Maďarsko sa za dlhej vlády Viktora Orbána (od mája 2010) podľa západných médií hlavného prúdu postupne stalo neposlušným až „zlým mužom“ Európy, teda tej jej časti, ktorá je v EÚ a NATO. Politika V. Orbána (*1963) bezpochyby obsahuje viacero kontroverzných miest, ktoré sa však bežne vyskytujú aj v iných formálne „liberálno-demokratických“ režimoch. V. Orbán je však aj typickým i keď možno špecifickým produktom protirečivého vývoja západnej politiky po rozpade bipolarity. V záujme dosiahnutia víťazstva vo voľbách sa neokúňa meniť názory ani politickú líniu a využíva pritom aj formálne „finty“ liberálnej demokracie, ktoré sa však politicky-mediálne hodnotia dvojakým metrom.
Zdesenie neoliberálov vyvoláva úspech nacionalisticko-konzervatívneho a protiglobalistického zamerania politiky V. Orbána, ktoré silnie aj vo viacerých štátoch EÚ. Na posvätnú kravu atlantizmu NATO nacionalizmu však zatiaľ nie je dovolené „siahnuť“.
Prejavom pokrytectva Západu v súčasnej situácii je aj rozdielne hodnotenie krokov voči médiám. Ak niekto, kto poslušne plní príkazy Washingtonu a dvoch Bruselov (úniového a „natovského“), prijíma opatrenia proti médiám (ako napr. probruselský liberál Donald Tusk v Poľsku) a webom (v rámci celej EÚ alebo aj v takej degenerovanej moci, ako boli matovičo-hegerovsko-ódorovské vlády podporované prezidentkou Čaputovou na Slovensku), je to v poriadku a oprávnené. Ak však niečo podobné urobí vláda V. Orbána alebo R. Fica, ostošesť sa začne trúbiť na poplach, lebo je ohrozená „sloboda médií“. Zdôrazníme, že groteskným i hanebným sa stáva aj boj proti dezinformáciám a hoaxom, ktorý sa vedie tendenčným a deformovaným spôsobom.
Hnev a opovrhnutie hlavného západného politicko-mediálneho prúdu vo vzťahu k V. Orbánovi výrazne zosilneli po tom, keď pred niekoľkými rokmi začal udržiavať s Moskvou a Pekingom koncepčne iné vzťahy ako vyžadoval Washington a dvojitý Brusel. Maďarsko však patrí k európskym krajinám (oficiálny názov Maďarska od roku 2012 je Magyarország, čo v doslovnom preklade znamená Maďarská krajina) najviac podporujúcim Izrael.
Sú aj ďalšie maďarské paradoxy. Podľa vyjadrenia vodcu pravicovej strany Jobbik (Hnutie za lepšie Maďarsko), ktorá sa vraj už vzdala radikalizmu, Mártona Gyöngyösiho pre americký spravodajský web Daily Beast z 2. júna, je V. Orbán trójskym koňom Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga v EÚ. A neľútostná kritika V. Orbána zo strany liberálnych a ľavicových síl v Maďarsku v tomto duchu je známa už dávnejšie.
Jedným z podujatí, ktoré V. Orbán využíva na zvýšenie svojej popularity, je aj pochod mieru. Prvý bol v roku 2012, ale v niektorých rokoch sa neuskutočnil. V tomto roku išlo o jubilejný desiaty pochod. Organizovalo ho Fórum občianskej solidarity – Verejná nadácia občianskej solidarity (Civil Összefogás Fórum–Civil Összefogás Közhasznú Alapítvány).
O pochode mieru 2024
Podľa organizátorov sa na pochode 1. júna zúčastnilo od 300 000 do 500 000 osôb. Podľa opozičných médií to je prehnané, ale v každom prípade išlo o jeden z najmasovejších pochodov v ich histórii. Média, ktoré nie sú naklonené Orbánovej vláde, neuvádzali konkrétne údaje, ale účasť bagatelizovali tým, že sa zmieňovali o „tisícoch osôb“. Snímky v maďarských médiách napr. na Margitinom moste ale aj inde však ukazujú skutočne veľmi veľký počet ľudí, ktorí sa na pochode zúčastnili. Niektoré médiá pohoršene uvádzali, že pochod kvôli dopravným obmedzeniam „ochromil polovicu Budapešti“.
Pochod išiel cez centrum Budapešti. Pre tých, ktorí mesto poznajú, uvedieme jeho trasu. Začal sa o 11.00 zhromažďovaním na námestí Istvána Széchenyiho. O 13. hodine sa pohol a šiel po peštianskom nábreží Dunaja až po námestie Mari Jászaiovej. Tam zabočil na Margitin most a zakončil sa na Margitinom ostrove, kde k jeho účastníkom prehovoril V. Orbán.
Heslom pochodu bolo „Maďarsko nech zostane ostrovom mieru“, čo bol aj názov prejavu V. Orbána. Organizátori vyzývali na čo najväčšiu účasť na pochode bez ohľadu na stranícku príslušnosť či sympatie. Akcia bola však načasovaná aj na vyvrcholenie kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu. Niektoré komentáre médií, ktoré stoja na strane vlády, uvádzali, že hlas mierového pochodu bude počuť aj v Bruseli. Nechýbali ani vyjadrenia účastníkov pochodu, že oni sú dnes v EÚ tými, ktorí sú normálni.
