Atentát na Donalda Trumpa 13. júla sa stal na chvíľu spoločnou hlavnou témou médií hlavného prúdu i alternatívnych médií minimálne na Západe. Predháňa sa v hľadaní detailov o atentáte a atentátnikovi, o reakciách na udalosť, ako aj jej následkoch na vývoj predvolebnej kampane. Zdá sa, že v tej rýchlosti a množstve informácií sa povedalo a napísalo azda všetko, čo sa dá. Venovať sa tejto téme, sa preto podobá príslovečnému liatiu vody do Dunaja (možno i rozvodnenému). Napriek presýteniu témou sa predsa len k udalosti stručne vyjadríme v širších súvislostiach sociálno-kritickej teórie. Tá o. i. poukazuje na deformovaný charakter súčasného usporiadania sveta a potrebu hľadať pri riešení jeho problémov iné postupy, ako sú západné, ktoré sú posadnuté víziou vedenia sveta USA.
Násilie je sprievodným znakom kapitalizmu a jeho využívanie v podmienkach neoliberálnej globalizácie sa dramaticky rozširuje. Novým fenoménom sa stalo virtuálne násilie na sociálnych sieťach, ktoré sa dotýka aj tých najzraniteľnejších – detí, pričom je krutejšie a nebezpečnejšie ako staré šikanovanie. Vládnuce kruhy bežne využívajú virtuálne násilie aj na zabraňovanie šíreniu „nesprávnych“ názorov, „vypínanie“ ich informačných zdrojov, sofistikované prenasledovanie ich nositeľov a pod. Sprevádza to aj prešpekulované duchovné násilie, ktoré dlho produkuje hlavný politicko-mediálny prúd pri balamutení verejnej mienky a atmosféry v celej spoločnosti a zahniezdilo sa aj v kultúre a umení.
Na nešťastie to však neznamená, že by ubudlo najsurovejších podôb násilia – fyzického a ozbrojeného. Neoliberáli síce pokrytecky bojujú proti rodinnému násiliu, násiliu na ženách a deťoch, násiliu proti vymysleným menšinám a všakovakému inému násiliu, ale svet, ktorý sa snažia (úplne) ovládnuť, prináša len viac a viac násilia, či už nového alebo aj starého.
V tomto odseku prejdem od akademického či publicistického plurálu k osobnému vyjadrovaniu. Patrím k staršej generácii a politiku vnímam (zaujímam sa o ňu) už vyše 50 rokov – od konca 60. rokov minulého storočia. K prvej politickej udalosti, ktorú som zažil a spomínam si len veľmi hmlisto, patrilo protestné zhromaždenie proti invázii USA na Kubu v kultúrnom dome na jar 1961 v obci na južnom Pohroní. Kultúrny dom bol veľký a tak tam zobrali aj žiakov ZDŠ. O tom, či to bolo správne, možno dnes polemizovať, ale už vtedy poniektoré aj z malých dedinských deti cítili, že útok na Kubu je skutočné zlo. A zlo sa vtedy na dedine vnímalo ako morálna (popr. náboženská) záležitosť. Deti nechceli, aby sa považovali za zlé a báli sa zlých ľudí. Zlo bolo pre ne spojené najmä s jednotlivcami a ich konaním. Až keď som odišiel z dediny a začal sa zaujímať o politiku, som zistil, že zlo je oveľa širší fenomén a dotýka sa takmer všetkých sfér spoločenskej činnosti.
Na „zlo“ sa začalo oveľa viac a prehnane ukazovať od začiatku 90. rokov po rozpade bipolarity. Svet sa prevrátil naruby nielen mocensky ale aj duchovne. Objavili sa sily, ktoré hľadanie „zla“, najmä v minulosti, považovali za svoju prvoradú, takmer historickú, povinnosť a poslanie a, žiaľ, robili to s nenávisťou a pomstychtivosťou. Pri prekonávaní či odstraňovaní tohto „zla“ sa nepovažovalo nič za neprípustné, ani zlé… (produktom týchto pomerov sa stal aj zmätený slovenský politik, ktorý vidí mafiána za každým druhým stromom). V rámci demokracie a slobody, ktorá dodnes nie je demokraciou a slobodou, bolo treba strpieť veci, ktoré sú naozaj zlé, napr. zvyšujúcu sa kriminalitu a organizovaný zločin, drogy, nezamestnanosť, chudobu, bezdomovectvo, násilie v nespočítateľných podobách atď. Bola to vraj daň za nové „demokratické a slobodné“ pomery. Prehľad zakončíme najväčším zlom i zlodejstvom v dejinách Slovenska, ktoré začalo ešte vo federálnom Česko-Slovensku – ožobračujúcou privatizáciou. Zo vzácnych výnimiek, ktoré sa úspešne a aj v prospech ľudí rozvíjajú aj po nej, možno uviesť akciovú spoločnosť Železiarne Podbrezová.
V medzinárodných vzťahoch došlo k oveľa protirečivejšiemu vývoju, ako zažívame na Slovensku. Zanikla bezprostredná hrozba, jedného z najväčších historických ziel – svetovej raketovo-jadrovej vojny, ale vznikalo veľa nových ozbrojených konfliktov a nanovo prepukali aj tie, ktoré mali staršie korene. Objavil sa globálny terorizmus ako nová najväčšia bezpečnostná hrozba. Západ vedený USA sa vyhlásil za víťaza studenej vojny, ale problémy sveta nedokázal riešiť a naopak v dôsledku svojej zištnosti ich len zhoršoval. Dospelo to do štádia, že bezpečnosť sa stala najhoršou od rozpadu bipolarity a politicky-mediálne sa znovu začalo hovoriť o možnosti vzniku novej svetovej vojny, ktorá môže skončiť aj použitím raketovo-jadrových zbraní. Vymýšľajú sa rôzne osi „zla“ a iné zoznamy „zlých“ štátov, ktorých hrozba je podľa niektorých strašiacich politikov už väčšia ako bola niekedy hrozba globálneho terorizmu. USA sa za podpory spojencov, najmä z NATO, vyhlásili za svetového žandára, ale nič z problémov sveta nedokázali vyriešiť. Naduto hovoria o svojom vodcovstve v ňom a chcú ho riadiť na základe medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ktorému však málokto rozumie. Vyžadujú preto pri ňom bezpodmienečné podriadenie sa (najlepšie je, ak sa pri tom nakupujú aj zbrane). Kto tak neurobí, je vystavený medzinárodnoprávne nelegitímnym sankciám, hodnoteniu podľa dvojakého metra, rôznym provokáciám, dehonestácii, ostrakizácii atď.
Ak sa pozrieme v tomto svetle na USA, vidíme, že ich spoločnosť je zrejme už neprekonateľne polarizovaná (povráva sa aj o hrozbe občianskej vojny), pričom je priveľa rôznych podôb fyzického i ozbrojeného násilia. Rozšírený je fenomén „šialených“ strelcov, ktorí bezdôvodne a neočakávane útočia kdekoľvek a ročne pri tom zahynú stovky osôb.
Z morálneho hľadiska treba odsúdiť každý ozbrojený útok, tobôž s politickým motívom, na iného človeka, ktorý však môže mať aj skryté pozadie. Súhlasíme s Robertom Ficom, ktorý hovorí o situácii na Slovensku: „Na likvidáciu politických oponentov už existuje osvedčený scenár. Najskôr sa vás pokúsia bezdôvodne zatvoriť do väzenia a liberálne a progresívne médiá a ich politickí sluhovia tlieskajú od nadšenia, keď vidia ako vybraní vyšetrovatelia a prokurátori zneužívajú trestné právo na likvidáciu politického oponenta. Keď to nefunguje, začnú štvať svojich podporovateľov, aby urobili zúfalý čin. Prstom treba ukazovať na tých, ktorí takúto atmosféru vytvárajú, nie na toho, kto stláčal spúšť. Za týchto okolností sa nedá rešpektovať, že tí, čo nesú zodpovednosť, vždy po atentáte volajú po zmierení a ukľudnení.“
Nápadne sa to podobá na USA, kde Donalda Trumpa jeho politickí protivníci tiež dlhodobo kriminalizujú a dehonestujú, označujú ho za zlo a hrozbu pre Spojené štáty. Nebudeme rozoberať možný vplyv atentátu a jeho následkov pre domáce pomery. A už vonkoncom to, čo bolo jeho motívom, popr. cieľom Zo širšieho politického hľadiska sa pri medializácii atentátu pýta najmä na to, či atentát mení šance dvoch hlavných kandidátov na zvolenie (hoci oficiálne sa kandidátmi stanú až po nominačných zjazdoch republikánov a demokratov). Do volieb je ďaleko, viac ako štvrťrok, a môže dôjsť aj k ďalším neštandardným udalostiam. To je však už iná téma.
Politici a médiá v USA akoby jedným dychom atentát odsudzujú a vystupujú proti politickému násiliu, čo je správne. V zajatí hrozby možnej destabilizácie už aj tak veľmi napätých domácich pomerov sa však nikto radšej nepýta, či americký kult násilia nemá hlbinné korene (tak ako deep state) a či k nemu neprispieva aj dlhodobo agresívna zahraničná a bezpečnostná politika, neštítiaca sa vyvolávania ozbrojených konfliktov. A v nich sú aj v tomto storočí priame i nepriame obete na životoch, ktorých množstvo ťažko spočítať. A mohli by sa klásť aj iné nepríjemné otázky o následkoch násilia rôzneho druhu, ktorým je svet priam prešpikovaný. Vládnuce elity sa však za žiadnu cenu nechcú vzdať moci a najmä zdrojov svojho bohatstva, pričom sofistikovane využívajú rôzne podoby násilia.
Atentát na D. Trumpa bol náhodnou udalosťou. Má však aj špecifickú nevyhnutnosť vyplývajúcu z chaosu, ktorý vo svete vytvára neoliberálna globalizácia na spôsob USA. Najhoršie je, že podobné činy sa nedajú úplne vylúčiť, ale pri zlej zhode okolností k nim môže dôjsť kdekoľvek.
Excellent post! Very informative, saw this on WhatsApp.