Ó rudých perí ženské plemä,
po bozku túhou čiernom na obočí
milujte verše dobré, precítené,
nie iba modré básnikove oči!“ (Novomeský)
Jeden básnik hovoril nezrozumiteľne,
či počuli ste však už táraž milencov,
poslancov, komediantov, socpatriotov?
Nuž, on zaľúbený je, a síce smrteľne.
To všetko sú choroby prechodné
a on dúfa, že tiež z toho vybŕdne. (Urx)
Riekli sme mnoho prostých, jasných slov.
Počúvali ich meštiaci z 80 percentov
v Ružomberku.
Ich smelé bohatierske zvuky: fuj, fuj, fuj –
to sťaby volali.: Pánboh nás chráň a pomiluj
každú našu cudnú dcérku. (Jilemnický)
Chvalabohu sme veselí, keď je na to čas, ale sme vážni pri práci,
sme silní a odhodlaní, keď hájime veci naše… Na jednej strane reveme a spievame sladkosť života, živo a o živých – lebo máme na to neodškriepiteľné právo, a na druhej strane sentimentálne recitujeme báseň Jaroslava Vrchlického:
To je život
plný všivot,
jenom mrtvý,
o tom prd ví.
Pravdu čítaj vždycky!
P e t er J i l e m n i c k ý
Vy nečítate Pravdu? . . . bem váš hrob!
J á n P o n i č a n R o b
Pravda buržujov dopáli.
D a n i e l O k á l i
Za Pravdu idem na facky.
A n d r e j S i r a c k ý
Do Pravdy píše M . C. Biss?
Ja idem písať tiež.
V l a d o C l e m e n t i s
Pravdu číta aj môj strýk.
J o z e f D u m í n T o m á š i k
V povahe človeka, ktorý sa chce vymknúť z poroby,
poznám jediný dobrý rys:
číta Pravdu chudoby!
M. C. B i s s
