Neoliberalizmus ničí ľudské životy – a veda to dokazuje

Martin Luther King sa pokúšal naštartovať hnutie za odstránenie chudoby. Uvažoval jednoducho a sústredene, vnímal riešenie chudoby ako logické a racionálne vyústenie občianskych a ľudských práv. „Musíme rýchlo zahájiť posun od spoločnosti orientovanej na veci k spoločnosti orientovanej na osoby.“ Videl implementáciu univerzálneho garantovaného príjmu ako prvý krok v procese rekonštrukcie celej spoločnosti.

Dnes na neho nadväzujú nové hnutia, ktoré vidia síce rôzne cesty, no väčšina vníma nerovnosť v bohatstve, majetkoch, príjmoch a využívaní zdrojov, ktorá je príznakom súčasného neoliberálneho modelu a ktorá je dôsledne popísaná napríklad v knihe Thomasa Pikettyho –„Kapitál v 21. storočí“, ako enormný problém súčasnosti. Veda v súčasnosti dokazuje, prečo ním je a prečo sa dostáva do rozporu s odstraňovaním chudoby.

Štrukturalizmus

Prvýkrát ho použil nórsky sociológ Johan Galtung, ktorý je známy tiež používaním pojmu štrukturálne násilie, z ktorého príznakov je najbadateľnejšia chudoba. Štrukturalizmus znamená, že berieme do úvahy vzťahy vo veľkom meradle. Metodológia, kde prvky ľudskej kultúry je treba chápať pokiaľ ide o ich vzťah k väčšej zastrešujúcej štruktúre alebo systému. Hľadáme vzťahy ako sú predpoklady, čo je termín často používaný v medicíne a tie predvídateľne manifestujú isté výsledky. Ak vidíme súvislosti medzi ekonomickým poklesom a počtom rastúcich samovrážd na celom svete nejde to pričítať len jednotlivému ľudskému rozhodnutiu, podobne ako určité percento fajčiarov dostane rakovinu pľúc, účinky ekonomického systému ukazujú výsledky na úrovni populácie.

Strom príčinnosti

Ide o zjednodušený pokus ukázať negatívne účinky na zdravie v trhovom hospodárstve, konkrétne v termínoch socio-ekonomickej nerovnosti. V hornej časti sa nachádza samotná surová štruktúra trhu odvodená väčšinou z geografického determinizmu od neolitickej revolúcie. Je to ekonomický základ založený na majetku, výmene, práci pre príjem, súťaži alebo konkurenčnej samoregulácii, uvádza do pohybu predvídateľnú radu výsledkov. Nasleduje pohnútka – stimul. Tá zahŕňa výsledky sociálnej psychológie, ktorá podporuje a v konečnom dôsledku zrkadlí štruktúru trhu. To zahŕňa strategickú výhodu, samo-maximalizáciu, „v skupine“ sebazáchovu, psychológiu dominancie a tak ďalej. Potom máme inštitúcie (3. úroveň nižšie). Jedná sa o formálne a koncepčné inštitúcie, ktoré nás obklopujú. Patria medzi ne obchodné inštitúcie ako korporácie produkujúce výrobky, finančné inštitúcie ako centrálne banky vytvárajúce menovú politiku, ideologické inštitúcie ako neoliberalizmus a konzumizmus, regulačné inštitúcie ohľadom majetku, zákonov, vlády a inštitúcie pre legitimizovanie, čo sú neobjektívne prejavy inteligencie preferujúce systém ako propaganda, priemyselná a komerčná reklama sama o sebe, pretože existuje, aby podporila pozitívne hodnoty cyklickej spotreby a etiku konzumizmu a márnosti a tým vrátila späť štruktúre hospodársky rast, ktorý systém vyžaduje.

Sú to tieto inštitúcie, kvôli ktorým zasahuje socio-ekonomická nerovnosť hlavnú populáciu (4. úroveň nižšie). Nerovnosť a ekonomický prístup, konkrétne materiálny prístup spolu s následnou sociálne-politickou nerovnosťou zahŕňa zoznam nespravodlivostí ako strata kúpnej sily, psychologické choroby, strata dôvery, stres, prekročenie zdrojov, strata biodiverzity, strata transparentnosti, priamy útlak a mnohé iné, ktoré sa spájajú v psychologických a fyziologických chorobách a osobných a skupinových konfliktoch a negatívnych externalitách ako chudoba, či znečistenie. V konečnej fáze vedú do manifestácie štrukturálneho násilia vyjadrené v zníženom telesnom, či duševnom zdraví, dĺžke života a zníženej sociálnej stabilite a zvýšenému násiliu.

Vedecké štúdie

Štúdia Kolumbijskej univerzity z roku 2015 ukazuje, že kognitívna porucha koreluje s chudobou v podobe poškodenia mozgu. Bolo zistené, že štruktúra mozgu detí a dospievajúcich, ktoré žijú v chudobe sa v skutočnosti odlišuje od tých, ktoré žijú v blahobyte. Deti žijúce v rodinách s príjmom menším než 25 000 dolárov ročne mali o 6% menej vyvinutý mozog než tie, ktoré žili v rodinách s príjmom 150 000 dolárov ročne. Podobná štúdia zistila, že chudoba celkovo koreluje s redukciou kognitívnej kapacity a následne k efektívnemu zníženiu IQ. Z tejto štúdie vyplynulo, že stres z obáv o peniaze a prežitie môže vytvoriť ekvivalent kognitívnemu deficitu stratu 13 IQ bodov. Vedci naznačujú, že tento stres vysvetľuje prečo chudobní ľudia majú väčšiu pravdepodobnosť pre horšie rozhodnutia zhoršujúce ich finančné problémy. To je v kontraste s rétorikou:„No, musíte byť šikovnejší, musíte sa viac snažiť, musíte činiť lepšie rozhodnutia.“ V niečom to môže byť pravda, ale vlastný štrukturalizmus, keď toto rozdelenie nastane, im dáva výhodu na mnohých úrovniach. Takže v konečnom dôsledku jednajú týmto spôsobom nie preto, že sú takí, ale pretože im štruktúra umožnila orientovať sa na seba, zatiaľ čo chudobní a zasiahnutí chudobou sú zmätení a dislokovaní a strácajú dôveru a doslova trpia poškodením mozgu a stratou jeho kognitívnej kapacity.

Medzinárodná nezisková organizácia Childfund International, ktorá predkladá výskumy o dopadoch detskej chudoby uviedla: „Jedno z najviac znepokojujúcich prepojení medzi chudobou a vzdelaním, ktoré vidíme je nízky príjem…nízky príjem domácností, ktorý úzko koreluje so zlým prospechom v škole. Deti z rodín s nižšími príjmami majú väčšiu pravdepodobnosť, než študenti s bohatším zázemím, že budú mať horšie výsledky testov a je u nich vysoké riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky. U tých, ktorí dokončili strednú školu je menej pravdepodobné, že budú navštevovať vysokú školu než študenti z rodín s vyššími príjmami. U niektorých detí účinky chudoby a vzdelania predstavujú špecifické problémy v prelomení začarovaného kruhu generačnej chudoby a znižujú ich šance na vedúce pozície produktívneho života.“ Ľudia hovoria o rovných príležitostiach vo svete akoby to bola politika. Ale nie je. Je to systémové, začína to opäť na socio-ekonomickej úrovni.


Celý článok si môžete prečítať v 1. čísle nášho štvrťročníka DAV DVA, ktoré si môžete objednať buď na tejto stránke vpravo hore (cez objednávkový formulár), alebo mailom na dav.dva@riseup.net. Cena za 1 ks: 2,50 eur (plus 0,50 poštovné v prípade doručenia poštou).

Kúpou umožníte prežiť projektu, ktorého cieľom je prejsť od kritiky systému a diskusie o alternatívach ku konštruktívnym riešeniam.



Prezentácia 1. čísla (na konferencii Alternatívy pre 21. storočie v Žiline):

Relácia, venovaná 1. číslu DAV DVA:


Foto: jiva bludeau, Fickr, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár