Konferencia DAV DVA: Alternatívy pre 21. Storočie III.

Slovenská spoločnosť je bohatá na rôzne ideologické myšlienky a názory. Je preto veľkým potešením, že v rôznorodej spoločnosti dokážeme nájsť mnoho ľudí s ľavicovými názormi. Veľmi pozitívne vnímam fakt, že aj mladí ľudia stále majú záujem priniesť nové myšlienky a poznatky, ktoré majú pomôcť nájsť riešenia pre nás obyčajných pracujúcich ľudí. Súčasný globalizovaný svet prináša okrem mnohých výhod, aj veľmi veľa nevýhod. Preto je obzvlášť dôležité otvárať témy, ktoré majú pomôcť zmeniť a zlepšiť nielen postavenie bežných ľudí, ale aj hľadať nové alternatívy k súčasnému kapitalizmu. Som veľmi rád, že pred nedávnom bolo založené občianske združenie DAV DVA.

Veľká časť jeho členov sú práve mladí ľudia a majú úprimný záujem priniesť nový vietor do ľavicovej politiky. V tomto roku zorganizovalo niekoľko konferencií v slovenských mestách, kde medzi pozvanými hosťami boli aj odborníci v oblasti ekonomiky, politológie a práva. Ich odborné znalosti a názory sú veľkým prínosom pre ľavicovú politiku nielen na Slovensku. Osobne som sa aj ja zúčastnil takýchto stretnutí, ktoré sa konali v Trnave a Bratislave. Mňa osobne najviac presvedčili politológ, spisovateľ a publicista  Roman

Michelko, ekonóm Adrián Ondrovič a vysokoškolský učiteľ práva Branislav Fábry. Poslední dvaja menovaní prednášali aj na poslednej konferencií, ktorá sa uskutočnila  v budove Zväzu protifašistických bojovníkov v

Bratislave  28. októbra 2017. Ako tretí prednášal Igor Melicher, mladá tvár DAV DVA.  Úlohu moderátora veľmi dobre zvládol Roman Michelko. Vo väčšine bola diskusia plodná a užitočná až na pár poznámok niektorých jednotlivcov, ktorí narušovali dôstojnosť a vážnosť konferencie.

Branislav Fábry: Možnosti inovácie ústavného a politického systému SR v 21. Storočí

Ako prvý vystúpil právnik Branislav Fábry a jediný z troch prednášajúcich nevyužil možnosť prezentácie a premietania. O to viac si vážim, že som mohol získať nové informácie, ktoré boli vecné, stručné a argumentačne veľmi dobre podložené. Podľa jeho názoru slovenský ústavný a politický systém je v súčasnosti vystavený novým výzvam a potrebuje inováciu. Medzi hlavné výzvy zaradil tri  témy a to základné práva a slobody, organizácia a fungovanie štátnej moci aj vzťah k európskemu a medzinárodnému právu. K prvej téme základne práva a slobody považuje za veľmi dôležité viacero faktorov.

Jasne a stručne vysvetlil problematiku klonovania ľudských buniek. Jednoducho povedané možnosť „zdokonaľovania“ človeka ohrozuje ideu rovnosti v právach, ktorá tvorí základ súčasného statusu človeka. V tejto súvislosti sa otvára potreba zabezpečiť dôstojnosť jednotlivca cez tzv. nepodmienený príjem. Ďalší problém zaradil internet. Podľa neho nové výzvy v kyberpriestore predstavujú najmä požiadavky na internetovú neutralitu, právo na prístup do kyberpriestoru a právo na ochranu elektronickej identity či pošty. Za veľký nedostatok zaraďuje aj problematiku vlastníckeho práva. Zdôrazňuje, že je veľmi dôležité presunutie z kategórie základných ľudských do kategórie hospodárskych práv.

V neposlednom rade vidí potrebu  otvoriť aj otázku rovnosti obsahu a ochrany foriem vlastníctva. V oblasti organizácie a fungovanie štátnej moci vysvetlil, že najväčšia výzva je  vrátenie rozhodovacím procesom demokratický charakter. Ide o zreálnenie úpravy referenda v súvislosti s čl. 2 ods. 1 ústavy. Za veľmi podstatné považuje aj vzťah zákonodarnej a výkonnej moci, ktorú podľa neho je dôležité zreálniť. Pripomenul, že  v legislatívnom procese je faktickým zákonodarcom vláda. Za veľký nedostatok  v legislatívnom procese hodnotí 2. čítanie návrhu zákona v NR SR, ktorý je treba odstrániť. Nový postoj treba zaujať i k súdnej moci a nezávislosť súdnictva chápať aj ako nezávislosť od ekonomickej moci. Tu zdôraznil, že sudcovia musia cítiť nad sebou suveréna. Vo vzťahu k európskemu a medzinárodnému právu povedal, že inštitúcie EÚ by mali byť nástrojom občanov EÚ proti veľkým ekonomickým subjektom. Bohužiaľ v súčasnosti je to skôr naopak. Poznamenal, že kritika EÚ  je oprávnená, ale na druhej strane  nie vždy však spravodlivá. Podľa jeho názoru  je potrebné, aby občania volili orgány EÚ, ktoré majú ústredné postavenie v systéme inštitúcií. Vysvetlil prečo nie je vysoký záujem o voľby do Európskeho  parlamentu. Za hlavný problém považuje jeho slabé právomoci a pripomenul, že by občania EÚ mohli voliť priamo aj zástupcov Európskej komisie.

Na koniec svojej prednášky hovoril, že na zmenu politického systému SR existujú buď evolučné (ústavné) alebo revolučné možnosti. Evolučné zmeny sú podľa neho pomalé a treba pri nich robiť neľahké kompromisy. Zdôraznil, že väčšinou sa podarí dosiahnuť len časť zamýšľaných cieľov. Za výhodné ich považuje preto, že sa uskutočňujú nenásilne a posilňujú legitimitu či stabilitu ústavných inštitúcií. Za problémom ale vidí, že zo strany vládnucich ekonomických subjektov neexistuje záujem o skutočné zmeny. Na druhej strane pri revolučných zmenách vysvetlil, že sú nepredvídateľné, hoci sa pri nich obvykle darí odstrániť existujúci politický systém. Veľké riziká vidí v tom, že často sa môžu k moci dostať úplne iné skupiny než si revolucionári predstavujú. A na koniec vysvetlil dôležitý fakt, že v malých krajinách je revolučná zmena ešte zložitejšia a dokážu tam zasahovať subjekty zo zahraničia.

Prezentáciu si môžte pozrieť na tomto odkaze:

 

Adrián Ondrovič: Inštitucionálnym zmenám musia predchádzať kultúrne

Druhý v poradí nasledoval vynikajúci slovenský ľavicový ekonóm a pracovník Ekonomického ústavu SAV Adrián Ondrovič. Na jeho prednášku som sa zvlášť osobne tešil, pretože vo veľmi veľa veciach s ním súhlasím. Som veľmi rád, že práve on mohol opäť priniesť nové poznatky, ktoré nám jasne ukazujú reálny stav našej spoločnosti. Myslím si, že by sa mu mala venovať väčšia mediálna pozornosť. Môj subjektívny názor je taký, že by mal vydať nejakú kvalitnú knižnú publikáciu. Prejdem ale k jeho prednáške, ktorá ako som už spomínal ma veľmi zaujímala a bola na tému Inštitucionálnym zmenám musia predchádzať kultúrne.

