Bolo to pred nejakým časom, keď som so záujmom prechádzal výstavu Picassa v svetoznámej galérii Albertina vo Viedni. Do toho okamihu som vedel o autorovi minimum informácií a vôbec som netušil, aké poznanie si z výstavy odnesiem domov. Výstava mala zaujímavú a asi dosť kontroverznú tému. Zobrazovala politické diela zo života autora. Chcem sa s vami podeliť o významnú časť života tohto veľkolepého maliara z často tajeného uhla.
„Som komunista a moje maľovanie je komunistické maľovanie.“
O Pablovi Picassovi sa píše veľa a často. Jeho diela sú častým podtónom reklám, zobrazujú sa v rôznych filmoch, dokumentoch. Jeho meno nesie známy model auta od Citroënu, ulice po celom svete, súťaže v umení a bolo o jeho živote napísaných desiatky, ak nie stovky monografií, mapujúcich život tohto nenapodobiteľného majstra. Len v slovenskom jazyku ich je dostupných niekoľko.
Pablo Picasso (bol baskického pôvodu) sa narodil 25. októbra 1881 v meste Málaga v Španielsku a zomrel 8. apríla 1973 v Mougins vo Francúzsku. Zaujímavo znie jeho celé meno „Pablo Diego José Santiago Francisco de Paula Juan Nepomuceno Crispín Crispiniano de los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Ruiz Blasco y Picasso López“.
História si ho pamätá ako najznámejšieho predstaviteľa kubizmu. Zároveň s George Braqueom bol zakladateľom tohto maliarskeho štýlu. Od malička prejavoval obrovský talent, jeho maliarske zručnosti rýchlo predurčovali jeho životnú dráhu ako umelca. Sám napísal i niekoľko básní, ale tie zatienilo jeho maliarske dielo. Je to ale isté vodítko pre pochopenie jeho poetických malieb, romantického prístupu, či bohémskeho života, aký žil.
Picasso používal umenie ako istý výkrik, prostriedok ktorým poukazoval na vtedajšiu spoločnosť. Počas života mal veľa neprajníkov, hlavne počas vlády Franka v Španielsku a počas vyčíňania fašizmu vo Francúzsku. No časom ostalo iba uznanie. To dokazuje aj jedna príhoda. Raz keď Picassa navštívil francúzsky minister kultúry, omylom vylial farbu na jeho nohavice. Picasso sa ospravedlňoval a povedal, že mu zaplatí čistiareň, ale minister povedal, „Nie! Prosím, pán Picasso, len podpíšte moje nohavice“.
Začiatok Picassovho politického diela sa datuje asi na obdobie roku 1936. V tej dobe odchádza natrvalo do Francúzska, kde predtým niekoľkokrát prebýval v spoločnosti maliarov. Vtedy ale odchádza kvôli frankovmu fašizmu. Občania žijúci v zahraničí nemuseli odchádzať do armády, čo Pablo využil. Nenávisť voči vojne a obzvlášť fašizmu prenáša po prvý raz do svojej tvorby.
Zbombardované mesto fašistickou Legien Condor – Guernica v Španielsku
Foto: Bundesarchiv Bild 183-H25224, CC
Ako prvé politické dielo sa dnes uvádza dielo GUERNICA. Guernica je mesto v Španielsku, ktoré nemeckí nacisti bombardovali v roku 1937 v občianskej vojne. Bombardovanie uskutočnila „Legien Condor“. O bombardovaní sa Picasso dozvedel z novín francúzskych komunistov L´ Humanité. Mal práve pracovať na diele pre pavilón svetovej výstavy v Paríži, mienil namaľovať dielo o slobode umenia, no v tom okamihu sa rozhodol pre tému inú. Ako uviedol: ,,Na nástennej maľbe, na ktorej pracujem a ktorej dám meno Guernica, ako aj na ďalších posledných prácach otvorene vyjadrujem svoj nesúhlas s militaristickými silami, ktoré uvrhli Španielsko do bahna utrpenia a smrti.“
Dielo Guernica z 1937 roku
Čiernobiela farba sa od vtedy stáva symbolom utrpenia a vojny v jeho tvorbe. Autor vtedy poznamenal: „Nie, maľovanie nie je iba na dekoráciu izieb, je to nástroj boja, ofenzívny i defenzívny“.
