V Iráne sa 28. júna budú konať predčasné prezidentské voľby. Boli vyhlásené potom ako prezident Ebrahím Raísí zahynul 19. mája pri havárii vrtuľníka. Pôjde o 19. voľby prezidenta od vzniku Iránskej islamskej republiky v apríli 1979, v ktorých má byť zvolený 9. prezident.
Za prvého prezidenta Iránu bol zvolený vo februári 1980 Abú al-Hasan Baní Sadr, ale v júni 1981 ho parlament (Medžlis) na popud najvyššieho vodcu Rúholláha Chomejního odvolal, lebo chcel obmedziť vplyv duchovenstva a zabrániť posilňovaniu teokratického charakteru štátu. Jeho nástupca Muhammad Alí Radžáí sa v auguste 1981 stal obeťou atentátu.
O požiadavkách na osobu iránskeho prezidenta
Voľby iránskeho prezidenta majú zložitú procedúru s prvkami, ktoré sa v liberálnodemokratických štátoch neuplatňujú. Sú dané najmä tým, že ide o teokratický štát. Formálne za prezidenta môže byť zvolený každý iránsky občan, ktorý má od 40 do 75 rokov, je moslimom, má vysokoškolské vzdelanie a pôsobil v štruktúrach štátu. Možno to nie je v súlade s neoliberálnymi predstavami o „neobmedziteľnosti“ demokracie a práv človeka, ale niektoré požiadavky bránia vytvoreniu problémov, ktoré v súčasnosti majú s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v USA. No a zlé skúsenosti s prezidentmi bez politickej praxe, nehovoriac už o pôsobení v štátnej správe, máme aj na Slovensku. K požiadavke moslimstva možno poznamenať, že v liberálnodemokratických štátoch sa v ústavách síce bežne uvádza, že sa neviažu na nijakú ideológiu ani náboženstvo, avšak k inaugurácii prezidenta (aj na Slovensku) patrí ekumenická omša. Rozruch spôsobil pri skladaní kancelárskej prísahy v decembri 2021 aj Olaf Scholz, ktorý odmietol prisahať na Bibliu.
Záujemcovia o kreslo iránskeho prezidenta prechádzajú po prihlásení dvojstupňovým výberom. Prvý stupeň predstavuje registrácia. Ide o overovanie údajov o záujemcovi a ich súlade s požiadavkami na osobu prezidenta, ktoré robí ministerstvo vnútra. V tomto roku z 278 záujemcov bolo zaregistrovaných 81 osôb. Druhý stupeň výberu uskutočňuje Rada strážcov, ktorá schvaľuje konečný zoznam kandidátov. Dbá sa pri tom aj na bezúhonnú minulosť kandidátov. Odporúčania dáva aj Rada expertov (niekedy Zhromaždenie znalcov). Rada strážcov má 12 členov. Z nich je 6 duchovných menovaných najvyšším vodcom Iránu a 6 právnikov menovaných Medžlisom. Rada expertov má 88 členov, ktorí sú volení obyvateľstvom a je orgánom oprávneným menovať najvyššieho vodcu Iránu. Všeobecne sa pripúšťa, že o tom, kto bude schválený za kandidáta „spolurozhoduje“ aj najvyšší vodca Iránu.
Opäť to môžeme kritizovať ako obmedzujúce „demokraciu“. Na druhej strane však nedochádza k tomu, aby kandidovali také bizarné, pochybné a kontroverzné postavičky, ako bol tohto roku na Slovensku jeden bývalý predseda vlády podľa formálnych právnych kritérií síce „čistý“, ale s premlčanými trestnými činmi, plagiátor, osoba psychicky nevyrovnaná, sršiaca nenávisťou k viacerým politikom a značnej časti spoločnosti…
Proces výberu bol relatívne rýchly. Tohto roku sa registrácia uchádzačov začala 30. mája a skončila 3. júna. Rada strážcov zoznam kandidátov 11. júna. O dôvodoch odmietnutia zaregistrovaných uchádzačov sa neinformovalo.
Predvolebná kampaň začala 12. júna a skončí 27. júna. Jej súčasťou sú aj televízne debaty kandidátov. Uskutočňujú sa aj prieskumy preferencií kandidátov.
Pokiaľ v prvom kole nezíska ani jeden z kandidátov 50 % platných hlasov, uskutoční sa druhé kolo. Zatiaľ k tomu došlo len raz vo voľbách v roku 2005 a teraz sa to môže zopkaovať.
Šesť kandidátov na post iránskeho prezidenta
Rada strážcov schválila ako kandidátov na post prezidenta:
- Sajída Džalílího (*1965, tvrdý konzervatívec). Vzdelaním lekár. Bojoval v iránsko-irackej vojne. V rokoch 2007 – 2013 bol hlavným vyjednávačom o jadrovom programe Iránu a zároveň zastával funkciu tajomníka Najvyššej rady národnej bezpečnosti. Od roku 2013 je členom Rady pre rozlišovanie účelnosti, ktorá je špecifickým prvkom mocenského systému a pôsobí pri najvyššom vodcovi Iránu ako poradný orgán, pričom podľa niektorých zdrojov má aj kontrolné právomoci nad zložkami vlády.
- Amír-Hosejna Gházízáde Hášemího (*1971, tvrdý konzervatívec). Vzdelaním lekár. V rokoch 2008 – 2021 poslanec, 2020 – 2021 prvý podpredseda Medžlisu. Od septembra 2021 viceprezident Iránu. Riaditeľ Nadácie pre záležitostí mučeníkov a veteránov. Člen strany Front islamskej revolučnej stability
- Mohammada Bakera Kalíbafa (*1961, umiernený konzervatívec, označuje sa aj za technokrata). Vyštudoval politický zemepis. Pilot a bývalý vojenský dôstojník. Bol veliteľom letectva Iránskych revolučných gárd (1997 – 2000), primátorom Teheránu (2005 – 2017) a členom Rady pre rozlišovanie účelnosti (2017 – 2020). Od mája 2020 je predsedom Medžlisu. Je navrhnutý stranou Pokrok a spravodlivosť obyvateľstva islamského Iránu.
- Mostafu Púr-Mohammádího (*1960, tvrdý konzervatívec, niekedy sa však označuje aj za centristu). Vzdelaním právnik. Pôsobil ako prokurátor a námestník ministra spravodajských služieb (na Západe sa mu pripisuje podiel na popravách politických väzňov v roku 1988). Bol ministrom vnútra (2005 – 2008), šéfom Úradu generálnej inšpekcie (2008 – 2013) a ministrom spravodlivosti (2013 – 2017). Bol navrhnutý Združením bojujúceho duchovenstva.
- Alí-Rezá Zákáního, (*1966, tvrdý konzervatívec). Bol poslancom Medžlisu (2004 – 2016 a 2020 – 2021). V rokoch 2020 – 2021 bol zároveň šéfom výskumného centra Medžlisu. Bol aj šéfom osobitného výboru na preskúmanie Spoločného komplexného akčného plánu – dohody o jadrovom programe Iránu. Od septembra 2021 je primátorom Teheránu. Od augusta 2023 je zároveň asistentom prezidenta pre záležitosti Teheránu. Je členom strany Spoločnosť hľadačov cesty islamskej revolúcie.
- Masúda Pezeškjána (*1954, reformista, etnický Azerbajdžanec). Vzdelaním lekár, ktorý sa zúčastnil iránsko-irackej vojny. V rokoch 2001 – 2005 bol ministrom zdravotníctva a zdravotníckeho vzdelávania. Od roku 2008 je poslancom Medžlisu. V rokoch 2016 – 2020 bol prvým zástupcom predsedu Medžlisu.
Ide teda o skúsených iránskych politikov zastávajúcich viaceré vysoké posty rôzneho druhu. Okrem toho štyria už boli kandidátmi na post prezidenta, M. B. Kalíbaf a S. Džalílí aj opakovane.
V roku 2021 kandidoval A.-H. Gházízáde Hášemí (skončil štvrtý), S. Džalílí a A.-R. Zákání (obaja odstúpili), v roku 2017 M. B. Kalíbaf (odstúpil), v roku 2013 M. B. Kalíbaf (skončil druhý) a S. Džalílí (skončil tretí). V roku 2005 M. B. Kalíbaf skončil v prvom kole na štvrtom mieste. M. Púr-Mohammádí bol v roku 2013 zaregistrovaný, ale Rada strážcov jeho kandidatúru neschválila.
Neschválené kandidatúry
Rada strážcov aj v tomto roku neschválila kandidatúry viacerých známych konzervatívnych politikov, z ktorých sa poukazuje na dvoch. Prvým je Mahmúd Ahmadínežád, ktorý bol prezidentom v rokoch 2005 – 2013 a od roku 2013 je členom Rady pre rozlišovanie účelnosti. Podľa Západu je pre Teherán „toxickým“ politikom a nebol schválený opakovane.
Druhým je Alí Laridžání. Bojoval v iránsko-irackej vojne a je generálom Iránskych revolučných gárd, v ktorých slúžil v rokoch 1981 – 1993. Zastával pozície ministra kultúry (1992 – 1994) a šéfa štátnej rádiotelevíznej spoločnosti Hlas Iránskej islamskej republiky (1994 – 2004). Bol tajomníkom Najvyššej rady národnej bezpečnosti (2005 – 2007) a predsedom Medžlisu (2008 – 2020). Je známy aj ako hlavný vyjednávač o jadrovom programe Iránu. Bol kandidátom na kreslo prezidenta v roku 2005 a v prvom kole skončil na 6. mieste. V jeho prípade sa neschválenie pripisuje tomu, že patrí k umierneným konzervatívcom, ktorý však pripúšťa „uvoľnenie“. V podmienkach, keď sa očakáva, že sa môže rozhodovať aj o nástupcovi najvyššieho duchovného Alího Chameneího by podľa niektorých kruhov asi „spôsoboval komplikácie“.
O šanciach na víťazstvo
Výsledky prieskumov preferencií sú rozdielne. Od 18. do 20 júna boli zverejnené výsledky troch prieskumov. Podľa Hlasu Iránskej islamskej republiky mal S. Džalílí 22,5 %, M. B. Kalíbaf 19,5 % a M. Pezeškján 19,4 % podpory. Iránska agentúra pre prieskum verejnej mienky uvádza pre S. Džalílího 26,2 %, M. Pezeškjána 19,8 % a M. B. Kalíbafa 19,0 % podpory. Súkromná univerzita v Teheráne zistila pre M. Pezeškjána 30,0 %, M. B. Kalíbafa 29,3 % a S. Džalílího 23,5 % podpory. Vo všetkých prieskumoch skončil na poslednom mieste M. Púr-Mohammádí.
Podľa viacerých mediálnych komentárov má však najväčšie šance na zvolenie M. B. Kalíbaf, ktorý sa považuje za jedného z najpopulárnejších iránskych politikov. Údajne ho podporuje aj A, Chameneí. Konkurovať mu môže len S. Džalílí. Predpovedá sa, že vyššia účasť na voľbách bude v prospech M. B. Kalíbafa. Sú však aj zdroje, ktoré uvádzajú, že výsledkami môže zamiešať umiernený M. Pezeškján, ktorého Rada strážcov schválila ako kandidáta preto, aby voľby mali väčšiu príťažlivosť. Za outsidera volieb sa v médiách považuje A-H. Gházízáde Hášemí.
Záver
Iránsky prezident je v tieni najvyššieho duchovného vodcu Iránu a nie je teda prvým mužom moci v štáte. Napriek tomu má široký priestor pre pôsobenie, lebo rozhoduje o ekonomike a financiách ako aj o sociálnej oblasti, zdravotníctve, poľnohospodárstve a i. Pre obyvateľstvo, aj keď má o voľby menší záujem ako v minulosti, teda nie je úplne ľahostajné, kto bude novým prezidentom.
Kto bude novým iránskym prezidentom očakáva aj zahraničie, pričom ide o dve línie. Jednou je Západ, pre ktorý je Irán stále veľké nebezpečenstvo, čo vyhlasujú najmä USA a Izrael. Druhú líniu tvoria štáty, ktoré s Iránom spolupracujú, najmä v skupine BRICS a Šanghajskej organizácie spolupráce. Očakávania v týchto dvoch líniách sú protikladné a ukazujú, že Irán má v súčasnej medzinárodnej politike z viacerých dôvodov geopolitický i iný význam.
