Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Ľuboš Blaha je sympatický, ja osobne som mu dal hlas vo voľbách, ale objektívne treba priznať, že toto, čo robí, nie je ľavicová politika, to sú jeho osobné parlamentné súboje, boj o voličov, o svoje miesto v parlamente, aj keď sa to mnohým ľúbi, poteší ubolenú ľavicovú dušu.
V konečnom dôsledku to však dezorientuje ľavicu, pretože súboj rozkladajúceho sa kapitalizmu a socializmu/globalizácie/komunizmu zamieňa za súboj liberalizmu a konzervativizmu/národného socializmu.
Čo má spoločné Matovič s liberalizmom? A čo mali spoločné opatrenia proti koronavíru s liberalizmom, aké bolo naše miesto vo svete ? Blaha vo svojom heroickom svetodejinnom boji proti liberalizmu tam pomaly zahrnie všetko.
Jeho pozícia začína byť totožná s pozíciou D. Trumpa, či B. Johnsona, hlavných predstaviteľov globálneho kapitalizmu. Preto radi vydali aj jeho knihu Antiglobalista. Subjektívne metodologické východiská nakoniec u Ľ. Blahu vedú reálne k pozícii, proti ktorej verbálne bojuje.
Problémom nie je liberalizmus všeobecne, to by filozof mal pochopiť, problémom je stará spoločenská forma, zahnívajúci kapitalizmus, a teda aj zahnívajúca podoba liberalizmu, liberálneho kapitalizmu. (Toto môže zlomiť krk Pellegrinimu, nie je problémom jeho liberalizmus, ale to, že nedokáže prekročiť hranice kapitalizmu a teda ani hranice liberálneho kapitalizmu). Keby Blaha kritizoval liberálny kapitalizmus, tak je to v poriadku (aj keď je vždy lepší ako fašizujúci kapitalizmus). Ale u Blahu kritiku kapitalizmu pomaly nenájdeme, sústredil sa na kritiku liberalizmu (bez prívlastkov) a kritiku globalizácie. Čo vyhovuje Trumpovi a Johnsonovi, pretože tým podporuje boj USA proti socialistickej Číne, ktorá sa stala lídrom globalizácie a lídrom liberalizácie svetového obchodu.
Problémom je kultúrny (kapitalistický) liberalizmus s jeho LBGT ap, výstrelkami. A problémom je aj klasický kapitalistický ekonomický liberalizmus, presadzujúci voľný, neregulovaný trh. On bol prínosom v 17. – 19. st., ale nie na súčasnej výrobno-technologickej úrovni (atómové zbrane a hrozba zničenia civilizácie).
Nie náhodou som sa zaoberal významom spoločenskej deľby práce, ktorá sa postupne presadzuje na vyššej a vyššej úrovni (rod, kmeň, mesto, kniežatstvo, národný štát, integračné zoskupenie národných štátov, globálna civilizácia). Deľba práce s jej špecializáciou vnútri daného objektu prináša znižovanie nákladov na produkciu, vyšší blahobyt, preto aj všetky živočíšne spoločenstvá, ktoré ju uplatňujú, sú úspešnejšie (mravce, včely).
Ako postupovala deľba práce, napr. od mesta k národnému štátu a integračnému zoskupeniu, vyžadovala si odbúranie prekážok (liberalizáciu obchodu, odstránenie ciel, hraníc, zjednotenie pravidiel, zákonov, ap.). V tomto zmysle teda liberalizácia obchodu neznamená klasický kapitalistický neregulovaný divoký voľný trh (laissez-faire), voľnú hru dopytu a ponuky, absolutizovanú na všetky oblasti života, ale naopak, zákonmi a princípmi regulovaný „voľný“ obchod medzi mestami, či štátmi. Zdá sa to paradox, ale rozlišujeme tu pojmy voľný trh a voľný obchod, umožnenie voľného obchodu, výmeny je súčasťou spoločenskej deľby práce, bez neho nemôže existovať špecializácia v rámci vzniknutého objektu (mesta, štátu, či integračného zoskupenia) jednak „voľný“ obchod medzi krajinami je umožnený len podpisom dlhodobo rokovaných regulačných dohôd, princípov (V. Británia kvôli zrušeniu voľného obchodu s EÚ musela zrušiť tieto dohody, my sme takisto museli podpísať množstvo dohôd kvôli voľnému obchodu v rámci EÚ), a jednak v prostredí monopolov do hry musí často vstupovať štát a Európska komisia, regulovať ich činnosť, inak by si monopoly podelili trh a zrušili akúkoľvek konkurenciu. Konkurencia je teda paradoxne dnes možná len vďaka regulácii. Bude potrebné tu popracovať na pojmoch, ale dôležité je upresniť, ak hovoríme o trhu, či myslíme klasický kapitalistický neregulovaný voľný trh, alebo regulovaný trh. A je rozdiel medzi trhom a obchodom.