V tomto čase sa dostáva Picasso na akúsi čiernu listinu nacistov. Hitler bol posadnutý architektúrou a umením, avšak iba tzv. árijskými dielami a árijským štýlom, pomocou ktorého dopĺňal majestátnosť, ale aj historické trhliny nacistickej ideológie. Nacisti začali spisovať umenie, ktoré podporovali a naopak, vytvorili zoznam autorov, ktorých označili ako degenerovaných. Na čiernej listine sa ocitli smery ako kubizmus, dadaizmus, expresionizmus i surrealizmus. V roku 1937 zorganizovali nacisti výstavu, ktorá štartovala v Mníchove a postupne sa presúvala cez rôzne mestá. Jej návštevnosť je i na dnešný pomer veľká – 3 000 000 návštevníkov.
Plagát výstavy „Entartete Kunst“
Foto: , CC
Výstava s názvom „Entartete Kunst“ obsahovala mimo iné, aj diela Pabla Picassa. Vtedy si nacisti ani neuvedomovali, akú cenu diela ktoré hanili získajú hneď po porážke Nemecka.
Niektorá literatúra popisuje Pabla Picassa aj ako člena odbojovej skupiny Odpor, ktorá bola mimoriadne významnou súčasťou protifašistického odboja v celoeurópskom kontexte. To čo mnohé zdroje neuvádzajú, je ale vstup Pabla Picassa do Francúzskej komunistickej strany v roku 1944. Pre majiteľov diel za milióny dolárov to asi nie je najlepšia informácia. Ešte horšie pre nich znie fakt, že jej členom ostal až do svojej smrti. Počas života vytvoril množstvo politických prác, ale tieto sa dnes dostávajú do pozadia, sú akoby nežiadúce.
Po vojne sa stáva autorom významných symbolov a plagátov, pre rôzne mierové podujatia a propagandu Francúzskej komunistickej strany. Medzi najznámejšie z týchto diel patrí holubica mieru. Táto sa mimo iné objavila aj na socialistických známkach krajín východného bloku. Tento svetovo známi symbol mieru a symbol tvorby Picassa, vznikol pre plagát Prvého medzinárodného mierového kongresu v roku 1949.
Za zmienku stojí ešte pár obrazov, ktoré si ďalej rozoberieme:
Las Meninas – jedná sa vlastne o súbor prác, ktoré si berú ako základ známe dielo Las Meninas od maliara Velázqueza. Ten v diele zobrazil kráľovskú Španielsku rodinu. Picasso nijako neznehodnocuje dielo svojho umeleckého predchodcu. Iba dielo parafrázuje, zosmiešňuje tak Frankov režim. Súbor vzniká v roku 1957 a podľa znalcov tým hlavne kritizuje Frankovu roajalistickú politiku.
Únos Sabíniek – vznikol v roku 1962 a jedná sa o reakciu na kubánsku krízu, teda situáciu, ktorá vznikla po zistení USA, že na území Kuby je inštalovaná raketa s jadrovou hlavicou. USA to zistilo počas nepovoleného špionážneho letu legendárnym lietadlom U2 a následne USA začali blokádu Kuby. Vtedy vypätá situácia neveštila nič dobré a ozbrojený konflikt bol na spadnutie. Únos Sabíniek je mýtus, ktorý pochádza ešte z obdobia Rímskej ríše. „Po založení Ríma sa zistilo, že v ňom je nedostatok žien a teda by nastalo postupné vyhynutie mesta. To samozrejme jeho zakladateľ Romulus nechcel, a preto sa rozhodol, že spraví jednu vec, a to, že: Pozval svojich susedov, Sabinov na slávnosť. Oni na ňu samozrejme prišli a aj so svojimi dcérami. Na Romulovo znamenie sa jeho druhovia vrhli na Sabinky a uniesli ich. Rozhnevaní Sabini sa pustili do vojny s Rimanmi, no medzi tým sa Sabinky zamilovali, do Rimanov, ktorí ich uniesli a stali sa aj ich manželkami. Keď uvideli z rímskych hradieb, že sa ich otcovia a bratia bijú s ich manželmi, vrhli sa medzi bojujúcich a oddelili ich od seba. Oba národy sa uzmierili a odvtedy spolu žili v Ríme, čím sa obyvateľstvo Ríma zdvojnásobilo. Táto legenda inšpirovala mnohých umelcov.“ Picasso znova parafrázuje a jeho dielo posúďte sami.
Stalin z roku 1953. Vzniká iba tri dni po smrti Jozefa Visarionoviča Stalina, teda 8 marca.
Masaker v Kórei – 1951. Predlohou sa stal obraz maliara Francisca Goya s názvom Tretieho mája.
Horné foto: Anonymous, CC
Redakčná poznámka: Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.
