Ukážky z experimentov Jacquesa Fresca, zameraných na zmenu jednotlivca:
Experiment č. 1: Premýšľal som o práci na dizajne pre globálnu spoločnosť. To, čo som dal na papier, mi prišlo ako veľmi dobrá myšlienka, ale povedal som si: „Ako vieš, že to bude fungovať?“ A to sa nazýva myslenie. Odpovedal som si: „Neviem, či to bude fungovať,“ ale istotne sa posnažím, aby to fungovalo. Zúčastnil som sa preto množstva stretnutí hnutia „KKK“ – nadobudol som základné znalosti o fungovaní organizácie a potom som im ukázal veci, čo vyvrátili ich stanoviská. Neoponoval som im. Ukázal som im len veci ako tvár osoby a požiadal jedného chlapíka – ktorý vždy preniesol svoje vlastné hodnoty, do všetkého, čo videl – aby som zistil, či príde na to, odkiaľ osoba pochádzala a poskytol mi čo najviac detailov z fotky.
Ako som očakával, preniesol svoje vlastné hodnoty do obrazu, ktorý som im ukazoval na stene a on povedal: „vyzerá ako ctihodný Američan a milý chlap a rodinne založený človek, veriaci.“ Potom som odkryl dolnú časť fotografie, ktorú som dostal na pošte. Tento chlap bol hľadaný FBI pre podvratnú činnosť proti USA. Chcel som len poukázať na to, že nie je možné sa len pozrieť na fotku a povedať informácie o danej osobe. Niekedy môžete zhodou náhod uhádnuť, ale v celkovom merítku by ste len sklamali samých seba.
Potom som im pustil hlasový záznam muža, ktorý hovoril o aeronautike s anglickým prízvukom, a dotyčný sa snažil predstaviť si hovoriaceho. Po prehraní záznamu som mu ukázal dotyčného. Bol to černoch vychovaný v Anglicku, a to ich zmiatlo (všetkých členov KKK). Takže kým som sa dostal k šiestej postave, povedal mi: „Jacque, neviem ti presne povedať.“ Po prvýkrát niečo také povedal. A bol to úžasný posun vpred.
Zaiste, ostatky jeho pocitov v ňom pretrvali, ale zničil som ich prijateľným a jemným spôsobom. Viete, čo mám na mysli? V istom okamihu zistia, že ich predošlá viera jednoducho nie je schopná existencie. Pritom si myslia, že oni sami sa menia, že sami sa dopracovali k novým poznatkom. Čiže ja „iba“ vkladám elementy, ktoré menia ľudí.
Zdroj: https://www.joomag.com/magazine/tvp-magazine-issue-no-01/0898280001365100302
Experiment č. 2: Čistučké prasiatko je experiment, ktorý urobil Jacque Fresco na začiatku 30. rokov a zachytil ho kamerou. Ten tiež ukázal členom KKK. Vychoval maličké prasiatko v klietke s priemerom 4 stopy (=1,2m), ktorá vyzerala ako malé iglu. Do stredu klietky umiestnil malú vpadnutú plechovú debnu a vedľa nádoby položil skrčený papier. Predpokladal, že keď sa bude prasiatko dookola prechádzať v klietke, skôr či neskôr náhodne skopne papier do debničky. Keď sa tak stalo, papier spustil mikrospínač, ktorý následne spustil dávkovač jedla. Prasiatko však muselo kopnúť papier 10-15 krát do debničky, aby pochopilo, že odmenou je jedlo. Tak mu následne dal do klietky druhý kúsok papiera trochu ďalej. Prasiatko vložilo prvý papier do debničky, no nič sa nestalo. Videlo druhý papier a asociačná pamäť mu našepkala, aby ho zdvihlo a vložilo do kontajnera – následne dostalo jedlo.
Neskôr Fresco odpadový kontajner (debnu) trochu povytiahol. Začal s vpadnutým kontajnerom, pretože by mu trvalo dlho vycvičiť prasiatko, aby zdvihlo papier a vložilo do kontajnera – ale ak umiestnite latku nízko, stačí už len zdvihnúť odpadkový kontajner, akonáhle sa prasa naučí vkladať doň papier. Umiestnil do klietky tri špinavé handry a prasa ich ďalej vkladalo do kontajnera. Potom položil bielu bundu s červeným krížom s nápisom čistučké prasiatko priamo na prasiatko. Keď sa vrátilo do miestnosti, zdvihlo všetky špinavé veci a vložilo ich do odpadového kontajnera s nápisom „sem vlož odpad“. Potom vyrobil pre prasiatko lôžko na dvoch valcoch, podobných tým, ktoré sú na traktore, takže lôžko sa mohlo pohybovať. Následne to isté prasiatko s týmto lôžkom umiestnil do veľmi príjemného prostredia, v ktorom sa premávalo tam a späť ako muž vo väzení alebo akékoľvek zviera v klietke. Do klietky dal koliesko a keď ním prasiatko otočilo, dostalo jedlo. Potom prepojil koliesko s jedným z valčekov pod lôžkom a keď ním prasiatko pootočilo, lôžko sa otáčalo dookola – o chvíľu na to plocha pod ním bola čistá. Je nad slnko jasnejšie, že prasiatko nevedelo, že mu to zmenilo plachtu, alebo že zozbieralo odpad. Bolo za to odmenené.
Jeho ďalším plánom bolo naučiť prasiatko sprchovaniu. Ako ale naučíte prasiatko, aby sa sprchovalo? Ohol gumovú hadicu do tvaru písmena U a primontoval hore nohami. Bola o niečo vyššie, ako bola výška prasiatka. Potom pridal nejaké bambusové pruhy do dolnej časti objektu v tvare U a keď prasiatko opustilo svoj malý priestor, poškrabkalo mu to chrbát. Páčilo sa mu to, takže chodilo niekoľkokrát hore-dole. Potom umiestnil nádobu na hornú časť hadice v tvare U s mydlovou vodou a keď sa jeho chrbát dotkol bambusových prúžkov, zapla sa sprcha.
Tento film premietol na stretnutí KKK klanu. Išlo o jednu z posledných vecí, ktorú im ukázal. Pozerali na to s rozpačitým výrazom v tvári a pýtali sa ho: „Jacque, odchoval som už veľa prasiat, ale nikdy som nevidel také múdre prasa ako toto. Ako je to možné? Ako je možné, že to prasa je také inteligentné?“ Odpovedal im: „Prasa bolo vychované v špeciálnych podmienkach, kde bolo odmenené za všetky veci, ktoré spravilo.“ Pýtali sa ho: „udržiavalo si svoje obydlie čisté, menilo si špinavé posteľné návlečky, sprchovalo sa… Ako to vlastne všetko dokázalo?“ Odvetil im: „Chce to len ľudský prístup.“ Následne prišli s myšlienkou, vychádzajúc zo svojho zmýšľania, teda aj s použitím pejoratív (prepáčte za použitie): „Takže neger (černoch) koná ako neger (černoch), pretože vyrastá v negerskom (černošskom) prostredí?“ Odpovedal som mu: „Presne tak. Ak vezmete milého židovského chlapca a vychováte ho v nacistickom Nemecku, bude z neho nacista.“
Prostredie formuje naše základné hodnoty. Samozrejme, majú na to vplyv aj rôzne modely správania. Ak sú vašimi hrdinami piloti, ktorí zostrelili veľa lietadiel, humanista by sa spýtal: „Zaujímalo by ma, či ten pilot môže spávať po nociach, keď zostrelí toľko lietadiel.“ Avšak, on spí pokojne, pretože ho odmeňujú medailou a keď zbombarduje nejakú dedinu, dajú mu ďalšiu medailu, pričom mu namaľujú značku X na trup lietadla zakaždým, keď zničí nejakú dedinu alebo lietadlo. Je pyšný na to, čo robí.
A čo napríklad ľudia v koncentračných táboroch, ktorí púšťali plyn do plynovej komory? Bežný Žid by sa spýtal: „Myslíš si, že tí ľudia spia pokojne v noci?“ Spia pokojným spánkom, pretože vpustenie plynu do komory pre nich znamenalo, že sa zbavili monštier. Toto im bolo vsugerované do hláv, kým vyrastali. A presne tento prístup bol vtlačený do hláv všetkým Američanom v spojitosti s bombardovaním Japonska počas 2. svetovej vojny. Dokonca japonských Američanov zavreli do vlastných koncentračných táborov. Celá táto záležitosť ohľadne vedomia, všetko je to len vyfabulovaná vec, a môžete ho využívať, ako len chcete. Ľudia si spytujú svedomie, pretože im rodičia nahovoria počas výchovy, že vziať si, čo im nepatrí, je zlé. Kriminálnik je ten, kto si vezme a privlastní vec bez tvojho povolenia. No potom, ako Amerika vyhrala vojnu, prevzala všetky nemecké rakety a lietadlá a doviezla ich domov spolu s nemeckými inžiniermi.
Američania páchajú desivé zločiny a bombardujú nevinných ľudí. Najmä v Afganistane a Iraku zabili ľudí, ktorí nemali nič spoločné s útokmi proti Amerike. Nemali nič spoločné s jedenástym septembrom. Zabili strašne veľa ľudí… tisíce ľudí len preto, že nejaká zle informovaná vládna osoba bola zmanipulovaná ostatnými. Zabíjajú strašne veľa ľudí, pretože im to vyhovuje. Ideme do vojny, lebo nám tvrdia, že oni sú tí zlí, alebo zavedieme im tam demokraciu. Nerobí sa to však kvôli demokracii. Toto sú tie lži, ktoré sú tak zjavné, až sa chytáte za hlavu a pýtate sa samých seba – „ako to, že to nikomu nedochádza“? Ale vychovali si nás tak. Tieto zverstvá sa páchajú kvôli rope, lacnej pracovnej sile a kvôli ďalším výhodám. Len čo ale ľudia pochopia, že svoje hodnoty si vytvárame na základe prostredia, v ktorom žijeme, bude ťažké manipulovať.
Zdroj: https://www.thevenusproject.com/
Experiment č. 3: Zmena ľudského správania – od potlačenia šikanovania k školiacim vedcom (San Diego, Kalifornia, 26. január 2012). Ak chcete zmeniť pohľad tínedžerov na šikanovanie, choďte priamo za zdrojom väčšiny školských trendov: najviac spojený dav. Podľa najnovších štúdií týkajúcich sa intervencií, zameriavanie sa na najvplyvnejších študentov by mohlo byť kľúčovým faktorom v potlačení obťažovania a šikanovania.
Tieto výsledky sú časťou súboru štúdií. Výsledky sú dnes prezentované na konferencii sociálnej psychológie v San Diegu o nových, niekedy o zanedbateľných spôsoboch, ako možno významne ovplyvniť životy ľudí. „Je to vzrušujúca chvíľa na poli sociálnej psychológie,“ tvrdí Timothy Wilson z univerzity vo Virgínii, ktorý napísal – Presmerovanie: Prekvapujúca nová náuka v psychologických zmenách. Čoraz viac a viac výskumníkov vymýšľa teórie založené na zásahoch, ktoré majú dramatický dopad v oblastiach vzdelávania, znižovania predsudkov, problémov správania sa dospievajúcich, zdravia a mnohých ďalších.“
Hlavnou myšlienkou skrývajúcou sa za intervenčnými prácami je zmeniť správanie sa skupiny jednotlivcov. Potlačenie šikanovania študentov, zvýšenie záujmu medzi tínedžermi o matematiku a prírodné vedy a zlepšenie vnímania žien v inžinierstve sú fundamentálnymi bodmi prednášok v San Diegu.
Potlačenie šikanovania študentov
Elizabeth Levy Paluck a Hana Shepherd z Univerzity v Princetone sa pokúsili vo svojej štúdii týkajúcej sa šikanovania na amerických školách o zmenu pohľadu študentov na to, že obťažovanie spolužiakov je považovaný za normálny spôsob nadobudnutia a udržania si statusu.
„Zaujímalo nás, prečo je obťažovanie a šikanovanie na školách spoločenskou normou, ale nie je nevyhnutne spojená s osobnými pocitmi študentov,“ hovorí Levy Paluck. Jej tím využil analýzy sociálnych sietí na identifikáciu študentov, ktorí pravdepodobne najviac ovplyvňujú nastavovanie spoločenských noriem.
Náhodná podmnožina týchto študentov sa zúčastnila na verejnom odsúdení obťažovania a šikanovania. Výskumníci potom sledovali vyše roka sociálnu sieť a zberali dáta týkajúce sa disciplinárnych záznamov a učiteľského hodnotenia. Levy Paluck a Shepard zistili, že študenti, ktorí boli spoločensky naviazaní na intervenciu značne znížili svoje vnímanie voči tomu, že obťažovanie a šikanovanie je žiadaná norma. A súčasne, tí študenti zmiernili svoje obťažujúce správanie a šikanovanie, ako bolo možno badať podľa disciplinárnych záznamov, hodnotení učiteľov a nezávislých pozorovaní správania.
Zvýšenie záujmu študentov o matematiku a prírodné vedy
V ďalšej intervenčnej štúdii zaoberajúcou sa zmenou správania tínedžerov sa výskumníci nezamerali na študentov samotných, ale aj na ich rodičov. Cieľom bolo zvýšiť záujem o účasť na hodinách prírodných vied, technológie, inžinierstve a matematike. „Zameriavame sa na potenciálnu rolu rodičov, ktorí majú tú možnosť motivovať svoje dospievajúce deti k účasti na kurzoch, pretože sa domnievame, že ide o nevyužitý zdroj,“ tvrdí Judith Harackieviczová z Univerzity vo Wisconsine, Madison.
Zúčastnenú vzorku tvorili študenti zo 188 amerických stredných škôl a ich rodičia z diaľkového štúdia rodiny a práce vo Wisconsine.
Harackieviczová a jej kolegyňa Janet Hyde zistili, že pomerne jednoduchá intervencia zameraná na rodičov – dve brožúrky zaslané rodičom mailom a webová stránka, ktoré zdôrazňujú užitočnosť kurzov – motivovala ich deti, aby si vzali v priemere o jeden polrok prírodných vied a matematiky viac v posledných dvoch rokoch štúdia na strednej škole v porovnaní s kontrolnou skupinou. „Náš nepriamy zásah,“ finančne podporený Národným vedeckým fondom, „zmenil spôsob, akým jednali rodičia so svojimi dospievajúcimi deťmi, čo malo za následok výraznú a dôležitú zmenu v smerovaní ich správania počas puberty,“ dodáva Harackieviczová.
Zlepšenie vnímania žien v inžinierstve
„Množstvo týchto zásahov má svoje opodstatnenie pri zmene príbehov, ktoré si ľudia hovoria o tom, kto sú a prečo robia to, čo robia, spôsobmi, ktoré vedú k sebestačným zmenám v správaní,“ hovorí Wilson z Univerzity vo Virgínii.
Napríklad, nová práca prezentovaná Gregom Waltonom zo Stratfordskej univerzity testovala vplyvy dvoch intervencií na študentky inžinierstva – podotýkam, jedná sa o ženy – jedna štúdia sa zamerala na to, aby nadobudli pocit, že tam patria a druhá na výučbu kľúčových vlastností, t.j. ako sa vyrovnať so stresom.
Oba zásahy pomohli študentkám prvého ročníka, ktoré sa zapísali na prevažne mužmi obsadený odbor, v porovnaní s kontrolovanou skupinou, a eliminovali rodové rozdiely. Obe intervencie fungovali odlišným spôsobom, avšak, ženy v skupine začlenenej medzi mužov si vedeli vytvoriť lepšie vzťahy s mužskými kolegami, zatiaľ čo ženy v skupine, ktorej cieľom bolo naučiť ženy vyrovnávať sa so stresom si našlo viac priateľov mimo školských štúdií, podľa vypracovanej štúdie Spencerovej nadácie.
„Obe štúdie poukazujú na silu sociálno-psychologického prístupu v pomoci ľuďom vyrovnať sa s prostredím, kde je ich skupina v menšom zastúpení alebo negatívne prijímaná,“ hovorí Walton.
Zdroj: https://www.joomag.com/magazine/tvp-magazine-issue-no-01/0898280001365100302