Výrobno-technologická úroveň a teda aj deľba práce, špecializácia dnes postúpila do globálnej úrovne, stačí si všimnúť, ako sú globálne prepojené vývojové, výrobné, obchodné reťazce, ako sú na sebe závislé napr. Čína a USA a USA zisťujú, že sa nevedia od Číny odpútať. Vďaka tomu máme lacno k dispozícii množstvo produktov digitálnej ekonomiky. Ten, kto hovorí o nacionalizácii, by si mal uvedomiť, že by musel pretrhať všetky tieto väzby, čo by prudko zdražilo výrobu a pre Slovensko by sa množstvo technológií stalo nedostupných, vývoj vo svete by sa prudko spomalil. Tento ekonomický, výrobno-technologický aspekt globalizácie máloktorý nacionalista chápe, redukuje sa globalizácia na problém svetovlády.
Každý takýto proces je nutné spravovať, riadiť, regulovať. Keďže socialistický tábor sa rozpadol, vzniklo vákuum, na prirodzený proces globalizácie sa nalepil Západ, chopil sa jej riadenia a zdeformoval vo svoj prospech (ako globálny kapitalizmus). Pokúsil sa presadiť neoliberálny, klasický kapitalizmus laissez-faire vo svetovom meradle, pretože v prostredí neregulovaného svetového trhu jeho veľké nadnárodné koncerny valcovali a vysávali bohatstvo slabších krajín.
Lenže do tohto procesu liberálneho svetového obchodu nenápadne vstúpila Čína a z údajnej svojej slabosti vytvorila previazaný globálny vývojový, technologický, výrobný, obchodný proces, kde sú v procese globálnej deľby práce a špecializácie všetci závislí na všetkých a všetci z toho získavajú.
So svojou historicky vyššou vývojovou formou, socializmom Čína dáva väčší priestor modernému výrobno-technologickému procesu, preto jej firmy začali v konkurencii valcovať západné. Zrazu sa liberálny svetový obchod stal pre Západ, najmä USA nepohodlným, neužitočným a Trump začal presadzovať nacionalizáciu ekonomiky.
Ak sa vrátime k r. 1989, keby do hry nebola vstúpila ideológia a politika a do čela premien sa postavili KS, tak pri otváraní Západu je zrejmé, že veľké socialistické poľnohospodárske podniky, ako bol aj JZD Slušovice, alebo silné národohospodárske komplexy (napr. len Ikarus ovládal 2/3 svetového trhu kĺbových autobusov) by zrejme v liberálnom prostredí vďaka modernejšej spoločenskej forme – socializmu boli silnou konkurenciou západoeurópskemu, skôr rodinnému poľnohospodárstvu a mohli by ho valcovať. Preto vstúpili do hry neliberálne, netrhové postoje, ideologický a politický, administratívny nátlak, rozbitie týchto silných jednotiek schopných sa presadiť na európskom trhu, na malé jednotky a ich rozpredaj,. Čo hovoríš, Peter, boli schopné sa presadiť?
Je ale otázne, či Čína bude smerovať proces len ku globálnemu socializmu v jej réžii, alebo ku globálnej civilizácii. Preto by do hry mala vstúpiť svetová ľavica a formovať tento proces globalizácie v prospech celej civilizácie, všetkých ľudí.
Takže súboj sa vôbec nevedie v rovine liberalizmus – konzervativizmus, ale v rovine kapitalizmus – socializmus/globalizácia/komunizmus.
Pán Antal, čoho je moc, toho je príliš. Skutočne nejde o to, že by bol liberalizmus v princípe zlý. Ale jednoznačne je dnes zlá jeho aplikovaná miera. Ten liberalizmus je dnes na zlej strane nielen v porovnaní s konzervativizmom, ale s akýmkoľvek -izmom, ktorý si vymyslíte. Je to kukučie mláďa, ktoré musíme kŕmiť a ktoré z nášho hniezda postupne vyhadzuje všetky ostatné hodnoty.
Žiaľ, niekto nepochopil, že marxistické dogmy nemožno aplikovať v úplne každom prípade. Pán Antal zrejme nepochopil zásadnú vec, že v mene súčasného ideologického „liberalizmu“ prichádzame o to, čo sám pôvodný liberalizmus hlásal (Mill, Kant) – slobodu. Slobodu myslieť a tvoriť lepší svet, pretože v ideologických mantineloch ideológie súčasného „liberalizmu“ (na ktorých hranách stojí riziko perzekúcií či mediálneho znemožnenia) to nie je možné. Keď v mene liberalizmu, vznikajú zoznamy nepohodlných, asi niečo nie je v poriadku. Dnes sa niektorí konzervatívci správajú napr. v otázke tolerancie v hodnotových diskusiách liberálnejšie než liberáli. To je ten paradox. Že ideológia otvorenej spoločnosti sa stará viac o nepriateľov otvorenej spoločnosti, ako o priateľov otvorenej spoločnosti.
V poriadku, ak pokladáte tézu, že problémom nie je liberalizmus, ale kapitalizmus, za dogmu, nezostáva mi nič iné, nestarať sa do vášho bádania. A vyplakávania, prečo nerozumiete svetu a svet nerozumie vám. Bitkami v baroch s odporcami ukazujeme, že nemáme duchovnú prevahu, nemáme argumenty.
V dobe Lockeho liberalizmu (1689) či Kantovho a Millovho liberalizmu bol kapitalizmus na vzostupe, pokrokový systém, preto pôvodný liberalizmus mal pokrokový význam.
Systém, ktorý je na ústupe .- kapitalizmus, celé svoje poznanie a život ideologizuje, nemôže si dovoliť objektívne poznanie, pretože by ukazovalo na jeho zastaranosť. Preto nutne aj jeho liberalizmus je ideologický a zahnívajúci, kľudne si to pokladajte za dogmu.
A vyslovím ďalšiu dogmu: bohužiaľ, toto isté sa deje so socializmom a jeho duchovným svetom. Do r. 1989, resp. 1998 bol plne pokrokovým a efektívnym systémom, po r. 1998 sa dostal na zostupnú cestu, potrebuje byť nahradený novým systémom a preto aj jeho duchovný svet je už viac ideologizovaný ako vedecký. Táto línia sa ťažko môže pokladať za ľavicovú, pokrokovú, len za konzervatívnu národno-socialistickú. Ak niet ľavice, okrem pro-kapitalistického Smeru, ľavicový volič ani nemá koho voliť. To je príčinou stavu, v akom sa nachádzame.
Tak to o tých bitkách v bare bolo od vás podlé. Jednak som sa nikdy s nikým nemlátil to za prvé a za druhé ma bezdôvodne chceli napadnúť. Ale toto vyťahovať je od vás maximálne podlé. Mimochodom, boli to práve ľudia, ktorí sa oháňajú liberalizmom.
zabudate na komunistov, su tu a narod ich nevolil, takze to nie je pricina, v akom stave sa nachadzame, pricina je v tom, ako sa lavica chovala, ked bola pri moci, a to treba rozoberat a pomenovat a poucit sa z toho, uz nepomahaju teoreticke znalosti o uceni „starych panov“ isteze principy platia kedze su principmi, ale zijeme uz niekde inde, uz sa len ohanat „nimi“ nestaci
Milan, som rád že si pri Blahovi precitol. Ale inak si „zabil“…tu nebolo nutné zabiť diskusiu opäť a opäť Tvojim pohľadom na spoločensko-ekonomické formácie. Stačilo tou prvou vetou povedať, že Blaha si robí dobrý deň zo všetkých: Ty hrmíš na liberalizmus zo statusu svojho sotva 500 Eur dôchodku a on vypisuje „statusy“ za päť tisíc Eur mesačne.
Mal by robiť niečo užitočnejšie.
bohuzial je skoro sam vojak v poli, tak to nema taky vyznam, ci dosah ako by chcel, tvrdit ze len vypisuje statusy je prinajmensom neobjektivne, /kedze pisete, ze by mal robit nieco uzitocnejsie, je jasne, ze podla Vas nic ine nerobi/ je zarazajuce a prinajmensom nepekne od Vas ze utocite akurat na neho za to ze najviac „krici“ . Namiesto zosmiesnovania jeho statusov, by ste mali podporit to o co v nich ide, inac moze kricat kolko chce, a postavit sa za neho, ked na neho podal zalobu sulik za jeho vyjadrenie ze je politicky spojeny s kocnerom, uz ste mali Vy davisti davno sa predhanat v odsudeni tejto zaloby a kricat na vsetky strany co sa na Slovensku deje a co si koalicia dovoluje, namiesto toho sa navazate do Blahu za jeho statusy, DAVISTI ?!
Milan, je to prisilná káva: obviniť Blahu: “ … čo robí nie je ľavicová politika… dezorientuje ľavicu…“ Formálne aj obsahovo, to nie je korektné. Po slovensky – je to účelová manipulácia. Opomeniem primeranosť kritiky: ktorí poslanec „robí“ tú správnu ľavicovú politiku- Pročko? Dostál? Žiga?…
Iste dá sa viesť diskusia o jeho (Blahových) postojoch v minulosti, či preosievať jeho aktuálne postoje. Ale urobiť to pod jeho „hitpáradou“ (Matovičových) liberálnych prešľapov nie je korektné… Trochu z toho trčí Tvoj „láskavý“ prístup k liberalizmu. Ale naozaj si nevšimol, že vznikla „liberálna koalícia“, že Matovič toleruje “ rôzne platformy“, ale považuje OĽANO za liberálnu alianciu NO? Tvoj liberallizmus teda nediskredituje Blaha, ale Matovič!
Naozaj si myslíš, že Slovák musí súhlasiť s clintonovsko-obamovským „demokratizmom“ a kaviarenskou pseudomarxistickou liberálnou „elitou“? Inak musí počítať s tým, že sa nevyviní z podozrenia, že je fanúšikom KU-KLUX-Klanu alebo aspoň trumpovského republikanizmu?
To škatuľkovanie, robí zo slovenskej politiky sústavu pokusov s myšami. Nič iné nie je dôležité, iba to do ktorej kóje vlezie slovenské „politická myš“. Buď do tej liberálnej (správnej), alebo sa ocitne „nahromade“ s baptistami, izolacionistami, republikánmi, neokolonialistami novej „gloablistickej“ generácie… Digitálna voľba 0/1 je konštruovaná tak, že môžeš byť reformným liberálom, no nesmieš byť revolučným komunistom a odmietaním liberalizmu si odsúdený stať sa terčom verejného pohoršenia, ako Trumpov a Pinochetov ctiteľ…
Páni aj filozofi a realisti aj idealisti. Čo hovorili už starí Rímania ?. ROZDEĽUJ A PANUJ. A ako je vidieť darí sa im to dodnes. Len my, ľudia si bohužiaľ musíme dávať najavo, že sme lepší, šikovnejší, mocnejší od tých druhých. V Pravde za socializmu bol nad Titulkom PRAVDA nadpis Proletári všetkých krajín spojte sa! A proletári sme všetci. Nikto z vás nie je majiteľom výrobných prostriedkov a delíte sa veselo. Bohužiaľ.