Pozor, toto je originálny materiál ruskej rozviedky!!!! Má názov: „Ako infiltrovať bratislavskú kaviareň – základný postup“Vo verejnom záujme som text, ktorý som nedávno našiel zjavne stratený pri mieste stretávania agentov pod Slavínom, preložil z ruštiny, azbuky aj kódu a zverejňujem ho:“Ak sa chcete úspešne vydávať za niekoho, koho ľudia z kaviarne prijmú medzi seba, MUSÍTE dodržiavať nasledovné:1. Z času načas hystericky jačať
Pamätajte, kaviareň nediskutuje. Ak vás niekto konfrontuje s niečím, čo vybočuje zo základného svetonázoru kaviarne, bez prípravy zjačte: „Ja nechcem, aby mi tu vládol Putin!“ alebo „Prečo nejdeš do Ruska?“. V zásade je jedno, na čo presne reagujete (pozri bod č. 5).
Pre pokročilých: ako alternatívu je možné realizovať aj pasívne-agresívnu komunikáciu (vety z nedovarenej irónie podliate urazeno-výhražným tónom). Ale nie je to až také jednoduché a ak to nezvládnete, radšej to neskúšajte.Zato neuškodí z času načas spomenúť, že sa psychicky necítite celkom dobre.2. Natrite si pod nos psí výkal
Stačí toľko, aby ste ho stále cítili. Zabezpečí to, aby ste mali správny výraz ublíženia zo života. Pozrite si nejakého video staršieho Šimečku alebo Andreja Bána. Aj keď je vonku pekne, rozprávajú akoby mali pod nosom psie h… Ak chcete zapadnúť, musíte aj vy.3. Veľmi, veľmi veľa spomínajte Putina, Rusko, Fica, SmerAgent! Toto nemožno podceniť, naozaj to musíš spomínať často a náruživo, inak nikto neuverí, že si ich. Výhoda je, že tie vety inak nemusia mať v zásade žiaden obsah, oni potrebujú počuť len tie kľúčové slová. Príklad: „Rusko, Putin, Rusko, Putin, Putin, chlieb so syrom, Fico, Putin, údený oštiepok s mangom, Putin, Putin, Putin. Orbán.“ Keď toto prednesiete s príslušným výrazom tváre (pozri bod číslo 2) okolitá kaviareň bude kývať hlavou „presne, ten človek dobre hovorí.”4. Naučte sa základné argumentačné odgrgnutia kaviarne
Ak sa vám niečo nepáči: „toto je nedemokratické“Ak neviete nájsť argument alebo protipríklad: „takto sa to nerobí vo vyspelých krajinách“ (je úplne jedno, či o tom, čo sa ako kde robí máte alebo nemáte poňatia)Ak chcete dať najavo, že ste lepší ako priemerný občan: „trápi ma ohrozenie nášho prozápadného smerovania“Ak chcete dať najavo, že nie ste rasista či xenofób: „Fuj, typickí Rusi“.
Ak nechcete prísť o funding: „ja to považujem za legitímnu reakciu“5. Nikdy, ešte raz, nikdy sa v politicky citlivých témach nesnažte rozoberať fakty či logiku.Okamžite by vás odhalili.“Tak, toto sú presné citácie z prísne tajného materiálu ruskej rozviedky.Na konci sú ešte inštrukcie, kde sú tajné úložiská rubľov pre potreby zahraničných agentov, ale to si nechám pre seba.Uverejňujem to aj preto, že ekonomická situácia v Európe nie je ružová a tieto postupy sa vlastne môžu hodiť hocikomu. Nemáte stabilné pracovné vyhliadky? Votrite sa do kaviarne. Potom sa pre vás skoro vždy nájde nejaké drobné miesto, zväčša v nezávislej mimovládke. Neplatia veľa, to len hlavným hviezdam, ale dá sa z toho vyžiť. Ako na to, teraz už viete.Ak by ste náhodou namietali, či som si to celé nevymyslel, mám na to celkom jednoduchú odpoveď. Odpoveď všetkých konšpirátorov, aj tých kaviarenských:Možno to nie je pravda, ale mohla by byť!!
***
Historické kulisy sa menia, úškľabky panoptika príšer ostávajú rovnaké
Kaviareň cez víkend spustila doslova nadšený rev. Po prvé, „občianska“ zbierka na muníciu pre Ukrajinu už priniesla viac ako 2 mil. eur.Po druhé, Snemovňa reprezentantov USA schválila „pomoc Ukrajine“ v objeme 60 mld. USD. Po tejto správe zasiahla kaviareň priam orgiastická vlna nadšenia. V nej, mimochodom, úplne zaniklo, že na zbrojné dodávky Ukrajine sa použije len menšia časť danej čiastky, v skutočnosti polovica výdavkov pôjde americkým ozbrojeným silám (z toho napríklad 11 mld na „posilnenie ich bojaschopnosti“ v Európe, čiže „pomoc Ukrajine“ tu znamenajú napríklad nové radary či rakety v Rumunsku, Poľsku, Bulharsku, ale aj transportéry či jedálne pre vojakov v Taliansku).Ten rev „domácej elity“, samozrejme, nijako neprekvapuje. Vždy to tak bolo. Akákoľvek vražedná intervencia USA vo svete mala svojich nadšených apologétov. Vrátane tej najväčšej. Vietnam si vyžiadal katastrofálnu daň na obyvateľstve aj prírode Vietnamu, ale aj na obyvateľstve USA (okrem 58 tisíc mŕtvych vojakov to znamenalo aj začiatok drogovej epidémie v USA, keďže z Vietnamu domov prilietali vojaci ako narkomani, a za nimi sa tiahli aj dodávky heroínu). Ide o vojnu, na ktorej doslova vyrástol moderný vojensko-priemyselný komplex krajiny.Už po prvých piatich rokoch bolo americkým vojenským expertom zväčša jasné, že tá vojna sa vyhrať nedá. Ale napriek tomu sa do nej obrovské prostriedky pumpovali ďalších 5 rokov.Za podpory rôznych „intelektuálov“ a médií hlavného prúdu. Čo na tom, že nesedel základný obraz, ktorý sa verejnosti podával? Ten obraz bol, že krvilačný režim severného Vietnamu po porážke juhu pôjde ďalej a postupne padne Thajsko, Malajzia, Indonézia. Nepripomína vám to niečo? Realita bola v oficiálnych zdrojoch tabu. A to, že juhovietnamský režim bol ťažko skorumpovaný, a mal oveľa menšiu podporu obyvateľov, ako to Washington podával, Severný Vietnam bol oveľa menej v područí Sovietskeho zväzu, ako tvrdili propagandisti, Hanoj nezaujímala infiltrácia ďalších krajín Ázie, atď. (Ukrajina nie je to isté, režim sa nedá porovnať, podobne Rusko nechce oslobodzovať územie, chce bezpečnostné záruky.)Pravda sa ale postupne do médií začala dostávať, podobne sa propaganda postupne verejnosti začala prejedať, až prišli masové protesty. Ale trvalo to dosť dlho a hlavne samotná vojenská podpora pokračovala aj dávno po tom, ako už vojna Ameriku prestala baviť.No a nakoniec to Nixon s Kissingerom oficiálne odpískali. Američania sa z Vietnamu stiahli. A potom už rýchlo padol aj režim. Ako by napísal Tóda, Pataj, Goda, Tódová a ďalší jasnozriví analytici, proste Nixon a Kissinger boli zbabelci a nakoniec ustúpili zlu. A všelijakí tódovia či godovia vtedy aj naozaj podobne písali.Nestalo sa ale nič. Vietnam nezaútočil na Thajsko či Malajziu (akurát o niekoľko rokov intervenoval v Kambodži proti krvavému režimu Červených Kmérov). Dnes dokonca s USA hospodársky významne spolupracuje. Ale realita v príslušných vrstvách vtedy nikoho nezaujímala. Naopak, dlhé roky propaganda točila obraz úbohého malého Južného Vietnamu, na ktorého útočí silnejší, krvilačný sused. „Ak je niekto napadnutý, je našou povinnosťou mu pomáhať“. „Zlu ustupuje len zbabelec“. A vyťahoval sa príklad appeasementu a podobne. Ako dnes. A zbrane sa točili. Ako dnes.Hlavný rozdiel je v tom, že vtedy tam umierali priamo americkí vojaci, dnes sú veci zariadené iným spôsobom.Ale inak to sedí, v tom, ako funguje propaganda, sa toho za roky veľa nezmenilo. Ako hovoria Francúzi, čím je to viac iné, tým je to vlastne viac rovnaké.
***
Zomrel Ján M. Bahna, jeden z najvýznamnejších slovenských architektov konca 20. storočiaProjektoval najmä bratislavské stavby, napríklad Obchodný dom Ružinov, Dom odievania na námestí SNP alebo „minimrakodrap“ VÚB na Nivách. Čo je inak moja obľúbená stavba – moderná, ale nevtieravo originálna, krásne vzdušná. Aj niektoré ďalšie bratislavské stavby sa niesli v podobnom duchu, škoda, že sa hlavné mesto neskôr vzdalo a dopustilo klasické developerské zahusťovanie priestoru, kde sa len dá, aj čoraz viac generických sklenených budov.Pán profesor sa celkom pekne angažoval aj v osvete o architektúre, cez publikácie či rozhovory. Stihol aj veľmi presne varovať pred brutálnym útokom na bratislavské podhradie v podobe projektu Vydrica. Bohužiaľ, bezúspešne.Ako už je typické pre túto dobu, úmrtie si médiá síce nejako všimli, ale zväčša (česť výnimkám) len v krátkych notickách, dostal oveľa menej pozornosti, ako hocijaká seriálová minicelebrita.Našťastie aj vďaka nemu slovenská architektúra žije síce neľahko, ale stále sa objavuje dosť zaujímavých riešení na to, aby sa dalo predpokladať, že až na to vzniknú trochu lepšie podmienky (osvietenejší štát), budú tu k dispozícii architekti aj na naozaj nápadité a odvážne stavby. Týmto architektom pomáhal vytvárať priestor aj Ján M Bahna. Česť jeho pamiatke.
