Každú nedeľu na DAV DVA prinášame ukážku zo sveta poézie. Vyberá spisovateľ Goran Lenčo v seriále NOVOMESKÉHO NEDEĽA (názov na počesť debutu a jeho autora).
KLASY
Daniel Okáli
Pluh rozryl zem –
Semeno padlo do vĺn hrúd –
Zem čierna má požehnané lono,
má tvrdú hruď.
A keď zelené trúby jara
– pesnička stará –
sa rozzvučali,
oblaky nám pri kolíske stáli
a vietor nás kolísal.
Pluh času oral noci,
oral dni –
Keď zoral deň samý posledný,
u nôh mŕtvych skál,
nás milión mŕtvych stál,
milión bojovníkov.
Žltý les skríkol
a slnce v ohnivý bubon udiera –
Na medzi cvendží mesiac kosy,
chlap zo svalov a bosý –
Blyskne prs ženy, modrá zástera
smrť klasmi zachvieva
a ony kričia:
sme žltým morom,
plávame k stodolám a dvorom,
s modlitbou sadáme za stôl človeka,
tíšime dieťa, keď narieka,
a kde do neba vchádza biela cesta,
valíme sa po nej
a vrháme sa v mestá.
A kde rev hladu vzkypí,
prekoleme ho – slnečnými šípy –
bo klas zeme sa v cestu dal,
by jak dobrý človek
sa rozdal a rozdával.
Daniel Okáli (1903 –1987), počas života známy a často neformálne oslovovaný ako Daňo Okáli, občianskym povolaním advokát, patrí k našim najvýznamnejším ľavicovo zameraným literárnym kritikom a teoretikom. Zastával aj významné spoločenské a politické funkcie. Bol spoluzakladateľom Voľného združenia socialistov-študentov zo Slovenska, ktoré sa neskôr transformovalo do skupiny DAV a ich rovnomenného časopisu, ako spoločensko-umeleckej platformy. Mimoriadne aktívne sa spolupodieľal na formovaní kultúrneho života medzivojnového Česko-Slovenska. V päťdesiatych rokoch sa stal obeťou vykonštruovaného politického procesu a na dlhší čas sa ocitá vo väzení. Po prepustení a následnej rehabilitácii opäť s vervou vstupuje do kultúrneho diania. V úzadí jeho literárnej publicistiky ostáva jeho básnická tvorba. Aj keď knižne vydal jedinú zbierku básní, poéziu často publikoval časopisecky a dravosť, sugestivita, no i literárna kvalita jeho veršov je nespochybniteľná. Spolu s angažovanou proletárskou a socialistickou poéziou spracúval i témy ľúbostné a erotické, no nachádzame u neho i prírodný lyrizmus.
Vyššie uverejnenú ukážku nájdeme v zbierke Ozvena krvi a zápasov (1932, v rozšírenej podobe v roku 1973). Aj keď v básni autor pracuje s tradičnou symbolikou a metaforikou plodnosti zeme, zdôraznenou personifikáciou, zvýrazneným vzťahom medzi postavou človeka a atribútmi, ako aj plodmi, jeho práce, no i celkovou expresívnou obraznosťou posúva klasickú tematiku do novej, novátorskej dimenzie. Autor nám tak ponúka živú a živelnú báseň, z ktorej však zaznieva pokora k človekovmu úsiliu a vďaka za životodarnú silu zeme, najmä však ľudskú prácu.
