Fotografie do redakcie zaslala Broňa Šimková s komentárom: „…všetko ostatné z pôvodného múzea je odvezené do Skalice a na rôznych miestach… jediné čo zostalo, je nástenka pri vchode,ktorú tam pravdepodobne presadila pani, ktorú som stretla pri vstupe, bolo otvorené tak mi nedalo urobiť zopár fotiek.“
Dejiny múzea zhrnul už v minulosti Ján Sadloň: „13. decembra 1984 na záver dvojdňového sympózia o L. Novomeskom bola v Senici odhalená bronzová socha Ladislava Novomeského v nadživotnej veľkosti zobrazujúca básnika v rozviatom kabáte s typickou cigaretou v ruke, ktorá majestátne stojí i dnes. Jej autorom bol akademický sochár Ján Kulich.
V pozadí sochy bolo zároveň otvorené Múzeum L. Novomeského s kinosálou, vybudované v akcii „Z“ na pozemkoch mesta. Ideový scenár vypracoval PhDr. Jozef Beňovský – riaditeľ Literárneho múzea v Martine. Múzeum bolo v tom čase v správe Záhorského múzea v Skalici. Múzeum žilo svojím životom, navštevovali ho žiaci nielen senických škôl, ale z celého okolia. Bolo to obdobie, v ktorom plnilo svoju funkciu a boli sme hrdí, že tomu tak je. Po roku 1989 však prichádzajú pre sochu a múzeum ťažké časy. Nepochopiteľná snaha o likvidáciu tohto múzea a postupná likvidácia expozície viedla k tomu, že múzeum ako také zaniklo. V tejto dobe sme zvádzali boj akoby s veternými mlynmi. Boli nám premietané filmy ako bola socha Ladislava Novomeského usádzaná na podstavec pred múzeum a vyvíjaný tlak, aby sa socha z priestoru pred múzeom presťahovala na iné „tiché miesto“ , nakoľko by vraj nebolo vhodné, aby tam zostala, ak sa múzeum zmení na iný druh prevádzky. Podarilo sa ,že socha nakoniec zostala na svojom mieste. Iný osud stihol múzeum. V júli 1990 sa uskutočnila delimitácia organizácii pod Ministerstvo kultúry, došlo k zrušeniu a likvidácii expozície a v budove bola zriadená pobočka Záhorskej knižnice. V tej dobe správca múzea Záhorské múzeum Skalica postupne demontoval vystavené dokumenty a ukladal ich do archívu, tak, že keď sme žiadali dokumenty pre potreby výstavy akosi sa nedali nájsť a zostalo z nich len torzo. Nuž, aj tak sa dá “archivovať“! 1.7. 1996 bolo zriadené Hornozáhorské kultúrne centrum, pod ktoré patrilo i múzeum. V tej dobe sa urobila oprava strechy, zateplenie okien, na ktorom sa podieľalo i mesto, ktoré investovalo do renovácie 320 000 Sk. Od 1.4. 1999 prešli kultúrne inštitúcie pod Krajský úrad v Trnave a následne od 1.4. 2002 pod Trnavský samosprávny kraj. V roku 2003 budova definitívne stratila charakter múzea, zostala v nej vo vstupných priestoroch len expozícia venovaná osobnosti L. Novomeského.
Z veľkolepého modernistického múzea zostala len malá, skromná nástenka venovaná Lacovi Novomeskému
Zriadila sa v nej „kaviareň“, ktorej názov bol náhodou zhodný s názvom časopisu DAV, ktorý L. Novomeský vydával v rokoch 1924 až 1937. Stav dospel k situácii, že sa tu predával i nábytok. Prevádzka však dlho nefungovala a budova postupne chátrala. Budova múzea vo vlastníctve Trnavského samosprávneho kraja bola zaradená do zoznamu prebytočného majetku a bola na predaj.