***
Progresívci tvrdo útočia na pozície Slovenska v Bruseli
Zjavne najviac sa im páči myšlienka, že Slovensku by mohli byť pozastavené niektoré finančné toky, alebo aspoň by sa tým malo ešte nejaký čas intenzívne hroziť. V tejto súvislosti odporúčam nasledovné:- na úrovni EÚ čo najviac spomínať príklady iných krajín, kde sa celkom reálne nielen masívne zneužívajú eurofondy, ale ignorujú rôzne zákony, vrátane európskych. Už som v minulosti vykreslil, že takýmto vhodným príkladom je Bulharsko, kde sa vládne doslova škandalózne, ale nikto im pozastavením peňazí nehrozí. Pretože sú politicky totálne poslušní. Na toto nemusí upozorňovať priamo vláda, sú k dispozícii aj iné politické kanály.- ak by Komisia niečo skúsila, treba sa ísť následne „poďakovať“ pred sídlo PS aj pred parlament, za všetko ich úsilie (vrátane Šimečkovej cesty do Prahy, doslova s cieľom prispieť k rozvracaniu vzťahov vlád). (Iste, nerobiť to tak, ako sa to robilo v „demokratickom“ Kyjeve v roku 2014, kde nová moc nechala davy, aby priamo pred parlamentom hromadne fyzicky napádali nepohodlných poslancov. Ísť im to pripomenúť, ale civilizovane.)- medzitým by vláda mohla prípadne jasnejšie komunikovať, čo všetko nastvárali vlády Matoviča a Hegera, ktoré pripravovali míňanie peňazí z Plánu obnovy. Je v tom veľa technikálií, ale verejnosti treba ukázať, na aké šialené hlúposti doteraz časť týchto peňazí ide. Progresívci teraz idú tak ďaleko, že spúšťajú kampaň s cieľom poškodiť postaveniu podpredsedu Komisie Maroša Ševčoviča. Odštartoval to včerajší článok v Denníku N od Mira Kerna, s prispením Ľubice Karvašovej, exporadkyne Matoviča a Hegera, teraz političky PS. Progresívci jednak nevedia Ševčovičovi odpustiť, že kandidoval proti Zuzane Čaputovej a tak sa z neho snažia vyrábať politika Smeru, hoci okrem danej prezidentskej kampane, kde bol nominantom spomínanej strany, sa k slovenskej politike nevyjadruje a zjavne aj v Bruseli ho berú ako nadstraníckeho, európskeho technokrata, v dobrom či zlom.Hlavne ale snahou poškodiť šance Ševčoviča, dnes jedného z najmocnejších ľudí v Bruseli, na získanie ďalšieho významného postu, keď sa na jeseň bude zostavovať nová Komisia, chcú docieliť, aby Slovensko v Bruseli nemalo svojho silného človeka. Potom sa ľahšie bude škodiť.Mimochodom, aj kvôli tomu, aká kvalita zástupcov pôjde slovenských voličov reprezentovať do Európskeho parlamentu, budú júnové europarlamentné voľby o niečo dôležitejšie ako po iné roky. Aj preto sa im nezvyklo budem trochu venovať aj ja, s cieľom podporiť, možno aj pomerne masívne, kvalitnejších kandidátov. Nie je totiž účelné, aby sme tam mali ľudí, ktorí si vedia akurát natočiť nejaké to „plamenné“ videjko z prejavu v skutočnosti pred prázdnou sálou, za čo im neinformovaní ľudia tlieskajú, ale reálny vplyv tam nemajú. A na nekvalitu či kvalitu asi budem upozorňovať aj pri kandidátoch koalície.Európska politika si žiada určitý takt, široké skúsenosti a umenie politického manévrovania. Na to treba staviť v prvom rade. Ale tiež povedať, že ak sa nejaká piata kolóna snaží využiť európsku politiku na presadzovanie mocenských hier, stretne sa to s príslušnou odozvou. Fackať sa nenecháme, a už vôbec nie odzadu.
***
Americké univerzity dnes: masové protesty proti zahraničnej politike krajiny
V našej tlači sa o tom, samozrejme, nehovorí, ale v tejto chvíli v Spojených štátoch prebiehajú desiatky takmer malých občianskych vojen.Mladí ľudia na campusoch sú zdesení obrazmi trýznenia a vyvražďovania civilného obyvateľstva na Blízkom východe. Zhrození obrazmi vyhladovaných detí, detí vyhrabávaných spod sutín po náletoch, bábätiek narodených matkám mŕtvym po bombardovaní. A teda študenti začali demonštrácie, protestné hladovky aj pokusy o okupačné štrajky. Polícia zasahuje tvrdo, na niektorých campusoch stihnú počas krátkej razie zatknúť aj desiatky študentov.Študenti ale neustupujú a protesty rastú. Aj preto teraz 25 senátorov napísalo výzvu prezidentovi aby zasiahol. Proti študentom chcú poslať Národnú gardu (fakticky armáda pre vnútorné použitie). Proste, fuck democracy. To, čo sa deje, je tak zatiaľ najvýraznejší prejav odporu voči tomu, že USA porušujú vlastné zákony, ktoré zakazujú dodávať zbrane krajinám porušujúcim humanitárne právo. Daná krajina, mimochodom, dostáva od USA ročne zbrane v hodnote okolo 3 mld. dolárov. Každý jeden rok! Teraz k tomu dostáva ešte ďalšie obrovské objemy naviac. A tie obrovské množstvá amerických zbraní zrovnali so zemou domy státisícov ľudí.Študenti majú voči sebe mocného nepriateľa. A takmer isto prehrajú.Ľudia, ktorí proti nim stoja, sú extrémne mocní, najmocnejší na Zemeguli. Hneď na začiatku nastúpila bezprecedentná cenzúra (aj tu, preto sa treba vyjadrovať veľmi opatrne). Daní ľudia vedia zničiť život hocikomu, taký Elon Musk sa odváži z času načas špekulovať o Ukrajine, ale tu okamžite zrazil opätky a aj svoje impérium (satelitnú sieť aj sociálnu sieť) dal plne do služieb daným ľuďom. A čo ešte taká hollywoodska hviezda, ktorá si dovolila volať po mieri na demonštrácii? Musela sa ponižujúco ospravedlniť.Keďže ovládajú všetko, ako médiá, tak politikov, hneď v začiatku prebehli výstražné akcie proti tým, ktorí si dovolili len trochu vybáčať z línie, vrátane šéfiek troch významných univerzít, ktoré ponižujúco vypočúvali v Kongrese a dve potom donútili odstúpiť. Celé to malo byť silnou výstrahou.Samozrejme, táto špecifická klika ľudí (ktorá tvorí veľkú časť atlantickej plutokracie) má služobníkov, alebo skôr otrokov, po celom svete. Stačí znovu pripomenúť nášho Korčoka či Šimečku. Aj pre túto obrovskú moc a masové zastrašovanie sa protesty rozbiehali len pomaly, napriek tomu, že to, čo sa deje je doslova šialené. Od čias Vietnamskej vojny a v mnohom od čias 2. svetovej vojny nedošlo k tak masívnemu trýzneniu civilného obyvateľstva alebo tak masívnej koncentrácii bombardovania civilných štvrtí priemyselnou veľmocou ako sa deje teraz.Žiadne reálne riešenie pritom nie je na obzore. Ak nastúpi po voľbách Trump, možno sa zmení prístup k Ukrajine (Trump mal na východe vždy svoje záujmy, podobne ako ľudia okolo neho, navyše má vcelku sympatie k mocným lídrom) ale určite nie k tomuto konfliktu. Trump je sluhom danej kliky úplne rovnako ako Biden. V niečom je smerom k danému regiónu dokonca ešte militantnejšie naladený.Celá tragédia, masívna humanitárna katastrofa, tak má hlavne ten dopad, že pri nej krásne spadli masky. Mnohí svätuškárski demokrati, vo svete aj u nás, majú pod tými maskami pravú tvár, tvár príšer. Od ich pánov im na hlavy kvapkajú zvyšky krvi. (Opäť, pozdravujeme aj tých u nás doma.)Odvážnym študentom za oceánom treba držať palce.
***
Prečo nemecký establišment plošne podporuje politiku vyhladzovania?
Je to celkom zaujímavá otázka, pretože to má kontext presahujúci samotné Nemecko. (pozor, dlhší text)Ťažko si to nevšimnúť aj v záplave celkovo šialeného diania v dnešnej svetovej politike: nemeckí politici sa podlizujú špecifickým klikám s napojením na režim istej blízkovýchodnej krajiny ešte úzkostlivejšie, ako mnohé ďalšie západné krajiny.Niekedy to má celkom bizarné podoby. Napríklad ministerka kultúry nedávno zatlieskala na Berlinale spoločnému prejavu dvoch dokumentaristov, ktorí si odnášali cenu za film o vzťahoch Palestínčanov a Izraelčanov. Potom sa ale sama od seba dištancovala.A horlivo zdôrazňovala, že ona tlieskala len tomu izrealskému filmárovi. Toto dosť svietilo aj v celkovej záplave tuposti, akú Strana zelených predvádza, a spomínaní filmári takmer nevedeli, ako to okomentovať. Komsomoľka sa proste veľmi zľakla, aby nebola označená za „propalestínsku“.Ešte šialenejší príklad: pred týždňom nemecká polícia zrušila konferenciu ľavicových aktivistov, ktorí sa venovali otázke Gazy. Event proste prerušili a ľudí vytlačili von. Niektorým rečníkom dokonca dopredu zakázali vstup na územie Nemecka. Iným pohrozili, že ak sa budú v súvislosti s konferenciou vyjadrovať, hrozí im ročné väzenie.Vláda oficiálne klamala, že to robí preto, že ide o akciu islamistov a iných nebezpečných živlov. V skutočnosti medzi rečníkov patrili ľudia ako Varoufakis, bola to typická akcia intelektuálov a bolo na nej viac Židov ako Moslimov. Vláda o evente klamala doslova neuveriteľne, a keď sa jej predstaviteľov pár slušných domácich novinárov pýtalo, čo za nezmysly o evente tvrdili, vysoké úradníčky ministerstva vnútra im na tlačovke v podstate odmietli odpovedať.Do toho iné postihy. Napríklad kolínska univerzita zrušila hosťovanie prominentnej americkej akademičke, keďže tá sa niekde vyjadrovala za ukončenie konfliktu aj okupácie.Nemecko tiež napríklad okamžite zastavilo financovanie UNRWA, organizácie OSN na poskytovanie humanitárnej pomoci v Gaze. Stačilo, že Izrael úplne bez dôkazov začal tvrdiť, že niektorí jej pracovníci úzko spolupracujú s Hamasom.Odkiaľ plynie toto nechutné, otrocké konanie? Úprimne, sú na to podľa mňa zhruba tri dôvody:- ten prvý je celkom pragmatický. Mnohé popredné nemecké firmy mali medzi svojimi zakladateľmi, vlastníkmi či manažérmi ľudí úzko spolupracujúcich s nacistami. Od finančných firiem ako Allianz, cez automobilových priemyselníkov ako rodina Quandtovcov ovládajúca BMW či ľudí z rôznych známych potravinárskych značiek. Samé osebe by dnes, dávno po vojne boli nejaké výčitky na dané firmy hlúpe. Ale svet takto rozumne nefunguje. Pre silnejšie kliky nie je taký problém roztočiť aj dnes v prípade potreby komunikačnú búrku okolo „nacistického dedičstva“ firiem. Synovia a vnuci nejakých obetí si spomenú, že dodnes trpia a chceli by dať dané firmy na súdy, atď. Nemci vedia vyrábať autá, ale komunikačné mašinérie či právnické siete neovládajú tak, ako iní. Lepšie si na seba neprivolávať rôzne druhy pomsty za to, že by sa nesprávali „správne“.To sú ale dôvody, ktorými sa riadia naozaj úzke skupiny ľudí. Čo širšia politická elita a čo verejnosť?- Nuž, je to síce klišé, ale sedí: je to národ disciplíny, respektíve národ, ktorý má rád Ordnung a Gleichschaltung. Mimochodom, toto platilo už viac ako sto rokov dozadu – ak si chcete prečítať niečo zaujímavé a vtipné o danej mentalite, odporúčam knihu Traja muži na prechádzke (Three Men on the Bummel) od Jerome K. Jerome, autora oveľa viac známejšej knihy Traja muži v člne. Tento menej známy kúsok (celý text sa dá nájsť na internete, keďže sa naň už nevzťahuje copyright) veľmi pekne opisuje nemeckú mentalitu (v krajine som prežil tri roky, síce v bezpečí medzinárodných campusov, ale predsa len… a kniha o tom, ako daný národ myslí, ma mimoriadne oslovila svojou presnosťou, hoci bola napísaná veľmi dávno).Túto mentalitu ešte posilnil povojnový vývoj, keď sa Nemci vzdali nejakého intenzívnejšieho umeleckého a intelektuálneho snaženia (česť výnimkám, ale skúste si porovnať ich literatúru, filmy či diela zo sociálnych vied alebo humanít s tým, čo sa za ostatné desaťročia vyprodukovalo vo Francúzsku, v Škandinávii, či v Británii). Vyrábajú autá a večer si spokojne dajú klobásku. Intelektuáli si zájdu najprv do divadla, a potom spokojne dajú klobásku. Krajinu totálne ovládla maloburžoázna morálka. Vrátane konformity.Proste, rešpektuje sa oficiálny, dominantný názor. A tým je pre nemeckých politikov názor „oficiálnych“ štruktúr západného sveta. Ten disciplinovane presadzujú. Bodka. – tretí aspekt je asi najzaujímavejší. Aj iné krajiny zápasia s tým, že nevychovavajú práve samostatne mysliacu elitu, aspoň nie pre politiku, ale v prípade Nemecka je to zvlášť vypuklé. Americký autor Kurt Vonnegut raz povedal, že teror je jedného rána sa zobudiť a zistiť, že krajinu riadia ľudia, ktorí boli vašimi spolužiakmi na strednej škole. On to myslel tak, že do politiky prebublajú práve tí najplytkejší paraziti, akých ste nemali radi už keď sedeli v laviciach vedľa vás. Ale mňa v Nemecku úprimne desilo, pri komunikácii s nemeckými spolužiakmi, to, ako všetci mysleli úplne rovnako a neoriginálne a akí tvárni boli voči všetkému „oficiálnemu“. V niečom je to črta aj iných spoločností a veľmi toxická: nie je celkom zdravé, ak si budúci elitu vychovávate tak, že hladko prechádza školským systémom, bez nejakej možnosti trochu sa nechať obiť životom, pracovať na svojom poznaní a postojoch, zocelujúc sa v odvahe, aj intelektuálnej. Ak dostávate všetko na pohodlnom podnose, s prívetivým úsmevom a s tým, že vyrastáte ako so systémom bezproblémovo spolupracujúce dieťa, tak aj zdanlivo náročné štúdium z vás nemusí vychovať naozaj komplexne mysliacu bytosť, a aj akože veľmi humanistická výchova vo vás nemusí pestovať skutočnú ľudskosť. Je to nebezpečie aj iných systémov, ale v Nemecku, v tej mimoriadne zglajchšaltovanej spoločnosti, je tá výchova totálne uniformnej a konformnej „elity“ zvlášť výrazná. A silno to vidieť po tom, ako odišli generácie povojnových politických osobností ako Helmut Schmidt či Willy Brandt. A výsledok je toto. Pozeráte na prejavy tých ministrov a máte pocit, že sledujete robotov. Alebo nejaký hororový film, kde sa do ľudských bytostí infiltrovali cudzorodé organizmy, ktoré ich plne ovládli. A z tej človečiny tam ostalo dosť len na to, aby tie telá chodili a tvárili sa ako ľudia. Vnútri už nimi nie sú.Mrazí z toho.Samozrejme, neznamená to, že by sme s danou krajinou nemali úzko spolupracovať. Sú našimi najvýznamnejšími hospodárskymi partnermi, stále majú viac ako slušnú vedu, dá sa tam mnohým inšpirovať, od územného plánovania po legislatívne procesy. Ale taký je svet, zložitý, žiadna krajina nie je len dobrá alebo zlá a aj ohľadom mnohých aspektov politiky nášho ekonomicky silného partnera, a nielen politiky, aj fungovania spoločnosti, by som bol veľmi opatrný, až kritický.Aj preto si treba ceniť, do akej miery napríklad u nás máme stále pomerne slobodnú diskusiu, a akú rôznorodosť názorov. A ako u nás cítiť niekedy viac ľudskosti aj v tom, ako sa nedáme len tak strhnúť „oficiálnym“ názorom veľkých svetových médií, napríklad tam, kde ide o postoje k vojne a ku krviprelievaniu.V tomto sme iní, vieme si aj proti väčším dupnúť. Chvalabohu.
***
Šimečka sa vyhráža nejakým ľudovým povstaním. Konkrétne povstaním v službách západnej plutokracie
Dnes vydal oduševnelé, zápalisté stanovisko, ako vraj dostane do ulíc desaťtisíce ľudí v prípade, že by vláda išla čokoľvek robiť s 2. pilierom.Iste, lebo mu z finančných inštitúcií povedali, že to má urobiť. Oni sú pripravení dať na kampaň prostriedky.Pripomeniem: druhý pilier už dávno úspešne zrušili v Maďarsku aj v Poľsku, silno je okresaný v Pobaltí. Nikdy ho nezaviedli Rumuni, Slovinci či Česi (tí projekt po prvotných prípravách stopli). Jediný, kto sa ho zúrivo drží v približne pôvodnej podobe sú Bulhari. To je taký štát, kde kompletne vymizol priemysel – nevyrábajú ani autá, ani iné stroje, ani elektroniku ani oceľ – kde v celej krajine nedokážu postaviť jedinú zložitejšiu stavbu (dlhší tunel, komplikovanejší most, vyššiu budovu) a panelákové sídliská vyzerajú ako štvrte niekde v Kongu, nie v Európe. Ale hrdia sa, že majú najnižšie dane v EÚ a 2. pilier. Ivan Mikloš ich dáva ako príklad.Pri téme 2. piliera je celkovo užitočné pozrieť sa na susedné Poľsko. Tam sa verejnosti pomerne dobre vysvetlilo, že naozaj nemá zmysel, aby štát podporoval masívny odlev kapitálu z krajiny. A že radšej budú investovať do domácej infraštruktúry, čo sa im potom prejaví ako na hospodárskom raste tak proste na komforte žitia.Na tomto sa dokonca zhodli naprieč politickým spektrom, druhý pilier potom postupne veľmi inteligentne zrušili. Riadil to uznávaný britsko-poľský ekonóm Jacek Rostowski (rozhodne nie žiaden socialista ani žiaden rýchlokvasný kritik systému), v danom období minister financií. Vie veľa povedať práve o plutokratickom zákulisí pôvodnej „reformy“ z 90. rokov.Štát sa prestal zadlžovať kvôli dôchodkovej transformácii a tým získal väčší priestor na domáce investície.