Na pochod prišli stúpenci mieru (ale zároveň najmä silní stúpenci politiky V. Orbána a Fideszu) z celého Maďarska. V sprievode bolo vidieť veľa maďarských zástav a symboliky Fideszu. Boli tam aj transparenty s rôznymi heslami a na niektorých sa uvádzali názvy miest, z ktorých účastníci pochodu prišli. Na pochode sa zúčastnili aj Maďari zo zahraničia.
Pozdvihnutie spôsobil ďalší zákerný zásah Facebooku, ktorý odstránil nahrávku prejavu V. Orbána zo stránky verejnoprávnej spravodajskej televízie M1 Híradó na sociálnej sieti. Nahrávka sa pokrytecky klasifikovala ako nebezpečná, lebo tam vraj boli symboly osôb a organizácií považovaných za nebezpečné a boli oslavované a podporované. Organizácia požiadala o preskúmanie rozhodnutia. Facebook po posúdení zákaz zrušil a prejav V. Orbána na Margitinom ostrove opäť sprístupnil.
Facebook, ktorého vlastníkom je spoločnosť Meta z USA by si zaslúžil veľmi tvrdý zásah zo strany EÚ, lebo opäť otvorene urobil politickú cenzúru a snažil sa zasahovať do vnútorných záležitostí štátu (podobne zákerným politickým krokom bolo vymazanie záznamov atentátnika Cintulu dve hodiny po jeho ohavnom zločine, hoci predtým mesiace, ak nie roky, nikomu zo „strážcov degenerovanej bezpečnosti“ nevadil). Od bruselských neoliberálov sa však aj v tomto prípade dočkáme maximálne len nejakého bu-bu-bu.
Stručne o prejave Viktora Orbána
Prejav trval zhruba pol hodiny. V maďarčine je prístupný v texte na stránke Viktora Orbána (https://miniszterelnok.hu/orban-viktor-beszede-a-bekemeneten/) a zvukovo na stránke M1 Híradó na You Tube (https://www.youtube.com/watch?v=UEgqbwg8Mrc).
Vystúpenie V. Orbána malo výrazne predvolebný charakter. Zdôraznil, že Fidesz od jesene 2006 vyhral v Maďarsku v neprerušenej sérii jedenásť volieb (parlamentných, samosprávnych i európskych). Toto Maďarsko si nekúpia ani vo Washingtone, ani v Bruseli, ale ani sorosovci, lebo je najsilnejšie za posledných sto rokov. Nechýbali ani ostré kritické vyjadrenia na adresu liberálnych a ľavicových síl. Fidesz vraj stoji zase pred bránami veľkého víťazstva.
Veľkú pozornosť venoval V. Orbán mieru. Maďarskú vládu označil za jedinú v EÚ, ktorá stojí na strane mieru. Poukázal aj na mierový postoj Vatikánu. Odvolal sa i na zakladateľov európskej integrácie, ktorí vedeli, že ďalšiu vojnu Európa nevydrží. EÚ dnes však stojí na prahu vojny. Nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu považuje za mimoriadne dôležité, lebo v susedstve zúri vojna. Bolo by potrebné v nich dosiahnuť také výsledky, aby sa súčasná línia EÚ zmenila. Zastaviť treba nielen vojnu, ale aj migráciu a ideológiu „gender“.
Výber z prejavu uzavrieme tým, že hneď na jeho začiatku V. Orbán pozdravil Roberta Fica. Povedal, že bol postrelený preto, lebo stojí na strane mieru. Za túto vec takmer položil život, ale je vyrezaný z tvrdého dreva a vráti sa. Slovensko bude s Maďarskom pokračovať v boji za mier. Slovenskému predsedovi vlády zaželal čo najskoršie uzdravenie.
Záver
Mierový pochod predstavoval v súčasnosti najmasovejšie podujatie na svete na podporu mieru nielen vo vzťahu k Ukrajine, ale aj v širšom európskom rozmere. Jeho význam nemožno preceňovať, lebo má aj výrazné predvolebné súvislosti a ide o akciu pravicovej, konzervatívnej vlády, ktorá má silne nacionalistickú orientáciu.
V súčasnom chaotickom svete, ktorý sa Západ snaží destabilizovať delením na zlých a dobrých a rozdeľovať aj inými spôsobmi, ktoré zvyšujú napätie, bol však mierový pochod v každom prípade prínosný a mal by slúžiť na zamyslenie. Symptomatické je, že západný hlavný mediálny prúd poukazoval na rôzne útržky z prejavu V. Orbána ako neposlušného politika, ale o mierovom pochode sa takmer nezmieňoval.
Časy naivnej a zištnej nádeje Západu na svet zjednotený pod vedením USA sa už minuli (premárnili sa). Prichádza éra multipolarity, ktorej sa vládnuce sily Západu bránia čoraz agresívnejšie. V nej však bude potrebné v prvom rade viac tolerancie voči ostatným politickým hráčom v globálnom i regionálnom rozsahu. A hrozba rozdúchavania a predlžovania ozbrojených konfliktov je pre dnešný svet jednou z veľkých hrozieb, ak nie vôbec najväčšou. Z toho dôvodu sme zvýraznili širšiu ideu mierového pochodu, ktorý bol síce ojedinelou akciou, ale nemala by upadnúť do zabudnutia.
Vyšlo aj v Denníku VV