Naša snaha o vrátenie budovy múzea vyústila k tomu, že mesto Senica za 5,1 milióna Sk, budovu spojenú s osobnosťou významného rodáka v roku 2008 od Trnavského samosprávneho kraja kúpilo. Od apríla 2011 ju prenajalo Centru voľného času Stonožka. I keď to stále nie je to, čo sme chceli dosiahnuť, sme radi, že budova žije novým životom, ktorí mu dávajú mladí ľudia a využívajú svoj voľný čas v priestoroch bývalého Múzea Ladislava Novomeského. V súčasnosti sa pripravuje návrh na vybudovanie mestského múzea a veríme, že jeho súčasťou bude i expozícia o Ladislavovi Novomeskom. Po dlhých rokoch by sa teda mala opäť budova stať múzeom. Pri tejto príležitosti však chcem povedať, že ak má mať múzeum naozaj charakter moderného múzea, tak sa to nezaobíde bez podpory štátnych a kultúrnych inštitúcií.“
V roku 2016 uviedol primátor iniciatívu o vybudovanie múzeu DAV: „Keď k nám príde návšteva, nemáme jej čo ukázať. Myslím si, že Senica múzeum potrebuje a keďže DAV je stavaný ako múzeum, nevidím dôvod, prečo ho tu nezriadiť,“ povedal primátor Senice, Branislav Grimm. Reportáž pre TVregion bola vedená v duchu proti vybudovaniu múzea a nebola v nej ani zmienka o tom, čo vlastne DAV bol. Najstrašnejšie na tom je, že už v roku 2015 vznika iniciatívy proti vzniku tohto múzea (istému Martinovi Džačovskému totiž vadilo, že si ho vraj zrekonštruovali mladí ľudia, je využívané, čo je dôvod prečo by tam vraj múzeum nemalo byť). Isteže, zabudli sme dodať, že by nešlo o múzeum DAV-u, ale múzeum mesta. Vybudovať znova múzeum DAV-u bude opäť na nás, občanoch, prípadne na nás nových DAVistoch.
V roku 2015 sa uskutočnila v Bratislave konferencia pri príležitosti 110. výročia narodenia Ladislava Novomeského, ktorú organizoval redaktor DAV DVA, Mgr. Lukáš Perný a doc. J. Lysý spolu s M. Augustínom a J. Sivičekovou. Na tejto konferencii odznel aj vyššie uvedený príspevok Jána Sadloňa. O rok neskôr dvojica Perný a Sivičeková vystúpila v Martine na osvetovej prednáške o Novomeskom a DAVe a taktiež na súťaži Literárna Senica. Perlička na záver: pre pripomenutie politického odkazu Ladislava Novomeského na Literárnej Senici 2015, ktorý je zrejme v našej demokratickej spoločnosti tabu (a ktorý pobúrili spisovateľa Mariána Grupača), dvojica už o rok neskôr nedostala. Ale ktovie, možno sa časom niečo zmení…
Lukáš Perný a Sivičeková na Literárnej Senici 2015
Fotogaléria
Fotografie dodala Broňa Šimková
Takto zaniká slovenská kultúrna história… ale dobre že ste to zverejnili. Lukáš a slečna Sivičeková, čo tak tam začať robiť v tom dnes snáď ešte existujúcom Centre voľného času Stonôžka v Senici nejaké stretnutia DAVDVA, prezentácie. Viem že to bude z Bratislavy nákladné, ba povedal by som, že taký neoficiálny „vstup“ povedzme za 5 Eur by sa hodil „zozbierať“.
Ponúkam hneď aspoň DVE AKTIVITY Spolku národohospodárov Slovenska -že by sme ich urobili tam – na mieste nič netreba len zverejniť a prísť. Spolok sa zvezie na jednom aute i s prednášajúcim.
Natočí sa video a má to propagáciu lepšiu ako v TA3.
Ak je socha ešte vonku, aj kvety položíme…