(Pozor, oni tie investície aj naozaj rozumne pripravili a zorganizovali. To je dosť podstatná podmienka.)O 2. pilieri som napísal naozaj stohy textov, aj čisto odborných aj takých pre široké publikum a nechce sa mi zdľhavo všetko opakovať. V skratke: celá reforma spočívala na argumentoch mierených na ekonomicky nie práve gramotných ľudí – bohužiaľ, sem patrí aj veľa takých, čo sa promenádujú v oblekoch, rozprávajú bankovou rečou a tvária sa, že sú druhým Nordhausom, Samuelsonom či Solowom. V skutočnosti je to tak, že nie, demografický problém sa nedá obísť tak, že sa z „priebežného“ piliera spraví „kapitalizačný“. Dopady na ekonomiku sú úplne rovnaké, nič na tom nemení to, že ten mechanizmus je akoby skrytejší. Nie, neoklameme to ľahko ani tak, že „investujeme inde“ – pretože tie prostriedky chýbajú doma (nie win-win ale trade-off). Nie, vývoj akciového indexu nie je to isté, ako reálny výnos osobného dôchodkového portfólia. Nie, to že vám desať rokov suma na účte rastie nie je žiadnou zárukou, že o ďalších pár rokov z toho budete mať aj pekný dôchodok. Lebo akciové trhy majú nepríjemnú vlastnosť: pokojne rastú desať aj viac rokov ale keď sa potom prepadnú, vie to byť aj riadne hlboké.Atď.Nastavenie dôchodkového systému je vysoko odborná diskusia a treba ju aj naozaj nechať odborníkom. Nie „odborníkom“ ale odborníkom. Iste, všetky možné nastavenia majú svoje politické dopady, ale tie sa dajú odborníkmi vysvetliť tak, aby boli zjavné každému, kto bude o konečnom nastavení rozhodovať.Samozrejme, to „nechať na odborníkov“ by malo platiť aj pre vládu. Akékoľvek úpravy systému sú aj ekonomicky aj spoločensky citlivá záležitosť, je tam veľa nuansí z hľadiska európskeho práva a podobne. Aj pre vládu by bolo kontraproduktívne čokoľvek zvažovať ako „silové“ riešenie. K tejto téme sa ľahko vyjadrí európska ekonomická špička, ľudia, ktorí odborne o niekoľko úrovní prevyšujú rôznych domácich ekonómov-propagandistov.Z hľadiska domácej diskusie je akurát potrebné zdôrazňovať tých niekoľko kľúčových aspektov problému. Najmä, že my si momentálne úplne dobrovoľne necháme odlievať z krajiny masívne objemy kapitálu, pod pláštikom „sporenia“ a ďalšie objemy peňazí presúvame ako transformačný dlh do portfólia súkromných dôchodkových spoločností.Všetko, mimochodom, proti základným ekonomickým počkám o tom, ako by kapitál mal prúdiť od rozvinutých ekonomík do rozvíjajúcich sa. My to robíme naopak, dotujeme západoeurópske a americké akciové trhy a ešte sa aj ako štát zadlžujeme voči súkromným spoločnostiam.Pritom tie akciové trhy v ostatných rokoch rastú nie vďaka organickému rozvoju firiem (s výnimkou IT a príbuzných sektorov) ale z veľmi veľkej časti kvôli tomu, že kapitál uvoľnený politikou centrálnych bánk korporácie masívne využívajú na výkup vlastných akcií, čo pomáha ich cene. Okrem toho do západných akcií momentálne ide pomerne veľa kapitálu od ázijských investorov, ktorí si potrebujú niekde ukladať prebytky. Ak sa niečo v tomto domine zlomí, „sporiace“ portfóliá budú veľmi rýchlo vyzerať inak, ako dnes.Každopádne, ešte raz, o tejto téme máme doma úplne primitívnu diskusiu, ktorú manažujú ľudia, ktorým by nikto príčetný nedal riešiť naozaj zložité ekonomické problémy (jedno, či firiem alebo štátov) ale ako propagandisti sú platení dobre. Ešte raz, ako jedni z mála v regióne, pretože v iných krajinách sa k týmto veciam začali stavať príčetnejšie.Ale neprekvapuje, že plutokracia vysunula do popredia práve Šimečku. On je presne na to. Aby obhajoval ich záujmy: záujmy ľudí, ktorí žijú z presunov finančného kapitálu, ovládajú štáty a spoločnosti cez dlhové nástroje. V tomto jedinom, konkrétnom ohľade celá téma naozaj JE veľmi politická. Práve tým, že sa do odbornej témy miešajú ľudia, ktorých jediným reálnym úsilím v politike je slúžiť niekomu mimo hraníc Slovenskej republiky. Niekde tak, že sa zapája do podpory krvavých konfliktov. A niekde tak, že obhajuje konkrétne finančné záujmy v zásade tých istých klík. Stále je to ten istý Šimečka, sluha plutokracie.
***
Dnes je tragický deň. Pre slovenskú opozíciuPrišla eurokomisárka, a potvrdila, že momentálne sa Brusel nechystá k žiadnym krokom vedúcim k zastaveniu finančných tokov.S tým, že Komisia bude ďalej s vládou komunikovať ohľadom niektorých vecí, kde vyjadrila určité výhrady či znepokojenie.Toto všetko po týždňoch úsilia, aby sa peniaze stopli. Jednu z prvých prosieb vyslala v zime prezidentka Zuzana Čaputová. Tá sa priamo v interview pre jeden z najvplyvnejších denníkov sveta, Financial Times, vyslovila za stop peniazom.Po niekoľkých hodinách od uverejnenia rozhovoru si ona alebo ľudia okolo nej uvedomili, že toto je pre ňu značný osobný prúser, lebo toto proste pred domácou verejnou mienkou neobráni a ešte sa ju môžu pokúsiť poťahovať za vlastizradu (sotva úspešne, ale život by jej to znepríjemnilo). A tak palác vydal stanovisko, podľa ktorého vraj jej slová prekrútil daný novinár a ona vraj hovorila opak toho, čo vyšlo.(Technická poznámka: svetové médiá majú rôzne prístupy k autorizácii, je dosť možné, že FT autorizáciu nepraktikuje. Aj tak ale platí, že štandardne sa rozhovor nahráva, aj tímom respondenta. Kancelária prezidentky ale nedala najavo, že svoje slová o prekrútení vie aj doložiť audiozáznamom.)Medzitým sa v Bruseli snažil Šimečka, aj ďalší. Dosiahli aspoň, že kolega z ich politickej frakcie, ktorý je eurokomisárom pre spravodlivosť, nechal slovenskej vláde napísať pomerne vyrývačný list.A, opakujem, čo som opísal už minule, list ktorý je absurdný vzhľadom na kontext fungovania únie, kde sa nájdu krajiny s oveľa, oveľa mizernejším vyšetrovacím a justičným systémom ako Slovensko (môj obľúbený príklad: Bulharsko). Ale politicky majú pokoj, keďže držia líniu v otázkach, ako je Ukrajina. Lenže ani slovenská vláda nie je bez možností obrany (sme susedný štát spomínanej Ukrajiny, idú tadiaľto dôležité energetické trasy, atď.) a tiež sa činila a ukazovala, že si len tak nenecháme brnkať po nose.A vyšlo to, z Bruselu vyslali komisárku Jourovú na akúsi zmierovaciu misiu.A médiá a opozícia tým pádom ticho zúria. Jeden nemenovaný denník ( N) sa klasicky celú vec pokúsil úplne obrátiť, a vraj je to fiasko pre Fica, pretože on hovoril o snahách stopnúť nám peniaze a pritom Jourová potvrdila, že nám ich nestopnú. Ha, šach mať, Fico!Toto je už tak absurdno-zúfalá snaha aspoň nejako predsedu vlády okydať, že to rozum proste neberie.Každopádne, aspoň nateraz je relatívne kľud, žiaden boj s Bruselom sa nechystá a vláda má priestor na to aby riešila iné veci. Takmer až sklamanie, že?
***
Viete prečo Michal Šimečka nikdy nepredstúpi pred kamery,
aby odsúdil blízkovýchodný režim, ktorý – za pol roka zabil viac detí,
ako ktorýkoľvek iný vojnový konflikt na svete za ostatných päť rokov
– zabil len za prvé dva mesiace konfliktu viac novinárov ako padlo vo všetkých ostatných vojnách za celý rok 2023- zrovnal so zemou väčšinu obytných budov pre 2,2 milióna obyvateľov- vypúšťa do sveta nielen propagandu, ale série čistých lží- od roku 2000 DO daného konfliktu zabil (zastrelením alebo bombardovaním) vyše 10 tisíc obyvateľov území, ktoré okupuje?Z rovnakého dôvodu, ako ten režim neodsúdi Ivan Korčok či Zuzana Čaputová.Pretože akonáhle by to urobili, prídu o svoje financovanie.Aj o rôzne „nezávislé“ medzinárodné ocenenia „za prínos k demokracii“ či víziu dobrých postov po skončení domácej politickej kariéry.Je to jednoduché. Brutálne jednoduché.
***
Polícia strieľa do študentov gumové projektily a použila voči nim slzný plynTo je obraz včerajších zrážok. Proti vraždeniu na Blízkom východe začali okupačné štrajky už na 40 amerických univerzitách. Najnovšie sa, mimochodom, začali pridávať aj študenti francúzskych a britských univerzít.Z nejakého dôvodu je toto všetko pre slovenské médiá úplne okrajová téma. Priniesli pár krátkych noticiek, akoby sa jednalo o nepokoje niekde v Kongu a nie v krajine, z ktorej tie isté médiá dávajú správajú o hocičom, ešte aj keď vo Wisconsine padne nejaký väčší strom alebo Taylor Swift spadne brošňa do omáčky. Za posledný týždeň polícia zatkla už 500 študentov. Kde sú tie veľké titulky? Kde?
***
Len taká drobná poznámka:Buča: mŕtve telá na ulici. Reakcia: ohavní Rusi, bezprecedentná beštialita, treba najtvrdšie sankcie, a najmä vojnu, do víťazného konca! Gaza: 280 mŕtvych tiel zahádzaných tonami zeminy, mnohé ešte so zvyškami ošetrovacieho materiálu z nemocnice, iné spútané s rukami za chrbtom a zastrelené do hlavy.Biely dom a ďalší: eh, treba vyšetriť, čo sa tam stalo. Jednoducho, západným predstaviteľom aj veľkým médiám bolo okamžite jasné, že Rusi na uliciach len tak strieľali ľudí. Len Rusi zúrivo protestovali, či nie je čudné, že Ukrajinci „objavili“ mŕtve telá na ulici až potom, ako mali oblasť pod kontrolou už tri dni. Žiadne volanie po okamžitej nezávislej forenznej analýze.Gaza: pravda je vraj zložitá, dokonca aj keď boli telá zakopané pri nemocnici, ktorú útočiaca strana zrovnala so zemou a Arabi ich vyťahovali zo zeme pred kamerami potom, ako sa znovu do oblasti dostali. Hlavne, žiadne oficiálne zdesenie nad beštiálnosťou zabíjania pacientov nemocnice.Zaujímavé, ako to hľadanie pravdy veľmi závisí od toho, o akú lokalitu ide, nie?
