Aj tento týždeň nám priniesol významný štátny sviatok. Po minulotýždňovom prvom máji, Sviatku práce, to bol 8. máj, Deň víťazstva nad fašizmom, ktorý sa niekedy u nás a na východ od nás stále ešte oslavuje 9.mája. Tento dátum ukončil druhú svetovú vojnu v Európe, ktorá však ešte niekoľko mesiacov pokračovala naďalej v Pacifiku. Ukončenie vojny v Pacifiku a porážka Japonska sa žiaľ účelovo prisudzuje obrovskému a bezprecedentnému vojnovému zločinu, zhodeniu atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Som toho názoru, že porážku Japonska spôsobila kombinácia úspešnej sovietskej ofenzívy v auguste 1945, ako aj samotný fakt, že Japonsko bolo obkľúčené, prišlo o všetky svoje strategické body(ostrovy) a pre spojencov by nebol veľký problém ho jednoducho nechať ,,vyhladovať“, to ako surovinovo, energeticky, tak po čase doslova do písmena. Zhodenie atómových bômb, však poslúžilo iným cieľom, bolo adresované budúcemu globálnemu nepriateľovi USA, teda Sovietskemu zväzu. Tieto udalosti sú prirodzene predmetom debát, a to aj ideologických a politických, chcel som len priniesť svoj pohľad na vec.
Poďme do slovenskej reality. Som rád, aj keď by to malo byť absolútne prirodzené, že predstavitelia vlády Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady, ďalší významní hostia, ale aj široká verejnosť, oslávili tento pamätný deň tam, kde sa oslavovať má, teda na Slavíne. Aj keď by to mala byť samozrejmosť, v minulých rokoch, žiaľ nebola. Vtedy musela ísť vzdať hold na toto pamätné miesto opozícia, ale aj mnohí bežní uvedomelí ľudia, teda ak nepočítame nejakých šialených provokatérov, ktorí mali za potrebu Slavín pomaľovať, či si ho sprivatizovať pre seba.
Popravde nezachytil som, kde si uctila tento deň naša súčasná opozícia, ktovie, možno v podniku u Hríba, či na iných pre nich obľúbených miestach. Prezidentka republiky si pripomenula tento deň pri Hrobe neznámeho vojaka na Rázusovom nábreží v Bratislave, čo je istým spôsobom pokrok, nakoľko jeden čas to bolo s rúškom na tvári pred kamerou. Samozrejme táto jej vlažná ceremónia je ukážkou jej postoja k osloboditeľom, bez ktorých by som tu pravdepodobne ani ja, ani ona, dovolím si povedať ani my všetci ako slobodný a suverénny národ neboli.
Ku cti jej azda len slúži to, že spomenula, áno boli tam aj sovietski vojaci. Avšak nezabudla na narážku, ktorá bola orientovaná v štýle, mier to sme my (EÚ), ktorí si ctíme slobodu a demokraciu a ohrozenie mieru to sú oni(Rusko, Bielorusko, Čína…), teda ,,nedemokratické či autoritárske režimy“. Nechcem tu rozoberať indexy demokracie. Samozrejme každý ten príklad je ešte sám o sebe veľmi odlišný. Ale pre ňu proste platí, ak nezdieľaš ,,naše hodnoty“ musíš byť nepriateľ. Rád by som vedel, aké hodnoty jej excelencia vidí v takom Kyjeve, kde sa opäť v minulých dňoch vybrala. To, že kyjevský režim, okrem iného samozrejme, odstránil a prenasleduje opozíciu, či zrušil voľby, to je určite presne podľa kritéria ,,naše hodnoty“ a videnia sveta Zuzany Čaputovej.
Predstavitelia vlády a vládnej koalície spolu s početným davom ďalších ľudí prišli tam, kde prísť mali, na Slavín. Na Slavíne vystúpili predseda vlády Fico, dočasne poverený predseda NR SR Žiga a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Longauer. Práve prejav premiéra Fica bol ten, ktorý zarezonoval, a to nie len u nás. Všimol som si mnohé kladné reakcie aj v Čechách, ktoré môžete vidieť napríklad aj v komentároch počas rozhovoru pani Babošíkovej s Katkou Konečnou na portáli Aby bylo jasno, ktorý vrelo odporúčam pozrieť si. Robert Fico prirovnal mier k láske, ako hodnotu k hodnote, o ktoré sa treba starať, aby rozkvitali.
