinách a mestách sa stavali kultúrne domy, knižnice, divadlá, kiná, organizovali sa kultúrne podujatia po celej krajine do ktorých boli pozývaní bežní pracujúci z fabrík-národných podnikov. Válek zachránil pred zákazom aj skupinu Collegium Musicum a pomáhal kde sa dalo.  Pri pozeraní súčasných komerčných TV staníc a úrovni ich produkcie si každý rozumný človek uvedomí rozdiel medzi umeleckou kultúrou kedysi a dnes. Len v roku 1975 vznikli 4 profesionálne divadlá, kiná s vyše 110 tisíc sedadlami, vznikli ľudové knižnice, kultúrno-výchovné zariadenia, družstevné kluby. V roku 1960 bolo na území kraja 694 osvetových domov a besied, v roku 1975 až 808. Kultúrnych podujatí sa zúčastnilo 1,9 milióna účastníkov, prednáškových cyklov 90 tisíc absolventov. Galérie v roku 1975 usporiadali 57 výstav, ktoré navštívilo 146 tisíc záujemcov. Múzeá v tom istom roku navštívilo 677 tisíc osôb. Astronomických krúžkov sa zúčastnilo 2000 mladých ľudí. Do kultúrnych pamiatok sa investovalo 12 miliónov korún. Nielen básnické dielo, ale aj politická činnosť Miroslava Válka by si zaslúžila samostatnú monografiu… (Mgr. Lukáš Perný)

---

Alternativy.sk: K nedožitým 90. narodeninám Miroslava Válka

Odkazujeme vám
vy sladkí, tušení, prichádzajúci z našej krvi:
Myslite na nás,
my sme boli váš osud,
práve tak ako vy ste osud tých,
ktorí prídu prekročiť po vás
hraničnú čiaru života.

Dnes si pripomíname nedožité 90 narodeniny jedného z najväčších slovenských básnikov, Miroslava Válka. Básnika, autora literatúry pre deti a mládež, národného umelca, publicistu, prekladateľa, kultúrneho organizátora a komunistického politika.

Pracoval ako redaktor vo viacerých časopisoch: Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor, vo vydavateľstve Mladé letá. V rokoch 1962-1966 bol šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba, ktorá zohrala po roku 1956 dôležitú úlohu vo vývine slovenskej kultúry. Sústreďovali sa okolo nej mladí literáti, výtvarníci a dramatici, čerpajúci zo slovenského nadrealizmu a medzivojnových avantgárd. V rokoch 1966-1967 viedol časopis Romboid a v roku 1968 sa spolupodieľal na obnovení Nového slova.

Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1969 – 1988 ako minister kultúry SSR. V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Stal sa podpredsedom SÚV ZČSP, členom ÚV a Predsedníctva ÚV KSS. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 – 1989 poslanec Slovenskej národnej rady. Z politiky dobrovoľne odišiel ešte pred novembrom 1989. V rokoch 1988 – 1989 bol predsedom Zväzu česko-slovenských spisovateľov v Prahe.

Svoje prvé literárne pokusy uverejňoval v rokoch 1942-1948 v rôznych, najmä katolícky orientovaných časopisoch (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová Práca), v r. 1946-1948 v trnavskom dvojtýždenníku Plameň, kde mu vyšlo niekoľko lyrických básní, prezrádzajúcich jeho talent. Debutoval v roku 1959 zbierkou Dotyky, plnou básní s ľúbostnou tematikou. Nasledovala zbierka Príťažlivosť (1961), kde medzi najznámejšie patrí báseň Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, v ktorej básnik zobrazil svoju tragickú skúsenosť s vojnou. Ďalšie originálne Válkove verše obsahujú básnické zbierky Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965). Obsahovo inak vyznieva básnická skladba Slovo (1976), ktorej prijatie vyplývalo hlavne z Válkovej oddanosti ku komunistickej ideológii. Zbierkou Z vody sa v roku 1977 vrátil k svojej expresívnej ľúbostnej lyrike.
Výber z jeho publicistickej činnosti, zameranej na problémy literatúry, ale aj na otázky rozvoja socialistickej kultúry vyšli knižne pod názvom O literatúre a kultúre (1979).
Nielen literárna a umelecká verejnosť hodnotí Miroslava Válka ako svetového básnika s mimoriadnym talentom. Miroslav Válek bol významným reprezentantom modernej slovenskej poézie. Jeho nezabudnuteľná ľúbostná lyrika patrí medzi skvosty slovenskej poézie. Jeho diela a výbery z jeho diel vyšli preložené do 14 cudzích jazykov a boli publikované v zahraničných časopisoch a antológiách. Válkove knihy pre deti vyšli v Bulharsku, Fínsku, Grécku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, ZSSR, V. Británii a USA.
Okrem vlastnej tvorby prekladal Miroslav Válek svetovú poéziu z ruštiny, francúzštiny, poľštiny, češtiny.

Básnické zbierky
1959 – Dotyky
1961 – Príťažlivosť
1963 – Nepokoj
1965 – Milovanie v husej koži
1973 – Súvislosti
1975 – Štyri knihy nepokoja (reedícia)
1976 – Slovo
1977 – Z vody
1977 – Zakázaná láska
1983 – Básne (súborné vydanie)

Zhudobnené básne
Miroslav Žbirka – „Jesenná láska“
Marián Varga – „Smutná ranná električka“
Pavol Hammel – „Po písmenku“
Andy Ďurica a STEREO – „Po písmenku“
Mloci – “Záhradka” (báseň Kaplnka)

Diela pre deti a mládež
1959 – Kúzla pod stolom
1960 – Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí
1961 – Kde žijú vtáčky
1964 – Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov
1970 – Do Tramtárie
1975 – Panpulóni (výber)
2006 – Lastovička vo fraku

Eseje
1979 – O literatúre a kultúre
1999 – Inšpirácie

Preklady
1961 – Julian Tuwim: Zázraky a divy
1962 – Vítězslav Nezval: Nový Figaro
1964 a 1980 – A. Voznesenskij: Trojuholníková hruška
1967 – G. Ajgi: Žena sprava
1969 a 1977 Paul Verlaine: 2 výbery z poézie P. Verlaina
1968 – Rainer Maria Rilke: Piesne o láske (v jazykovej spolupráci s P. Hrivnákom)
1968 – G. Corso: Zmŕtvychvstanie smrti (v jazykovej spolupráci s J. Vilikovským)
J. Ritsos: výber z básní novogréckeho básnika (spoluautor Vladimír Reisel)

Preklady pre deti
1957 – Raj domova (český básnik J. Čarka)
1961 – Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim)
1964 – Prvé písmená (sovietskeho prozaika S. Baruzdina)
Súborné dielo a výbery z poézie
1967 – Tri knihy nepokoja
1971 – Štyri knihy nepokoja
1973 – Súvislosti
1977 – Zakázaná láska
2005 – Básnické dielo

Ocenenia
1966 – laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda
1972 – vyznamenaný Za zásluhy o výstavbu
1974 – Pamätná medaila k 30. výročiu oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou
1975 – zaslúžilý umelec
1977 – národný umelec
1977 – nositeľ Rádu práce

Zdroje:
Encyklopédia Slovenska, VI. zväzok. Veda 1982
wikipedia.sk
osobnosti.sk

(ma)

---

Profily (TV seriál), dokumentárny film Československo, 1967, 51×40 min Režia: Pavol Haspra, Juraj Svoboda, Ivan Teren, Miroslav Ci… (více) Kamera: Alojz Hanúsek Hudba: Katarína Dvořáková
4.-Miroslav Válek – básnik

---

---