Netrestajme Maďarov, prioritou musí byť socializmus

Európska únia útočí na Maďarsko a Poľsko. Je len otázkou času, kedy si nájde zámienku, aby útočila na Slovensko a Česko. A áno, jeden z dôvodov je, že stredná Európa má iný názor na migráciu, a preto je dôležité vytvárať dojem, že v strednej Európe je ohrozená demokracia a právny štát.

Tá hra je ľahko čitateľná: ide o to, aby sa oslabila stredná Európa a aby naše argumenty mohli v Bruseli ľahšie odbíjať, akože: vy nechcete kvóty? No jasné, však ste diktátori, nemáte demokraciu a panuje u vás bezprávie. A ešte u vás aj vraždia novinárov a máte plné námestia. Takto nejako to bude pokračovať, buďte si istí.

V tomto má Orbán pravdu bez ohľadu na to, že v Maďarsku aj Poľsku je čo kritizovať, ale to platí aj o Nemecku, Francúzsku či Belgicku. To však nie je dôvod na to, aby sme teraz poučovali iné štáty, ako sa majú správať a trestali ich za ich demokratické rozhodnutia.

V Európskej únii odsudzujú Maďarsko a Poľsko za vážne nedostatky v oblasti právneho štátu a demokracie. Znie to tak, ako by sme sa bavili o Južnom Sudáne či Saudskej Arábii, ale skutočnosťou je, že dôvody sú oveľa bizarnejšie: v Poľsku tamojšia vláda stanovila vek odchodu sudcov do dôchodku, čo je vraj zasahovanie do nezávislosti súdov (panebože!) a Maďari zasa prijali zákon, ktorému sa zvykne hovoriť Stop Soros, ktorý má zabrániť nelegálnej migrácii.

Pri všetkej úcte – nech máme na kroky poľskej či maďarskej vlády akýkoľvek názor, hovoriť o ohrození demokracie a právneho štátu je absurdné. Pred pár mesiacmi v Maďarsku Orbán triumfálne vyhral voľby a poľskí konzervatívci vládnu so 44-percentnou podporou. Len pripomínam, že podpora francúzskeho prezidenta sa motá okolo 20 % a v Nemecku zložili vládu len preto, že sa spojili dvaja úhlavní protivníci do veľkej koalície: záhadou je, v čom je toto demokratickejšie ako Maďarsko a Poľsko.

Nuž a v tejto situácii sa od stredoeurópskej ľavice žiada, aby robila európskym liberálom užitočného idiota a podporila trestanie legitímnych demokratických vlád u susedov. Prosím pekne – strčte sa niekam.

Postavil som sa otvorene proti a som rád, že tak isto urobili aj moji najlepší priatelia v Európskom parlamente, ktorých som si vždy vážil ako presvedčených ľavičiarov – profesor Jan Keller z ČSSD a Katka Konečná z KSČM. Obaja hlasovali proti rezolúcii Európskeho parlamentu a rovnako by som hlasoval aj ja.

V celej Európe krajná pravica a národní konzervatívci kradnú hlasy ľavici – berú jej robotníckeho voliča, pracujúceho človeka, berú jej hlas nahnevaných chudobných ľudí. Hľadať vinu v pracujúcich ľuďoch je absurdné. Milióny ľudí v Poľsku aj Maďarsku predtým volili ľavicu a tá potom prijímala neoliberálne reformy. Tak čo sa čudujú?

Poľská konzervatívna vláda sa dnes nebojí otvárať tému znárodnenia a rodinám s dvoma a viac deťmi dáva vyše 100 eur mesačne na dieťa, čo je mimoriadne inšpiratívny krok v sociálnej politike. Nehovorím to z obdivu, ale preto, aby sa ľavica prebudila! A prichádzala s ešte silnejšími sociálnymi opatreniami. Je to jediná šanca, ako obstáť.

To isté u južných susedov. Maďarská vláda sa ostro postavila proti Medzinárodnému menovému fondu, čo je hlavný pilier neoliberálneho režimu, kým maďarskí socialisti MMF obhajovali. To sú veci, ktoré pracujúci ľudia neodpúšťajú. Pointa je, že za zlyhania ľavice nemožno viniť konzervatívcov, ale len samých seba.

Dlhodobo tvrdím, že ľavica sa musí vrátiť k tradičným socialistickým prioritám. Ochraňovať ľudí práce a prijímať radikálne sociálne reformy. Ak nám hlasy kradnú nacionalisti, musíme byť lepší a sociálnejší ako oni, a nie sa pridávať k európskym liberálom a trestať našich susedov.

Jan Keller to pochopil, pretože patrí k najlepším sociológom v strednej Európe. Aj keď, samozrejme, možno očakávať, že slniečkári ho označia za nacionalistu a orbánovca, lebo tak je to dnes v móde: ak nie si liberálny multikulturalista, potom si nacionalistický fašista, vybavené.

Žiaľ, niektorí liberálni ľavičiari stále hľadajú vinu všade inde, len nie v sebe. Naparujú sa, ako bojujú proti nacionalizmu a ako chránia právny štát a demokraciu. To sú všetko len nezmysly. Každému z nás ide o demokraciu. Každý z nás odmieta fašizmus. A nikomu nie je ľahostajný právny štát. Čo je však podstatné: pre ľavicu musí byť prioritou sociálny štát, nie vek odchodu sudcov či reformy verejnoprávnej televízie.

