140 rokov od masových protestov v americkom Chicagu, na ktorých robotníci bojovali za lepšie pracovné podmienky, pripomína aj STVR. Medzinárodný deň pracovníkov, známy tiež ako Deň pracujúcich, Sviatok práce a často označovaný ako May day, je sviatok robotníkov a pracujúcej triedy, ktorý presadilo medzinárodné robotnícke hnutie aby sa slávilo každoročne na prvý máj. Oslavuje sa v 142 krajinách sveta a v každej krajine má slávenie tohto sviatku svoje osobitosti, aj iné pomenovanie.
Dátum bol vybraný medzinárodnou organizáciou socialistických a komunistických politických strán, aby si pripomenuli aféru Haymarket , ktorá sa uskutočnila v Chicagu 4. mája 1886. V tom roku sa uskutočnil 1. mája generálny štrajk za osemhodinový pracovný deň. Dňa 4. mája s cieľom rozptýliť verejné zhromaždenie na podporu štrajku, hodila do davu neidentifikovaná osoba bombu. Táto udalosť viedla k smrti ôsmich a zraneniu šesťdesiatich policajtov, ako aj neznámeho počtu civilistov zabitých alebo zranených. Stovky vedúcich pracovníkov a sympatizantov boli neskôr zatknutých a štyria boli popravení obesením po súdnom procese, ktorý bol považovaný za likvidáciu spravodlivosti. (International Workers‘ Day, Wiki). Čítajte ďalej článok DAV DVA: SVIATOK PRÁCE: Čo ste (ne)vedeli o Internacionálnom sviatku.
Reportáž STVR sumarizuje aktuality zo sveta: „V uliciach Berlína v piatok (1. 5.) pri príležitosti Sviatku práce pochodujú desaťtisíce ľudí. Demonštrujú okrem iného proti vojnám, vysokým cenám nájmov či pokračujúcej výstavbe mestskej diaľnice. Polícia je pre možné násilnosti v pohotovosti nielen v metropole. … Dopoludnia vyrazil od Brandenburskej brány v centre metropoly sprievod smerujúci na satirickú prvomájovú demonštráciu v štvrti Grunewald. Témou tejto akcie sú prudko rastúce nájmy. … Turecká polícia v piatok zadržala takmer 200 demonštrantov počas prvomájových protestov v metropole Istanbul. … Odbory a občianske združenia zvolali demonštrácie na 1. mája pod heslom „Chlieb. Mier. Sloboda“. Protestujúci vyzývali na mier, žiadali zvýšenie miezd a lepšie pracovné podmienky, keďže mnohí bojujú s rastúcimi nákladmi na energie a klesajúcou kúpnou silou v dôsledku vojny na Blízkom východe, píše agentúra AP.“
Dominantné témy boli rast cien a životných nákladov, vojny a geopolitika (najmä konflikt s Iránom) a mzdy, sociálne práva, nerovnosť. V Číne je 1. máj štátom organizovaný sviatok, na Kube jeden z najmasovejších a najorganizovanejších osláv na svete (desaťtisíce až milióny ľudí v pochodoch). V krajinách ako Čile, Brazília, Argentína: masové pochody odborov sociálne a ekonomické požiadavky, na Slovensku odbory neorganizovali nič, iba strany SMER-SSD (pozri Sviatok práce na TV DAV) a HLAS-SD organizovali masové podujatie v Bánovciach nad Bebravou a v Prešove. Na území USA prebehlo tisíce protestov („economic blackout“) témy: migrácia, mzdy, vojna. Južná Afrika, Maroko: odborové zhromaždenia dôraz na nezamestnanosť a sociálne problémy.
Prvý máj* je symbolom ľavice, najľavicovejší medzinárodný sviatok, ktorý zdôrazňuje ako veľmi je dôležité ctiť si človeka a jeho prácu. A nejde len o prácu fyzickú, ale aj duševnú. Práve v 21. storočí je mimoriadne dôležité pýtať sa na zmysel práce, budúcnosť práce a hlavne spravodlivé podmienky pre prácu. Ľavicové, socialistické, sociálno-demokratické a komunistické hnutia a strany vznikali ako reakcia na katastrofálne pracovné podmienky pracujúcich ľudí napr. v 19. storočí (Francúzsko, Nemecko, Británia). Zaujímavosťou je, že proletariát vznikol napríklad v Británii až po obilnom prevrate – teda zákaze drobného poľnohospodárstva, čo spôsobilo, že si ľudia z dedín hľadali prácu v priemyselných centrách. Bola to teda hlavne práca, resp. boj za jej spravodlivé ohodnotenie, čo bola hlavná motivácia pre vznik ľavicových síl. Ľavičiari vždy stáli na strane pracujúcich.
Vízia pre ľavicu v 21. storočí by mohol byť podmienený základný príjem (napr. pre umelcov, kreatívne povolania) a plná zamestnanosť v zmysluplných verejnoprospešných povolaniach (základné zabezpečenie fungovania štátu, verejné služby atď.) – kde bude práca nie lopotou, ale potešením. Bankári, oligarchia, finančné skupiny, nadnárodné korporácie a iné záujmové skupiny stoja v protiklade záujmov bežných pracujúcich ľudí a je jedno, či manuálne alebo intelektuálne. Moc zmeniť svet je stále v nás, v davoch obyčajných ľudí. Po inštalácii neoliberálneho kapitalizmu v roku 1989 nasledovalo vykorisťovanie, prepúšťanie spojené s privatizáciami, kumulovanie nadhodnoty a ziskov medzi najmajetnejšími, socializácia strát, odcudzená práca, nezmyselná práca či prekarizovaná práca. Krízu v roku 2008 zachránili injekcie z verejného sektora, pokrytie strát z platov zamestnancov. Problematika práce bude aj podľa futurológov veľkým problémom pre 21. storočie. Mnohé pracovné miesta nahradia roboty, čím prídu o prácu milióny ľudí. Potom prišla koronakríza, ktorá otvorila ďalšie problémy pri tzv. home ofisoch, keď sa zlial voľný čas s pracovným. Koronakríza tiež ukázala potrebu zásahu štátu a taktiež neschopnosť trhu odolávať podobný krízam. Po koronakríze nastala zase inflácia, ktorá opätovne ukazuje nedostatky trhových riešení hospodárskych problémov.
Vráťme sa ešte do histórie. Treba si uvedomiť, že v demokratickej prvej ČSR vtedajší mocipáni nariadili strieľať do obyčajných ľudí, ktorí len žiadali svoje základné práva a ľudskú dôstojnosť. „25. mája 1931 napadli Slávikovi četníci demonštráciu poľnohospodárskych robotníkov vedenú komunistickým poslancom Štefanom Majorom. Zastrelili troch demonštrantov a mnohých zranili. … Četníci vykázali z Košút aj komisiu Ligy pre ľudské práva, zloženú zo samých právnikov, ktorej bol aj člen redakcie DAVu D. Okáli,“ píše S. Drug. Mimochodom cukrovar v Sládkovičove už ani neexistuje, nakoľko podľahol ekonomickej kolonizácii po roku 1989. Štrajkov a protestov bolo v tzv Prvej republike ako húb po daždi. Okrem Krompách, kde zabili štyroch ľudí, treba určite spomenúť aj mestá ako Nové Mesto nad Váhom, Gemerská Hôrka, Hlohovec, Rumanová, Močenok a Vráble. Podľa J. Minárika bolo na Slovensku v rokoch 1921-1938 asi 920 štrajkov, na ktorých sa zúčastnilo 270 000 robotníkov. V rokoch krízy 1929-1933 úrady zaznamenali 1034 akcií nezamestnaných. V tom čase sa na stranu pracujúcich postavili mladí slovenskí komunistickí intelektuáli z prostredia DAVu (Novomeský, Clementis, mladý Husák a spol.).