***
SaS rozbieha petíciu za právo ľudí byť okradnutýJe to naozaj už trápne. Zase nejaká iniciatíva za „zachovanie 2. piliera“.Ešte raz: 2. pilier v tej podobe, v akej je u nás, už zrušili Poliaci aj Maďari, okresali v Pobaltí. Bez problémov bez neho žijú Česi, Rumuni aj Slovinci. Nikto z neho nemal „švajčiarske dôchodky“. Naopak, Poliaci a Maďari sa ho zbavili extrémne hladko. Prečo? Pretože prvé výplaty si zažili práve počas krízy rokov 2008-10. A boli šokovaní, ako málo dostali.V Maďarsku bola jedna demonštrácia za zachovanie 2. piliera, prišlo tam asi 30 ľudí.A to ešte dopadli relatívne dobre, pretože zväčša nemali až toľko peňazí v akciách. V rovnakom období ľudia v dôchodkovom veku v Británii či v USA zažívali oveľa väčšie šoky – zo dňa na deň mali „nasporené“ aj o tretinu menej (po prudkom poklese cien akcií). A tak namiesto plánovaného dôchodku museli často pracovať o niekoľko rokov viac.Naopak, vo Švédsku (alebo dnes, po reforme, aj v Poľsku) si ľudia na dôchodok sporia síce trochu podobne, ako v dnešnom 2. pilieri, ale úplne bezpečne: na účte majú presne vyčíslený kapitál, ktorý im štát úročí. A všetko už nasporené aj 100 percentne zaručuje (na rozdiel od 2. piliera). Ľudia si popri tom niečo sporia aj investovaním na trhu, ale funguje to ako doplnok. Tým pádom pre nich prudké poklesy trhu nebudú mať dramatické dopady.(Mimochodom, pred tými dokonale nebráni ani presun akcií do dlhopisov niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku, ako vyžaduje náš zákon, zvlášť ak je pokles dlhodobý, lebo do dlhopisového portfólia sa presúva majetok postihnutý krízou.)Ja osobne som sa dôchodkovej politike profesionálne venoval niekoľko rokov, na medzinárodnej úrovni. Aj mňa sa pokúšali navliecť do plánov, ako nejakej krajine predpísať „2. pilier“ (v mojom prípade sa to týkalo Ázie), pretože sa skupina bohatých ľudí tešila, aký sladký život budú mať zo spravovania takého obrovského kapitálu.Tu na Slovensku 2. pilier nepriniesol ani rozvoj domáceho kapitálového trhu, ktorý sa sľuboval. Naopak, cez tento kanál odchádza do zahraničia obrovské množstvo financií, ktoré chýbajú doma. Prečo nás tí Poliaci dobehli a predbehli v infraštruktúre? No práve preto. Veď sa skúste niekde vo Varšave na ulici začať ľudí pýtať, či im ten niekdajší 2. pilier nechýba. Ako sa na vás budú pozerať.Iste, aj slovenská vláda možno bude s vybudovaním poistiek podobných tým, ktoré sú vo Švédsku či Poľsku čakať až na ďalšiu krízu. Len tie dopady na ľudí, ak sa počká na krízu, budú veľmi zlé.Teraz nás tu opozícia ide presviedčať, že tu musí existovať nejaká štátom organizovaná schéma posielania peňazí na západné akciové trhy. Ako keby ten, kto naozaj chce, to už okrem 2. piliera inak robiť nemohol. Ale to, čo chcú oni, je tak trochu ako nútiť petíciou štát, aby ľuďom organizoval náštevy kasín. V jednom je ale petícia SaS výborná vec. Treba si ju do budúcna dobre zapamätať. A keď príde ďalšia kríza, ako naposledy v rokoch 2008-10, celú tú petíciu treba SaS aj Šimečkovi z PS riadne obúchať o hlavy.
***
Ako sa robí propaganda:Ukážme si to úplne názorne na článku z Denníka N.Je to užitočné, pretože ten používa bežné propagandistické postupy, ktoré sa aplikujú aj inde a tak je nutné ich trochu ozrejmiť.A to v rámci boja proti hoaxom a fake news. Ktoré, ako vieme, sú značným spoločenským problémom. Tak poďme na to:Článok, ktorého autorom je Mirek Tóda, má bombastický nadpis (pri boji s hoaxami platí: vždy pozor, ak sa vám ponúka nejaký bombastický titulok) „Nemecko čelí masívnej čínskej a ruskej špionáži. Podozriví sú dvaja hlavní kandidáti AfD do volieb“Pod tým článok, ktorý je doslova perlou. Tak poďme rad-radom:- zvedavého čitateľa zvlášť z našich krajov, asi okamžite zaujme tá masívna ruská špionáž, o ktorej sa v článku teda podľa všetkého píše. Až na to, že – nepíše. Článok neobsahuje ani JEDNO konkrétne tvrdenie (príklad, prirovnanie, nejaký údaj, výrok niekoho) o nejakej aktivite ruských špiónov. Obsahuje len jeden príbeh „špionáže“, ale nie Rusov: nemecký kapitán stojí pred súdom, pretože sa z vlastnej iniciatívy snažil Rusom doručiť nejaké dôverné armádne materiály (tréningové manuály) a to cez schránku konzulátu v Bonne. Podľa obžaloby za to nič nedostal. Dôstojník (zásobovač) súdu povedal, že sa bál a bojí jadrovej vojny a tak sa snažil nejako spolupracovať s Rusmi, aby sa od nich dozvedel, ak by sa chystal jadrový útok a tak na to mohol pripraviť svoju rodinu. A ešte dodal, že sa necítil celkom psychicky v poriadku (čo ja asi dosť zjavné).Viac o ruskej špionáži nič. No nič, tak hádam sa tam bude písať niečo o tej masívnej čínskej špionáži. – Eh – nie. Článok obsahuje len JEDEN konkrétny príbeh. Nedávno bol zatknutý poradca či asistent šéfa kandidátky AfD do europarlamentu na základe podozrenia, že „pracuje pre čínsku tajnú službu“. Možno áno, možno nie, ale okrem tohto neurčitého tvrdenia sa už nič viac nedozvieme. Okrem toho sa k masívnej čínskej špionáži ešte povie, že pred časom jeden zo šéfov francúzskeho námorníctva povedal, že je podozrivé, že v prístave Brest narástol počet sobášov námorníkov s Číňankami. A opäť, to je všetko, nedozvieme sa ani len, o koľko (z jedného na sto, z dvoch na šesť?).- Nevadí, v tak dlhom článku s bombastickým nápisom hádam bude ešte niečo ďalšie, nie? Áno, je tam ešte jedno jediné faktografické tvrdenie. A to, že dvojka kadidátky AfD Bystroň vraj (!) zobral hotovosť od média, ktoré vraj (!) financuje „ruská tajná služba“. Spôsob, ako sa o tom celom píše je doslova nádherný. Začína to takto: „Najskôr investigatíva českého Deníka N odhalila, že BIS podozrieva nemeckého poslanca s českými koreňmi Petra Bystroňa z AfD z toho, že prijal hotovosť od propagandistickej stránky Voice of Europe, za ktorou boli zrejme ruské spravodajské služby.“Všimnime si zvláštny začiatok vety, ktorý nedáva veľký zmysel. Ako tomu máme rozumieť, reportéri N hackli maily českej kontrarozviedky? Nevieme, čo záhadná veta presne skýrva, ale je jasné, že menej pozornému čitateľovi splynú slová „BIS“ a „odhalila“ do poznania, že BIS odhalila, hoci toto článok, ani veta, v skutočnosti netvrdí.Toto je, mimochodom, veľmi, veľmi používaný manipulačný postup.Navyše je to celé ešte viac zahmlené slovíčkami ako „podozrieva“ či „zrejme“. Podobne ako vo väčšine článku. Dokonca hneď nasledujúca veta je podobná: „V Európskom parlamente dokonca vraj zaznela nahrávka, na ktorej údajne preberá 20-tisíc eur… “ A hneď potom odznie, že Bystroň, znovu „zrejme“, v roku 2021 v Kyjeve navštívil prokremeľského oligarchu Medveďčuka. Atď.No proste úžasné. Aby v článku bolo ešte aspoň niečo, nejasne sa tam dodáva, že vyššie uvedený zatknutý Číňan, opäť „vraj“, dostával peniaze „aj z proruských zdrojov“.A to už je všetko.Čiže, namiesto nejakých príbehov o ruskej špionáži sme sa dozvedeli smutný príbeh osamelého blázna v službách Bundeswehru (ani obžaloba netvrdí nič iné) a namiesto údajov o masívnej čínskej špionáži JEDEN príbeh o jednom človeku, ktorý údajne odovzdával „čínskej tajnej službe“ údaje o fungovaní Európskeho parlamentu. Plus odkaz na výrok francúzskeho admirála, že je podozrivé, že sa v Breste vydáva viac Číňaniek a príbeh politika AfD, ktoré vraj česká kontrarozviedka podozrieva z nejakých opäť nie veľmi špecifických „proruských“ kontaktov. Mimochodom, napriek zahmlievaniu o tom, ako Deník N „odhalil“, je zjavné, že v tomto prípade česká kontrarozviedka proste vypustila nejaký príbeh novinárom („investigatívnym“ :)). A ťažko sa zbaviť podozrenia, že by to nemalo súvisieť s blížiacimi sa voľbami do europarlamentu. Mimochodom, česká kontrarozviedka je roky notoricky známa tým, že vypúšťa do obehu hlúposti v službách niekoho iného. Najprominentnejší prípad je, keď sa na údajné informácie Čechov odvolávali Američania s tým, že strojca útokov na Dvojičky Mohamed Atta sa v Prahe stretol s irackými tajnými agentmi. Príbeh o spolupráci Iraku s teroristami z 9/11 sa nikdy nijako nepotvrdil, ale Česi zohrali úlohu užitočných hajzlov v informačnom šume vedúcom k invázii.Okrem toho to robievali pravidelne v menšom: k Iraku tiež púšťali von informácie o tom, ako Saddám údajne pripravil malé lietadlá s chemickými zbraňami, ktoré by mali doletieť do Európy. A v 90. rokoch sa podieľali na kačiaciach ohľadom „červenej ortuti“ a podobne.Každopádne, dlhočizný článok Nka je vyplnený ešte rôznymi všeobecnými údajmi o tom, v ktorých čínskych mestách sú aké centrá čínskej rozviedky a tak. Aby to vyzeralo nejako serióznejšie.Ešte raz, nič sa nedozviete o žiadnom masovom špehovaní Rusov či Číňanov. Samozrejme. Veď cieľom článku zjavne nie je podať fakty, ale vzbudiť nejaké všeobecné, pomerne neurčité znepokojenie. Veľmi málo ľudí si číta mediálne články dostatočne pozorne na to, aby si povedali, moment, veď titulok tvrdí niečo, čo sa potom dokonca netvrdí ani v samotnom texte. A v texte je takmer všetko založené na nejakom vraj, asi, možno, údajne. Nie, bežnému čitateľovi ostane v hlave odkaz titulku, že Európa sa hemží ruskými a čínskymi špiónmi.A že sa na tom nejakom masovom špehovaní podieľajú špičky konkrétnej politickej strany.Mimochodom, v Nemecku by si Nko na takýto nadpis muselo dať pozor, tam už je táto konkrétna formulácia zrejme žalovateľná, a nemecké súdy toto berú vážnejšie ako naše.Iste, pri AfD by vo všeobecnosti asi neboli až také aktívne ako v iných prípadoch, ale osobne si myslím, že nejaký nemecký šéfredaktor by toto pre istotu do éteru nepustil.Zvyšok propagandistického snaženia, kde tento článok je len jedným z mnohých kamienkov mozaiky, už potom beží v klasických koľajách konšpi komunít. Bežný konšpirátor funguje tak, že vám dá 50 konšpi teórií, navzájom si zvyčajne čiastočne alebo úplne odporujúcich, medzi tým ešte stokrát tajomne poznamená, že „veci nie sú tak, ako sa zdajú“. A keď po tomto úsilí konečne vyjde niekde nejaká správa, kde sa vyvrátil nejaký dominantný či oficiálny príbeh (veľká korporácia klamala, aké prekvapenie, v politike pôsobila nejaká špecifická utajné klika, atď.) tak to ten konšpirátor považuje za určité potvrdenie aj tých iných teórií. Pretože mu čiastočne intelekt, čiastočne mentálne nastavenie nedovoľuje, aby uvedomil nezmyselnosť postoja, že jedno tvrdenie potvrdzuje aj iné, protirečivé. Alebo infantilnej viery, že keďže niekedy (často) ľudia (inštitúcie) klamú, tak vlastne neplatí nič. Alebo hocičo.(Osobne mám podozrenie, že mnohým z kaviarne kdesi v podvedomí buble to strašné podozrenie, že v skutočnosti nie sú až tak iní ako tí, voči ktorým sa morálne a intelektovo tak hlasno vymedzujú. A to len zhoršuje ich neurózy.)V tomto prípade je to podobné ako pri tých iných „potvrdeniach“. Ak by sme sa na vec pozreli úplne racionálne, asi ťažko upodozrievať Rusov či Číňanov, že sa nesnažia (podobne ako Američania, Briti, a iní) tvoriť si nejaké vplyvové štruktúry. Pričom niekde to môžu robiť súkromné štruktúry, niekde oficiálne, vrátane tých „tajných“ ktoré tak vzrušujú ako divákov akčákov tak novinárov. Robí to každý štát. Akurát, že od tohto poznania a nejakého občasného konkrétneho odhalenia, je veľmi ďaleko k poznaniu, že sa to tu všade hemží čínskymi a ruskými „agentmi“. Ale článok sa snaží vzbudiť opak, snaží sa vytvoriť povedomie, že sme pod nejakým celkovým sústredeným útokokom, ktorému ledva ledva odolávame. A preto sa musíme zmobilizovať a posielať peniaze na „správne veci“ (zbrane) a voliť správnych politikov.Podobne sa snažia mnohé a mnohé iné články, vždy nejako manipulujúce fakty či kontext, alebo si dokokonca bohapusto vymýšľajúce.Toto všetko pritom robia médiá, ktoré sa špecificky hrdia tým, že oni si overujú fakty, dokonca vydávajú „príručky“ o tom, ako spoznať, či je článok založený na faktoch a racionalite. No, môžu začať svojimi propagandistickými kúskami, vrátane tohto. Pokojne z tých článkov môžu spraviť aj cvičebnicu pre gymnazistov v rámci ďalšej kampane o čítaní s porozumením a budovaní rezistentnosti voči „fake news“.
***
Americká polícia oslávila 1. máj pochodom na campus Kolumbijskej univerzity v New Yorku, kde zatkla 230 študentov a učiteľov, aj za použitia taserov.Polícia konala potom, ako študenti skandovali antisemitské heslá, ako „slobodu Palestínčanom“ alebo „stop genocíde“.Netreba sa ale znepokojovať, som si istý, že, povedané slovami jedného nedávno neúspešného prezidentského kandidáta, zo strany polície „išlo o legitímnu odpoveď“.V najbližších dňoch sa čakajú demokratické zásahy aj na ďalších campusoch.
***
Oslavy 1. mája tento rok, podobne ako niekoľko minulých, prebehli na Západe v rozpačitej atmosfére(dlhší text)Už dlhší čas sa ekonomická situácia bežných pracujúcich zhoršuje tak, že oslavovať výdobytky dekád nasledujúcich po 2. svetovej vojne sa zdá nepatričné.Niekoľko štatistík:Podľa nedávnej štúdie približne polovica amerických občanov, ktorí majú dospelé deti, týmto deťom pravidelne finančne prispieva na živobytie.Musia, inak by mladí nevyžili. Životné náklady v mestách, najmä nájomné a ceny bytov, vyrástli tak, že dnešní mladí pracujúci, ak niečo nezdedili, sa pretľkajú dosť ťažko. (Tento fenomén, aj keď v menej vypuklej forme, máme aj u nás. Menej sa o tom hovorí, čiastočne aj preto, že naše médiá majú rady prudko politizujúce príbehy a vysvetlenia, toto akosi ťažko napasovať na to, že je to problém spôsobený špecifickým politikom či stranou.)Alebo: zoberme si učiteľov základných a stredných škôl. Podľa nedávneho prieskumu zo štátu Maryland v tomto štáte 44 percent učiteľov štátnych škôl má ešte druhé zamestnanie. Inak by nevyžili. Toto číslo je výrazne vyššie pri učiteľoch mladších ako 30, kde si musí v druhom zamestnaní zarábať až 61 percent z nich. Taxikárčia pre Uber a podobne.Až 90 percent uviedlo, že si musia vyučovacie pomôcky platiť aj z vlastného. (Ak zoberieme všetkých učiteľov všetkých škôl v celej krajine, percento tých, ktorí sú zamestnaní aj mimo školy je cca 20).Ešte horšie na tom bývajú univerzitní pedagógovia. Tí šťastnejší majú veľmi slušné platy a definitívu, ale nedajte sa zmiasť podobnými príbehmi do predstavy, že je to univerzálne. Ani náhodou, väčšina ľudí, ktorá učí na amerických vysokých školách definitívu nemá a podľa niektorých prieskumov circa polovica si musí privyrábať ešte niekde inde.Ale sú aj horšie príklady totálne bizarného sociálno-ekonomického systému: vláda korporáciám masívne dotuje zamestnancov (ak hovoríme vláda dotuje, tak, samozrejme, ide o peniaze nižších a stredných vrstiev daňových poplatníkov). Zamestnanci Walmartu ročne poberajú úplne základnú sociálnu podporu, napríklad vo forme poukazov na jedlo, v objeme 6,2 mld eur. Proste firma im platí tak zle, že z platov nevedia vyžiť a tak majú nárok na federálnu podporu. Federálna vláda dotuje Walmartu masívne zisky pre jeho akcionárov, ktoré by nemali, keby zamestnancov slušne platili.Ak vám propagandisti ako Ivan Mikloš vysvetľujú, ako sa americkej ekonomike skvele darí, tak si treba uvedomiť, ako ľudia žijú. Iste, mnohí veľmi dobre, aspoň materiálne (duševne asi sotva, viz masívne objemy liekov proti depresii, ktoré ročne Američania požerú), ale obrovské vrstvy ľudí, naopak, jednoducho nevedia materiálne slušne vyžiť. Ak sa pýtate, ako to, že Američania napríklad volia Trumpa, tak preto. On im síce reálne nijako nepomôže (naopak, počas svojho predošlého prezi obdobia masívne finančne pomohol ultra bohatým), ale ľudia majú pocit, že by mali voliť nejako protestne, tak volia niekoho, kto hlasno nadáva na Washington (možno by volili aj niekoho lepšieho, ale nemajú koho, americká „demokracia“ neumožňuje nič, čo by sa čo len vzdialene podobalo na slobodnú politickú súťaž).V poriadku, to sú USA. Ako je to inde vo svete?Vývoj Spojených štátov z európskych štátov pomerne presne kopíruje Británia. Keďže osobne ostro sledujem napríklad britské školstvo neušli mi prieskumy, v ktorých učitelia bijú na poplach ohľadom prudko rastúcej detskej chudoby. V jednej londýnskej štvrti takmer polovica učiteľov uviedla, že priamo oni alebo ich kolegovia musia deťom pomáhať prekonať problémy s materiálnou chudobou: v škole ich ráno z vlastného dokrmujú, niekde im v škole perú šaty a podobne. (Rastúci počet rodín totiž nevie zaplatiť elektrinu. Podobne rastie deložovanie a umiestňovanie rodín do náhradného bývania.)Mnohých Britov ale neznepokojuje len ekonomický vývoj. Ale napríklad aj brutalita plutokratického štátu, často konajúceho v úzkom súznení s korporáciami. V rokoch 1999 až 2005 bolo 900 zamestnancov (presnejšie frančízantov) britskej pošty odsúdených za defraudáciu prostriedkov pošty a ešte ďalšie tisíce boli stíhané. Vedenie pošty pritom vedelo, že firemný softvér (veľká zákazka pre Fujitsu) tvoril chybné výsledky a teda údajné účtovné nezrovnalosti boli pochybné. Ale priznanie problémov by viedlo ku kráteniu manažérskych platov a prémií atď. a tak manažment nechal súdy ruinovať život tisíckam ľudí (do väzenia tak poslali napríklad aj tehotné ženy). A aj keď už niektoré menšie médiá priniesli jasné dôkazy, že chyba bola v softvéri, médiá hlavného prúdu korporácie ešte dlhý čas chránili. A trvalo veľmi dlho, a stálo to veľa úsilia na strane poškodených a ich obrancov, kým súdy pod 20 rokoch (!!!) oficiálne problém uznali a začali poškodeným priznávať kompenzácie. Šialený príbeh, ale nie je zďaleka jediný. Do toho treba prirátať mnohé iné problémy s databázami verejných aj súkromných inštitúcií, ktoré vedú k šikanovaniu dlžníkov, ktorí nimi nie sú, alebo agresívne metódy bánk (až keď jednému prominentnému politikovi banka zrušila účet, začalo sa trochu diskutovať o tom, ako majú bežní ľudia často problém otvoriť si čo i len bankový účet, ak sa korporácii niečo nezdá).Iný strašidelný príklad: približne v rovnakom období (rok 2004) parlament schválil šialenú vec: možnosť odsúdenia „na neurčito“. Volá sa to imprisonment for public protection a v praxi to funguje tak, že súd síce vymerá konkrétny trest, napríklad za krádež, ale zároveň určí, že odsúdený môže ostať vo väzení aj po odpykaní trestu, podľa uváženia. V súčasnosti si takýto trest odpykáva 3000 ľudí. Vrátane prípadov, kde sa niekto pokúsil o krádež, neúspešne, ale odvtedy je vo väzení už 19 rokov (link na podrobnejší článok nižšie). Toto sa už naozaj oveľa viac podobá na USA ako na civilizovanú Európu.Do toho Briti zúria, ako sprivatizované vodárne ničia vody potokov, riek, jazier aj mora. Vodárne pravidelne vydajú PR správu, koľko sa v budúcnosti údajne chystajú dať na modernizáciu čističiek a ďalej splašky vypúšťajú do voľnej prírody. Za ostatných 20 rokov sa tiež skryto sprivatizovali časti zdravotníctva ale napríklad aj bezpečnosti (súkromné polície).Kedysi typicky liberálna krajina s pomerne silným akcentom na osobnú slobodu (viď snaha vyhnúť sa ešte aj vydávaniu občianskych preukazov) dnes začína v niektorých črtách pripomínať orwelovskú spoločnosť. Iste, ak máte na to príslušné vzdelanie a hráte podľa pravidiel a poslušne sa zaradíte do šíkov korporatizovanej pracovnej sily, ste relatívne v bezpečí. Ak vás teda baví život v korporáte – napríklad práce nedávno zosnulého antropológa Davida Graebera pekne ukázali, ako je obrovská časť korporátnych otrokov zo svojho života hlboko deprimovaná a hlavne dezorientovaná – nevedia, na čo je ich práca vlastne dobrá, často len tvoria nezmysly. A hlavne sa pýtajú, prečo sú oceňovaní lepšie ako ľudia, ktorí majú v mnohých ohľadoch zmysluplnejšiu prácu: od smetiarov po zdravotné sestry (naozaj odporúčam najmä jeho knihu Bullshit Jobs, alebo aspoň krátky pamflet, ktorý knihe predchádzal).Každopádne, ak pracujete mimo sklenených kancelárií korporátov a zle vykročíte a dostanete sa do pasce nesplatených dlhov, začnete čeliť vysokým finančným trestom zo strany bánk, za nezrealizované inkaso a podobne (v tomto je realita Británie oveľa brutálnejšia oproti, napríklad, Slovensku), ľahko spadnete do veľmi krutých životných situácií. Kontinentálna Európa je na tom o niečo lepšie. Zoberme si napríklad bývanie. Tlak na ceny nehnuteľností je všade – okrem iného aj z dôvodu, že centrálne banky chrĺili hotovosť, pri nedostatku iných investičných príležitostí mali majetnejší ľudia, ktorí z tejto politiky profitovali, tendenciu takto zarobené prostriedky vrážať do nehnuteľností. Ale v takom Nemecku to tlmia miestne zákony regulácie nájomného, v Belgicku vysoké zdanenie investičných bytov, vo Švajčiarsku drastické obmedzenia voči výkupu nehnuteľností cudzincami, a podobne.Ale aj tu sa prejavuje prudká liberalizácia ekonomík v ostatných 20-30 rokoch rastúcimi sociálnymi problémami. Dnes majú často podobu rastúceho odporu voči nekončiacej imigrácii (ktorú presadzujú korporáty, lebo potrebujú lacnú a odborovo neorganizovanú pracovnú silu, ideologická práca modernej metropolitnej ľavice je v tomto až druhoradá).A, samozrejme, všade pôsobí demografia: momentálne je na trhu práce pretlak ľudí v produktívnom veku (narodení v demograficky štedrých 60.-80. rokoch).Inými slovami, 20. storočie bolo obdobím sociálnych výdobytkov a rastúcej materiálnej prosperity. K tomu dochádzalo v ostrom protiklade k 19. storočiu, ktoré charakterizovali robotnícke slumy a tlak na nekonečné žmýkanie pracovnej sily. To zmenili odbory a sociálnodemokratické strany (cez prostriedky modernej daňovej a sociálnej politiky, aj štátnych zásahov). Výsledkom bolo, že v dekádach po 2. svetovej vojne sa každá ďalšia generácia mala materiálne viditeľne lepšie ako tá predošlá. Boju za výdobytky zodpovedala aj politika: bola založená na konkrétnych záujmoch a programoch. To, ako politici vyzerali či čo hovorili tiež malo svoju dôležitosť, ale nie takú, ako dnes. Pokojne ste mohli voliť aj úplne nudného poslanca ak bolo jasné, že presadzuje presne to, čo žiadajú vaše odbory, vaši kolegovia v továrni a podobne.Toto všetko sa zmenilo nástupom Novej pravice (Reagan, Thatcherová, Milton Friedman, bulvarizácia, tvrdo marketingové spracovanie politiky, privatizácia, outsourcing, masívne posilňovanie moci bánk atď.). Tiež nevznikla vo vzduchoprázdne, ekonomiky 70. rokov začínali mať svoje špecifické problémy, rastúcej strednej triede začali liezť na nervy početné štrajky, a pod.Ale táto dlhá revolúcia významne prispela k tomu, kde sme dnes. Spoločnosti riadia korporácie a ich majitelia, viac, ako kedykoľvek predtým. A opäť, najvypuklejšie je to v USA, ktoré naozaj nemožno nazývať demokraciou, je to plutokraticky neofeudalizmus.Spoločenskú diskusiu tiež značne rozožrala lumpenproletarizácia (bulvarizácia plus rozbitie komunít pracujúcich imigráciou, oslabením odborov a pod.).A keďže všade ja dlhodobým úspešným pôsobením Novej pravice oslabený štát, ťažko čakať nejaké nové hlboké a ďalekosiahle imulzy do hospodárstva podobné tomu, ako keď vlády v minulosti reguláciou podporili stavby železníc či rozsiahlych energetických sietí, masívne dotovali vedecké odbory, kde sa tvorili inovácie s dopadmi aj ďaleko mimo hraníc konkrétnej aktivity (od dobývania kozmu po masívne investície do rozvoja počítačov).A tak sa hráme s konzumom (v prípade USA aj na úplne doslovnej úrovni, prežrať sa miliónmi ton pizze, tacos a hamburgerov k rastu HDP). Pričom aj napriek rastu digitálnych zábaviek, a rastu rôznorodých „služieb“ je ťažké konzumovať dostatočne zúrivo na to, aby takto nastavená spoločnosť vedela „trhovými metódami“ rozdeľovať statky tak, že väčšina spoločnosti bude ako-tak spokojná.Nebude.A vzhľadom na to, že sa medzitým stratilo aj tradičné rozdelenie politických štruktúr, rozhodne neplatí, že si prechádzame len akousi dočasnou krízou. Ten vývoj je a bude nepríjemný. Tu v malej krajine strednej či východnej Európy to bude znamenať, že pri narastajúcich problémoch na Západe bude ešte väčšia časť ľudí ako teraz chcieť trochu silnejší a dostatočne stabilný štát. Zároveň sa ešte rýchlejšie ako doteraz bude strácať viera v potrebu „tradičných demokratických“ štruktúr v podobe médií s „prozápadnou“ rétorikou. To môže dopadnúť všelijak, aj tak, že sa nakoniec spoločnosť ešte viac rozbije do zúrivých táborov a protitáborov, všetko bez nejakého jasnejšieho obrazu budúcnosti aj, že z hľadiska štátu sa nič významné nevytvorí.Alebo aj tak, že sa tento rámec využije na to, aby sa posilnili domáce inštitúcie, vrátane civilizačných (vzdelávanie, veda). Uvidíme.Každopádne zabudnime na to, že by mal takú príťažlivosť ako doteraz slogan, že treba „kopírovať vyspelé krajiny“. Západ ostane zjavne materiálne bohatší ako my, v niektorých aspektoch bude vyzerať civilizovanejšíe ako my, v niektorých to bude naopak, to záleží aj od vkusu, ale rozhodne problémy, zvlášť v „liberálnych“ USA či Británii budú narastať. A podľa toho bude vyzerať aj politická atmosféra tu doma. Bude menej naklonená kopírovaniu doterajších vzorov.
