Ladislav Hohoš komentuje Slavoja Žižeka: Nie, všetko nebude OK - DAV DVA

Zdieľaj článok:

Slavoj Žižek, slovinský marxistický politický filozof, kultúrny teoretik a verejný intelektuál, napísal článok From MAGA to MEGA: After Trump´s Victory, Od MAGA k MEGA: po Trumpovom víťazstve. Trumpovo heslo MAGA je všeobecne známe. V článku Žižek kladie otázku, či bude mať Európa dosť síl na MEGA (Make Europe great again, Urobiť Európu znovu skvelou). Keby som mu mal odpovedať, bol by môj výrok skeptický, lebo novozvolená Európska komisia takúto nádej nedáva. Filozof je známy ako kontroverzný autor, napokon umenie filozofovať spočíva v kladení otázok, nie v podávaní vyčerpávajúcich odpovedí, ktoré napokon ďalší filozofi budú historicky vyvracať.

Celý text vyšiel na stránke Nového Slova, zverejňujeme na DAV DVA so súhlasom autora.

***Hieronymus Bosh: Posledný súd. Zdroj:*** ***Wikimedia.org***

Aj tento Žižekov text môže vyvolať rôzne reakcie až zmätky (je na webe k dispozícii). Chcem k tomu prispieť niekoľkými vlastnými nesúvislými poznámkami.

Ad „liberálny fašizmus“. Tento termín som nevymyslel. Keď som ho pred pár rokmi začal používať, nasledovali útoky. Obmedzím sa na najfrekventovanejší, podľa mňa naivný, argument – vraj contradictio in adjecto. Nuž, verbálne je liberalizmus odvodený od liberty, lenže svoju libertínsku fázu má dávno za sebou. Ak sa v mene liberalizmu presadzujú určité princípy a hodnoty fašistickými metódami, tak ide o liberofašizmus.
V ctihodnej naozaj kvalitnej akademickej publikácii, ktorú nebudem menovať, som pripomienku recenzenta k použitému termínu vyriešil tak, že som dal pod čiaru monografiu amerického autora s názvom Liberal Fascism (J. Goldberg). Potom bolo všetko v norme, inak recenzent bol kvalifikovaný. Len o niečom svedčí, bolo sa treba zaštítiť v rámci politickej korektnosti.
Zlyhanie resp. opakované zlyhanie. Narodil som sa po prevrate (48), v mladosti som zažil pre mňa fatálny nedokončený (zmarený prevrat 68), v strednom veku dovŕšený štátny prevrat (89). Dospel som k záveru, že postuláty studenej vojny boli klamlivé vo vyjadreniach prostredníctvom ideológie na oboch stranách. Najprv zlyhal reálny socializmus, ktorý bol poslednou fázou stalinského projektu budovania komunizmu. Ja používam termín „sovietsky model“. V ostatnom čase sme svedkami, ako padajú masky z konkurenčného západného projektu pod krycím názvom „šírenie slobody a demokracie“. Politický realizmus od Jalty cez Maltu (Jalta 2) vedie k zásadnej geopolitickej zmene: k multipolárnemu usporiadaniu sveta (Jalta 3).
Pre filozofov: znaky ideológie progresivizmu:
Dezinterpretácia druhého Rawlsovho princípu spravodlivosti o pozitívnej diskriminácii najmenej zvýhodnených vo vzťahu k transgender, LGBT+, Black lives matter a pod.
Pláštik tzv. kultúrneho „neomarxizmu“ vymyslený na základe jednej monografie H. Marcuseho (Eros a civilizácia). V širšom vcelku produktívnou snahou o prepojenie marxizmu a psychoanalýzy, lenže vo verzii Wilhelma Reicha a nie S. Freuda.
Falzifikácia Popperovej teórie open society, ktorá dôrazne varuje a odmieta sociálne inžinierstvo. Ideológ Soros a jeho nasledovníci usilujú prostredníctvom sociálneho inžinierstva o svetovládu.
Ľavica. Progresivisti prostredníctvom podvodu kvázi „depolitizácie“ (podľa Žižeka) využili a zneužili paralýzu ľavice. Tej komunistickej ale aj sociálnodemokratickej, lebo demontáž štátu blahobytu. A tak obe strany podľahli falošným mimikrám progresivistickej tematizácie. Nová ľavica sa totiž nemôže vzdať tradičných hodnôt sociálnej spravodlivosti. Svet sa prekotne mení a teória zaostáva. Lenže my intelektuáli síce môžeme všeličo vymyslieť, ale hnutie vznikne zdola, možno už vzniká. Preto aj spôsoby presadzovania sociálnej spravodlivosti sa budú v rámci štvrtej technologickej revolúcie zásadne líšiť od dôb minulých. Samozrejme sa z histórie pokusov o socializmus môžeme poučiť a kriticky – aj generačne – sa s minulosťou vyrovnávať. Marx v Nemeckej ideológii upozornil, že komunizmus nie je stav, ktorý má byť nastolený, ale hnutie, ktoré zmení existujúci stav.

Kýžený existujúci stav“ sa pred našimi očami mení. A nová ľavica zbavená pasce progresivistického neoliberalizmu by mala rozhodne byť pri tom.