Ak sme sa v lete nepridali k francúzskym študentom, ktorí protestovali proti neoliberálnej Macronovej vláde, nemáme dnes morálne právo protestovať proti maďarskej či poľskej vláde. Ak sme tolerovali Blairovi či Schröderovi jeho neoliberálne reformy, tak prečo dnes vrieskať po Orbánovi?

Ešte raz: ak sme nežiadali pád Macrona za jeho neoliberálne reformy, dnes je choré žiadať pád Orbána za jeho neliberálne reformy. Chrániť sociálne práva je aspoň pre mňa dôležitejšie ako chrániť liberalizmus. Hovorím to dlhodobo: našim cieľom musí byť socializmus, nie liberalizmus.

V diskusii zazneli hlasy liberálnych ľavičiarov, ktorí kopú do Poľska a Maďarska. Hovoria, že demokracia a právny štát je rovnako dôležitý ako sociálny štát. Súhlasím, sú situácie, kedy áno. Keď Pinochet v Čile vraždil ľavičiarov či odborárov a mučil ich na štadiónoch, tak išlo o ohrozenie demokracie aj sociálneho štátu. Keď Izrael vraždí a chce vyhladovať Palestínčanov, je to ohrozenie tých najslabších a porušovanie právnej aj sociálnej rovnosti.

Ale keď v Poľsku príjmu svoju úpravu veku odchodu sudcov a v Maďarsku zavrú Sorosovu univerzitu, prepáčte, tak to nie je ani Pinochet ani Netanjahu. To nie je nič, čo by som považoval za ohrozenie demokracie, právneho štátu a sociálnych práv pracujúcich ľudí. Nemôžeme sa baviť v abstrakciách, toto je konkrétny prípad, v ktorom jednoducho Poliaci ani Maďari nezlyhávajú tak, že by si zaslúžili takéto facky od EÚ.

Edo Chmelár tento vecný spor využil na to, aby každého, kto má iný názor, označil za podporovateľa Orbána, nacionalistu, dobre že nie fašistu. A on je zasa to jediné demokratické a humanistické slniečko, ktorého ľavica zrádza. Klasika. Nebudem to komentovať, nestojí to za to, takýchto sporov sme už mali a vždy sa bránil abstraktným moralizovaním ako priemerný kazateľ.

Pochádzam z vedeckého prostredia a zaujímajú ma argumenty, a nie frázy. Čiže nie je na čo reagovať. Len do jedného, prosím, neskĺzajme: do nejakých konšpirácií, v ktorých niekto zosnoval plán, ako ublížiť Eduardovi. Preboha, Edo, nabudúce sa trikrát zhlboka nadýchni, kým budeš hystericky skákať do reči za iný názor a nebudeš potom musieť spriadať konšpirácie.

Braňo Ondruš napísal článok do Slova, v ktorom obhajuje demokraciu v tom istom zmysle ako ja. A prízvukuje, že toho nevie dosť o rezolúcii o Maďarsku. V tom prípade sa však neprieme. V teoretickej rovine obaja uznávame, že demokracia je dôležitá. V tej reálnej rovine je ale zjavné, že ani v Maďarsku ani v Poľsku nevládne žiadna diktatúra ani bezprávie. Jednoducho v Bruseli chceli dať našim susedom po prstoch kvôli migrácii a našli si zámienku, to je všetko. A vidí to každý, kto trochu sleduje európsku politiku.

Maďarsko aj Poľsko ľavica musí kritizovať za úplne iné veci: napríklad, šialená rusofóbia, ktorú cítime z Poľska či odstraňovanie sovietskych pomníkov a podobne – to sú veci, kde musíme tvrdo našich poľských susedov kritizovať. Rovnako kritizujme to, že v Maďarsku zanikol ľavicový denník. To je úplne legitímne.

Ale nesmieme naskočiť na hru európskych liberálov, ktorí chcú Poliakov či Maďarov trestať za niečo úplne iné: za to, že majú inú víziu Európy, za to, že odmietajú migračné vlny, za to, že sa bránia pred diktátom západných veľmocí. V tomto ich naopak musíme podporovať.

Som rád, že stojím po boku najvýznamnejších českých ľavicových intelektuálov, ako je Jan Keller. Som rád, že takto to vníma aj väčšina strany Smer. V tomto stojím aj po boku komunistov, ktorí takisto vedia, o čo ide. Som rád, že na Slovensku cítim podporu väčšiny slovenskej ľavice a väčšiny pracujúcich ľudí: v strednej Európe chcú trestať Maďarov a Poliakov iba liberálne elity, nie bežní ľudia a celkom isto nie ľavicový volič.

Ak chceme, aby sa pracujúci ľudia v strednej Európe vrátili k ľavici, musíme ich presvedčiť, že nám ide o ich záujmy, že hovoríme ich rečou, že chceme hájiť ich sociálne práva pred kapitálom a že chceme brániť Slovensko pred veľmocami a ich mimovládkami. Keď uvidia, že to nerobíme a robia to národní konzervatívci, tak jednoducho dajú hlas im.

Táranie o liberálnej demokracii, právnom štáte a európskej rodine ľavici nepomôže získať hlasy pracujúcich ľudí – tí už majú fráz o slobode a demokracii za tie roky plné zuby. Kým žijú v kapitalizme, sloboda a liberálna demokracia sú obvykle len nástrojom na ideologické zakrývanie ich surového zotročovania.

Náš dnešný spor v ľavicovom prostredí nie je o demokracii ani o právnom štáte. Ale o tých správnych prioritách.

Pre mňa je prioritou socializmus. Bodka.

---