***
Prečo imigranti volia antiimigrantské strany?
Ráno som zazrel v britskom Guardiane prekvapený článok o tom, že nemeckú AfD nielenže zvažuje voliť pomerne veľa ľudí s imigrantskými koreňmi, ale takíto ľudia sú pomerne aktívni aj v členskej hierarchii strany.Článok sa pritom čuduje niečomu, čo je hádam dosť logické. Ak už niekto v Nemecku je, asi nebude chcieť, aby krajine hrozil rozvrat, napríklad pokračujúcou rozsiahlou imigráciou, chce tiež len pokojný život.Problém je skôr, keď rôzni mestskí intelektuáli nechápu, ako vlastne voliči myslia a sú z toho aj takéto naivné články.S tými imigrantmi v politike to nie všade funguje rovnako, ale ak nejaká strana, či politik vyslovene kultúrne neútočí na ľudí s cudzími koreňmi, chce len stop imigrácii, pokojne môže byť miláčikom imigrantov, ktorí už v krajine sú.Príklad: Donald Trump, ktorého sa chystá voliť výrazne viac Hispáncov ako Bidena.Článok je peknou ilustráciou širšieho problému. Keď stredostavovskí intelektuáli a aktivisti vlastne netušia, čo sa medzi voličmi deje a zúfalo sa snažia svet interpretovať cez vlastné klišé. A potom ich vývoj neustále prekvapuje. Veď to poznáme aj tu doma.
***
Rusi vytláčajú Američanov a Francúzov zo západnej Afriky
Kým sa svet pozerá na Ukrajinu, Rusi rýchlo postupujú aj v inej časti sveta. Dnes prebrali časť vojenskej základne v Nigeri, kde je ešte stále „ustajnených“ aj tisíc amerických vojakov.Vláda Nigeru, ktorá vzišla z nedávneho prevratu, sa Američanov snaží z krajiny čo najskôr odsunúť. Tí odsun aj sľúbili, ale stále ho zdržiavajú. Teraz dochádza k pomerne napätej situácii, že ruské jednotky stoja tvárou v tvár americkým rivalom, hoci žiadna zo strán zatiaľ nehovorí vyslovene o príprave na ozbrojenú konfrontáciu ohľadom kontroly nad celou základňou (ktorá je dosť rozsiahla).Ruskí vojaci sú v krajine na pozvanie vlády.Američania nedávno okrem toho potupne opustili inú africkú krajinu, Čad, odkiaľ ich tiež miestna vláda vyhnala.Obdobne medzitým z Mali a Burkina Fasso tamojšie vlády vykopli Francúzov.A nielen to, lídrom krajín v tejto časti sveta v posledných mesiacoch narástla odvaha, viacerí začali veľmi tvrdo verejne kritizovať doterajšiu neokoloniálnu politiku Franúzska.Tomu v ostatných rokoch začali pomáhať (a niekde ho vytláčať) práve Američania, ktorí si v tejto časti sveta začali stavať základne (ako práve spomínanú mamamutiu základňu v Nigeri). A to pod pláštikom boja proti islamistom. Ktorých v skutočnosti pomáhali zrodiť aj v tejto časti sveta, najmä akciou v Líbyi.Africké krajiny ale začínajú mať kolonializmu dosť. A všetkého, čo to sprevádza, vrátane typickej rozsiahlej korupcie miestnych klík.Možno novo nastupujúci lídri nebudú v skutočnosti oveľa lepší, ale v tejto chvíli sa zdá, že zväčša majú silnú podporu miestnych obyvateľov.Afričanov posilňuje v snahe o odpor ešte niečo. Čína. Tá už roky pomerne masívne na kontinente investuje, zvlášť vo východnej časti. A tie investície majú dobrú povesť, na rozdiel od financovania západných krajín či Svetovej banky (zaujímavosťou je, že toto uznávajú aj niektoré kritickejšie reportáže amerických médií). Financovanie je pre dané krajiny pomerne výhodné, a Číňania relatívne rýchlo stavajú továrne či infraštruktúru tam, kde to doteraz išlo pomaly.Aj na toto treba pamätať, keď sledujeme situáciu na Ukrajine. Ona je totiž len jedným kamienkom v pomerne veľkej mozaike. Manévre veľmocí, niekedy s veľmi dynamickými dopadmi, sa dejú na všetkých kontinentoch. V Pakistane skorumpovanejšia časť elity drží vo väzení najpopulárnejšieho politika krajiny (I Khan, bývalý premiér), keďže ten chcel mať dobré vzťahy s Ruskom aj Čínou, výhodne pre Pakistan. V Oceánii sa USA neprestávajú vyhrážať miestnym krajinám, aby sa neopovážili spolupracovať s Čínou (po tom, ako nedávno zmluvu o obrannej spolupráci s Čínou uzavreli Šalamúnové ostrovy, americkí predstavitelia dokonca „nevylúčili“ možnosť vojenského zásahu).Medzitým ale sebavedomí predstavitelia veľkých ázijských ekonomík (India, Malajzia) v ostatných mesiacoch celkom tvrdo odkazujú západným politikom aj médiám, nech ich láskavo nepoučujú, či majú alebo nemajú spolupracovať s Ruskom a Čínou. Robia to pomerne výrečne, logicky a s poukazovaním na historický kontext.Celý tento vývoj nie je zďaleka taký dramatický, ako ho podávajú moskovskí propagandisti, ale na druhej strane sa nedá poprieť, že sa naozaj tvorí nová štruktúra medzinárodných vzťahov.Nejde len o Ukrajinu, hrá sa na ploche celého sveta.
***
Správa týždňa: Slovensko má jedny z najslobodnejších médií na svete
Aspoň podľa rebríčka organizácie Reportéri bez hranícTen organizácia zverejnila tento týždeň a naše médiá nasadili bombastické titulky v štýle „Slovensko sa prepadlo o 12 priečok“ na 29. miesto na svete.To je síce pravda, ale aj tak máme podľa danej organizácie médiá slobodnejšie ako mnohé západné krajiny. Menej slobodné médiá ako my majú napríklad v Španielsku (30. miesto), v Rakúsku (32. miesto, no fuj, susedia!), v Austrálii (39. miesto), v Slovinsku (42. miesto), v Taliansku (46. miesto), v USA (55. miesto), na Ukrajine (61. miesto), či v Japonsku (70. miesto).Izrael, zem, ku ktorej lojalitu majú potrebu zdôrazňovať Zuzana Čaputová či Ivan Korčok a väčšina našej politickej „občianskej spoločnosti“, je na 101. mieste.Aspoň takto je to vraj vo svete podľa danej organizácie. Samozrejme, podobné rebríčky sú extrémne skratkovitým štýlom prezentácie sveta. Vždy sa dá diskutovať o tom, či pri danej metodológii rebríček naozaj aspoň ako-tak odráža, čo sa v daných krajinách deje.Oveľa užitočnejšie je rozprávať sa priamo, s detailmi, o novinárskej práci u nás či inde.Aj našim novinárom by prospelo prečítať si nejaký článok o práci novinárov v iných krajinách. Okrem iného aj preto, že sami majú tendenciu pozerať sa na seba, typicky, svojou vlastnou predstavou toho, ako to „funguje vo vyspelom svete“ a nie realitou toho, ako to inde naozaj funguje.Môj obľúbený príklad, síce starší, ale veľmi výstižný: krik, keď pred rokmi došlo k pokusu o niečo obmedziť pohyb novinárov po parlamente. Naše médiá hneď nasadili titulky v štýle, že sa vraj ideme inšpirovať Bieloruskom a podobne.Pritom napríklad v prípade britského parlamentu nesmie žiadne médium, ani poslanec, natáčať, čo sa vnútri deje. Jediný, kto má povolenie natáčať, je samotná mediálna služba parlamentu. Až od nej obraz preberá BBC a ostatné médiá. Ak sa nejaké snímanie vnútri budovy povolí tak je to len za výnimočnch okolností. To, že by vnútri budovy boli novinári a s kamerami si odchytávali poslancov neexistuje. Interview vnútri budovy síce povoľuje americký Kongres, ale rozhovory možno robiť len na špeciálne vyhradenom mieste a celá operácia je riadená množstvom príkazov (kamera nesmie byť nasmerovaná inam, než kam povolia zriadenci Kongresu, zapnutá smie byť len na statíve, novinári majú predpísaný dress code, atď.).Podobné to máte v iných západných parlamentoch. To, čo novinárom povoľuje náš parlament je v porovnaní so západnými inštitúciami ultraliberálne.Do toho prísne pravidlá akreditácií, pravidlá kladenia otázok na tlačových konferenciách vládnych predstaviteľov a podobne.Ani nehovorím o detinských predstavách, ktoré niektorí naši novinári majú o tom, ako fungujú západné redakcie. Naozaj to nie je tak, že novinár si píše ako chce. To sa týka len tých najväčších hviezd, aj to len čiastočne. Inak ste zošnurovaní rôznymi redakčnými pravidlami a usmerneniami (jednak sám som jeden rok pre najvplyvnejšiu svetovú agentúru pracoval ako ekonomický novinár, jednak som sa predtým aj neskôr dosť stretával s novinármi v Nemecku, v Belgicku či v Británii).Mimochodom, novinári, veď sa občas trochu porozprávajte s kolegami aspoň zo susedného Rakúska, ako sa tam napríklad riadi komunikácia vlády s médiami. Nemáte to ďaleko.Samozrejme, situácia sa asi o rok zmení, aj „rebríčková“, po zmenách týkajúcich sa verejnoprávnej televízie. Ale pochybujem, že by aj po nich boli novinári u nás nejako výrazne „neslobodní“ oproti mnohým západným krajinám. To, čo by nám prospelo, by bola trochu príčetnejšia diskusia o práci médií (samozrejme, aj z druhej strany, nielen od novinárov). Taká normálna, konštruktívna, bez emočných klapiek. Ale k tomu sa sotva dostaneme.
Zdroj FB/Draxler
