Top témou uplynulých dní bol Kiskov prejav v parlamente a, samozrejme, komentáre k nemu a jeho interpretácie. Iste neprekvapilo, že jeho správa o stave spoločnosti bola takmer taká, ako sa všeobecne očakávalo. Bolo to preto, lebo aj v uplynulých rokoch mu jeho okolie pripravovalo vždy niečo také nemastné–neslané, aj kritické, aj umiernené, také, aby na jednej strane dal jasne najavo opozícii, že je ich človek, na druhej strane však ostrosť jeho kritiky nikdy neprekročila takú mieru, aby si definitívne odpudil všetkých, respektíve absolútnu väčšinu koaličných voličov. Obsah bol chabý a prednes ešte zúfalejší. Veru, Bútora asi nebol nadšený nad tým, kto a hlavne ako interpretuje jeho myšlienky, ale čo už, keď voliči raz tak rozhodli.
Ako vieme, doby kedy väčšia občanov mala Kisku aspoň v akej – takej úcte sú nenávratne preč. Dokonca aj Kiska už pochopil, že taká koncentrácia prešľapov, akú dokázal za ostatný rok vyfabrikovať, by položila aj skutočnú osobnosť, nielen jej „fejkovú náhražku“. Rozhodnutie nekandidovať definitívne prijal až, potom, keď mu dvakrát po sebe dokonca jemu a opozícii blízke agentúry jasne signalizovali, že počet ľudí, ktorí ho majú v zuboch je väčší, ako počet jeho nekritických ultrafans. Vtedy napriek naliehaniu svojho najbližšieho okolia oznámil, že svoj post ďalej obhajovať nebude, no z verejného priestoru sa aj tak nestiahne. A práve jeho prejav v parlamente je jasným symptómom toho, že sa začína pripravovať na novú rolu. Rolu opozičného lídra. Nesmejte sa, on si naozaj myslí, že to dá.
Charakter jeho prejavu bol jasne konfrontačný, veľmi nevyvážený, neobjektívny, ale predovšetkým účelový. Spôsob, akým Kiskovo okolie poňalo prípravu prejavu však stojí za úvahu. Skutočnosť, že v jeho prejave sa objavili výrazy tak známe z Matovičovho slovníka ako napríklad gauneri a podobne, má snáď znamenať, že ho chcú dostať do pozície, keď v prerážaní dna politickej kultúry má súťažiť s Matovičom. Vskutku veľmi čudná stratégia. Pri tých horentných sumách, ktoré sú na jeho politický projekt pripravené, by sme mohli očakávať väčšiu mieru profesionality, ale výška rozpočtu predsa nemusí byť priamo úmerná kvalite výstupov.
Čo je však za všetkými čiarami a čo skutočne pôsobilo ako absolútna strata súdnosti alebo žeby čaro nechceného?, bola Kiskova (rozumej Mazákova, Kreľanova Krpelan či koho?) pasáž, v ktorej hovoril, respektíve ohnivo brojil proti skutočnosti, že ani po takmer tridsiatich rokoch sa občania nemôžu dostať k svojej pôde. To, že táto extrémne škandalózna pasáž ostala v prejave, je jednak znakom extrémnej neprofesionality Kiskovho okolia, a zároveň dokazuje skutočnosť, že Kiska nikdy nečíta to, čo mu pripravia, alebo zjavne má extrémne problémy s čítaním s porozumením. Inak sa to kolosálne faux pas vysvetliť nedá. Kiska a aj jeho okolie si zjavne neuvedomili, alebo uvedomili a jeho vlastní ho chceli strápniť? skutočnosť, že človek, ktorý pred x rokmi od miestnych mafiánov kúpil v Slavkove extrémne lukratívne pozemky v prepočte za 1800 eur a ktorých trhová hodnota je dnes mnohonásobne vyššia, dokáže povedať, že „treba usporiadať vzťahy k pozemkom a zamedziť špekuláciám“? Toto si v triezvom stave dovolí povedať občan Kiska?
Mimochodom, ukazuje sa, že to asi predsa len nebola náhoda, keďže niečo veľmi podobné povedal aj v diskusnej relácii O 5 minút 12. Tak neviem, je to kognitívna disonancia, alebo miera jeho bohorovnosti, cynizmu a nedotknuteľnosti prekročila všetky pomyselné hranice? Možno je to len nová stratégia. Stranícka politika na Slovensku veľmi zhrubla. Presnejšie povedané, hrubosť, cynizmus, pokrytectvo a hrošia koža sa stavajú predpokladom úspešného prežitia v tomto patologickom prostredí. Možno aj preto Kiskov team tvrdo pracuje na jeho novom imidži.
Ako sa s tým Kiska zžije, ťažko povedať. Je jasné, že ani náhodou to nie je rodený rétor a čítať faktické poznámky v parlamente z papierika je technicky nemožné. Čo si teda „chudák“ Kiska čoby razantný politik počne? Zrejme to bude smutný pohľad. Tlačia ho do roly, na ktorú zjavne nemá.
Preto sa hrá aj verzia „s nehrajúcim kapitánom“. Kiska dá meno, ale politiku budú robiť ľudia z pozadia. Nakoniec tento model funguje už aj dnes. Aj preto takmer nikto z jeho ľudí s ním neráta do exekutívy. Tam by zhorel skôr, než by začal, ale stále môže byť užitočný.
Jeden zo scenárov totiž predpokladá, že možno po voľbách zase nebude možné zostaviť vládu bez Smeru. V tom prípade by sa použil argument, že keď sa už musí spojiť nespojiteľné, tak v poriadku, ale bez predsedov strán. A Kiska by mal za úlohu eliminovať Ficov politický comeback. Či a do akej miery sa mu to podarí, uvidíme, odpoveď na túto otázku, verím, dajú voliči.
Páčil sa Vám článok? Nezabudnite ho zdieľať na sociálnych sieťach, alebo preposlať mailom známym. Jednoduchou cestou nám pomôžete dostať hodnotné informácie k širšiemu počtu ľudí…
Text vyšiel aj v SNN