Na rozdiel od Čaputovej, alebo českého prezidenta Pavla, bez akéhokoľvek zaváhania prisúdil najväčší podiel na oslobodení nášho územia Červenej armáde. Aj keď to je jednoducho historický fakt a nemalo by byť problém to opakovať aj denne, tak žiaľ v dnešnom liberálnom ,,bahne“ sa to zamlčiava, či prekrúca. Aj v kontexte konfliktu na Ukrajine, Fico zdôraznil ľahkovážnosť Európskej únie, ktorá robí presný opak toho, čo by robiť mala. Európska únia sa roky vydáva za mierový projekt, práve to má byť údajne jej najväčším výdobytkom. Ako to dopadlo? Cez takzvaný ,, Európsky mierový nástroj“ pumpuje zbrane na Ukrajinu. To samozrejme spolu s aktivitami, ktoré podporujú vyslanie vojsk niektorých členských štátov na Ukrajinu, pomôže mieru, asi ako priliatie oleja do ohňa. Naopak môže to viesť k nepredstaviteľnej eskalácií.
Napokon sám predseda vlády Fico to vystihol slovami: Som veľmi sklamaný z Európskej únie. Európska únia vznikla ako mierový projekt. Som sklamaný, že nie je schopná ponúknuť zmysluplný mierový plán pre tento konflikt, ktorý momentálne na Ukrajine prebieha. Je to veľký prejav slabosti Európskej únie.“ Už viackrát aj v nedávnej minulosti povedal, že EÚ chýba suverénna zahraničná politika a je úplne vo vleku USA. Musím uznať, že žiaľ je to tak, a je to spôsobené aj absenciou štátnikov na postoch lídrov, najmä kľúčových a najvýznamnejších členských krajín EÚ. O vedení Európskej komisie škoda hovoriť. Napokon myslieť si, že vymažete Rusko z mapy sveta, je najväčší omyl európskych ,,elít“, pričom čoraz horšia kvalita vzájomných vzťahov, neškodí Číne, Indii, USA, či dokonca ani tak Rusku samotnému, ako práve EÚ. Samotná Európska únia bude, po Ukrajine najväčšou obeťou tejto vzájomnej konfrontácie. Ak si to jej predstavitelia včas neuvedomia, tak nás čakajú naozaj temné časy.
Potom máme u nás aj takých verejne činných predstaviteľov, akými sú Ľuboš Blaha, či poslanci za SNS generál Ševčík a Ľupták, ktorí na Slavín prišli aj deviateho mája. Ľuboš Blaha to vysvetlil jednoducho, on si pripomína obidva dni, teda aj ôsmy aj deviaty máj. Konkrétne to vyjadril slovami: ,,Ja oslavujem oba dni – ôsmeho aj deviateho. Čím viac dní venujeme pamiatke nášho víťazstva nad fašizmom, tým lepšie. Je to náš najvýznamnejší sviatok.“ Je absolútne správne, že sa stretol aj s ruským veľvyslancom Bratčikovom, či ďalšími zastupiteľmi z Číny, Bieloruska, či Kazachstanu. Dokonca som zaregistroval aj fotky Blahu, ale aj ďalších poslancov NR SR na ruskej ambasáde, kde sa tiež konala akcia venovaná tomuto výnimočnému dňu.
Porážka nacistického Nemecka, jeho spojencov, a tým pádom ukončenie druhej svetovej vojny v Európe, je azda najvýznamnejšou historickou udalosťou dejín modernej Európy. Nechcel som ísť do hĺbky, tejto inak, pre nás až životne dôležitej udalosti, ktorú si ale nesmieme zabúdať neustále pripomínať. Snažil som sa jej popísať niektoré momenty z tohtoročných ne/osláv.
Dušan Deák, vyšlo aj na Veciach verejných