Netreba zabúdať ani na fakt, že pán Ondrovič ako jeden z mála ekonómov sa venuje aj ekologickým problémom, ktoré ovplyvňujú našu planétu a vysvetľuje, že vysoká spotreba obyvateľstva je v konečnom dôsledku vysoká ekologická záťaž pre celý svet. Vo svojej prednáške zhrnul stav našej spoločnosti čo vedie k   neustále rastúca nerovnosti,  chudobe, nízkym príjmom ,kumulujúcej sa nespravodlivosti, nonstope lží, manipuláciám, zavádzaniam, korupcií (ťahanej súkromným sektorom) kolabujúcemu zdravotníctvu, školstve produkujúce pologramotných mladých ľudí,  kolabujúcej vede, zanedbávaniam regiónov, neriešením problémov spoločnosti, nefunkčnosti demokratického systému a ekologickým problémom. Všetky tieto spomenuté faktory vedú ďalej k bezradnosti, apatií, zmätenosti, hnevu, agresivite, fyzickému a psychickému násiliu,  pravicovému extrémizmu, polarizáciám spoločností a emigráciám.

Ďalej sa venoval súčasnému spoločenskému systému na Slovensku, kde jasne vysvetlil svoje stanoviská. Ako ďalej uviedol, že v našej krajine  je kapitalistická spoločnosť neoliberálnej povahy, rovnako ako EÚ a väčšina jej členských krajín. Nespochybňuje, že SR je formálne republikou, parlamentnou demokraciou (zastupiteľskou demokraciou) so systémom politických strán. Ale jasne povedal na rovinu, že Slovensko je reálne plutokraciou, teda spoločnosťou ovládanou koncentrovaným súkromným majetkom (oligarchia) a korporáciami. Vláda a vládnuca trieda (vrátane médií) presadzujú záujmy biznisu v prvom rade a všetko ostatné je druhoradé. Obáva sa že, trend úpadku a zhoršovania stavu spoločnosti bude pokračovať.

Nezabudol poznamenať o tom, že riziko vzniku spoločenských konfliktov v mnohých krajinách bude aj naďalej rásť. Zo skúsenosti z histórie ukazujú bohužiaľ o fundamentálnych inštitucionálnych zmenách v spoločnosti a prichádzajú predovšetkým revolúciami z dôvodu útlaku (ekonomického, politického, národnostného, náboženského). Ako som už vyššie spomínal, že ako jeden z mála tzv. „ekologických ekonómov“ sa obáva miery ekologickej deštrukcie. Vysvetľoval tom tým, že je ohrozené samotné prežitie ľudského druhu, prináša nový, doposiaľ ľudskej spoločnosti neznámy impulz vyžadujúci zásadné zmeny v usporiadaní spoločnosti. Ak si to zmeníme na drobné zistíme, že naším životným štýlom generujeme ekologické škody (ťažba, emisie, odpad) doma aj v zahraničí. Za veľmi dobrý príklad uviedol, že 91% už vyrúbaného brazílskeho pralesa súvisí so živočíšnou výrobou. Šokujúcim zistením je to, že 30 – 50 % celkovej potravinovej produkcie vo svete končí ako odpad.

Vo výchovno-vzdelávacom systéme opisoval prečo náš školský systém po roku 1989 skolaboval. Za hlavný problém vidí zrušenie učňovského školstva a zavedenie trhového systému ( dotácia na žiaka). Preto v roku 2015 malo Slovensko druhý najvyšší podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v kategórií 25-34 rokov a to 62 %. Smutné je to, že  absolventi si ťažko hľadajú prácu a až 75 % pracuje po škole v inom odbore ako vyštudovali. V oblasti verejných financií skúmal faktor, že spoločenské heslo bolo pred rokom 1989 „Kto neokráda štát, okráda vlastnú rodinu“. Dnes sa používa heslo „Kto platí dane, má zlého účtovníka“. Na konci svojej prednášky vyslovil názor, že Slovensko vďaka extrémnej otvorenosti svojej ekonomiky a vďaka extrémnej závislosti na dovoze má mimoriadne oslabenú suverenitu. Za veľmi zlé označil, že vlastnícka štruktúra našej ekonomiky (takmer 100 % bankového sektora je v zahraničných rukách, cca 2/3 firiem patria cudzincom, rastie podiel zahraničných vlastníkov pôdy). Musíme  pochopiť, že pokiaľ národ nevlastní pôdu, na ktorej žije a pokiaľ nevlastní rozhodujúcu časť spoločenskej a hospodárskej infraštruktúry, nemôže sa suverénne rozhodovať o svojich záležitostiach.

Prezentáciu si môžte pozrieť na tomto odkaze:

 

Igor Melicher: Práca – Pôda – Kapitál a budúcnosť ľavice

Tretí a zároveň posledný vystúpil Igor Melicher. Jeho prezentácia obsahovala vzťahy medzi prácou, pôdou a kapitálom. Veľmi jasne vysvetlil, že kto vlastní kapitál si v skutočnosti podmaňuje zdroje a zároveň určuje hodnotu mien a namiesto štátneho mechanizmu rozhoduje o tom, kto má aký prístup ku zdrojom. Kapitál v skutočnosti predstavuje súhrn jednotlivcov, ktorí vlastnia výrobné prostriedky čo je 1% zo 7 miliárd Ľudí (70 miliónov). Veľmi málo ľudí vie o skutočnej kapitalistickej triede, čo predstavuje ½ % a je najviac uvedomelou a najviac neprístupnou spoločenskou triedou. Vďaka tomu má prostredníctvom svetových mien a vlastníctva výrobných prostriedkov takmer voľný prístup ku všetkým zdrojom a moc ich ovládať. Vo vzťahu k práci povedal, že ovláda a obsluhuje výrobné prostriedky, ktoré premieňajú zdroje na tovary.

Pripomenul, že prácu, ktorej ľudia tovary vyrábajú, ale aj kupujú, ale zároveň ak sa tovar produkuje samoúčelne je to náznak „pokazeného“ systému. Za dôležitú skutočnosť považoval upieranie zdrojov pre potreby dôstojného života, teda parazitovanie na ľudskom druhu ako takom. Podľa jeho názoru je ilúzia, že existuje rozdelenie spoločnosti na triedy (vyššia, stredná a nižšia), kde  triedy navzájom vedú boj. Reálne vidí len dve triedy kapitalistov (pol percenta) a práce (ľudia). Skutočný triedny boj by sa podľa neho mal odohrávať medzi kapitalistami a pracujúcimi.

Nezabudol spomenúť rovnako dôležitý fakt, že kapitalistická trieda okrem pracujúcich  ľudí vykorisťuje aj našu planétu Zem. Ochrana životného prostredia je veľmi slabá. Nadmerný  výrub vzácnych pralesov, vyhubenie živočíšnych druhov, zamorené vody, rieky, moria a oceány, znečistené ovzdušie má veľký vplyv na zmenu klímy a počasia. Podľa jeho názoru preto by pôda  nemala patriť nikomu a zároveň by mala patriť všetkým. Riadi sa heslom, „Pôde sa nedá vládnuť, pôda sa dá len spravovať.“ Na konci svojej prednášky vyslovil názor, že planéta musí byť nadradená človeku a jeho technológiám.

Prezentáciu si môžte pozrieť na tomto odkaze:

 

Dodatok Redakcie:

  • V organizovaní konferencií Alternatívy pre 21. storočie budeme ďalej pokračovať od nového roka. Budeme sa snažiť prinášať ďalších zaujímavých hostí a zaujímavé témy. Ak máte záujem zúčastníť sa ďalších konferencií, sledujte našu stránku, kde budeme uverejňovať blížiace akcie, alebo nám napíšte email na adresu: dav.dva@protonmail.com a uvďte, že chcete byť informovaný o najbližších konferenciách.

One thought on “Konferencia DAV DVA: Alternatívy pre 21. Storočie III.

  • 14. novembra 2017 at 6:41
    Permalink

    Obohatilo!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *