Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Výber ukážok z rovnomennej knižky v prekladoch Rudolfa Skukáleka a Jozefa Kota, vydalo Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959

Šťastie (Carl Sandberg)

Oheň a ľad (Robert Frost)

Keď armády prešli (Langston Hughes)

Večerné modlitby (Thomas McGrath)

Volanie ľudu (John G. Neihardt)

.

Šťastie (Carl Sandberg)

Spýtal som sa profesorov, ktorí prednášajú o zmysle života,
aby mi vysvetlili, čo je šťastie.
A šiel som k slávnym štátnikom, ktorí dozerajú na prácu
tisícov ľudí.
Potriasali všetci hlavami a usmiali sa, akoby som si z nich
žarty strúhal.
A potom v jedno nedeľné popoludnie túlal som sa popri
Desplainskej rieke.
A videl som pod stromami zástup vysťahovalcov z Uhorska
so ženami a deťmi, so súdkom piva a harmonikou.


.

Oheň a ľad (Robert Frost)

Jedni vravia, že oheň zhubí svet,
iní vravia, že ľad.
Viem, čo je túžba – poviem hneď:
nič strašnejšieho ako oheň niet.
Ak dvakrát má však svet náš skazu vziať,
poznám tu toľko nenávisti dravej,
že môžem povedať: aj ľad
postačí práve
akurát.


.

Keď armády prešli (Langston Hughes)

Mama, našiel som túto vojenskú čiapku,
sneh ju začínal kryť.
Je na nej červená hviezda.
Nevieš, čia môže byť?
Teraz už ničia nie je.
Neviam, čia bola prv.
Je celá mokrá
a zablatená.
Ale je na nej červená hviezda!
Vieš iste, syn môj,
že to nie je krv?
Myslel som, že je červenými hviezdami, mama,
celý sneh posiaty.
Že by to bola krv, mama?
Ale čia?
Ja neviem, syn môj, tak ako ty.
Možno to krvácal
otec tvoj,
možno
tvoj brat.
Mamička, keď zotriem blato,
je to červená hviezda, hľaď!


.

Večerné modlitby (Thomas McGrath)

Keď si líham v podvečer,
modlím sa k mocným, kiež je mier.

Nech nevezme ma výbuch bômb
do nebies, kým spím tichým snom.

Aby som ráno mal čo jesť,
modlím sa: Boss, daj mi prácu dnes.

Pre svoje nadzisky z nadhodnôt
nechaj mi dušu, veď máš môj pot.

Ak chceš to sám, Pane, nech to mám.
Ó, žehnaj dávnym slobodám.


.

Volanie ľudu (John G. Neihardt)

Pred majetkom sa skryte,
vládcovia bohatstiev!
Vojaci všetkých bitiev,
kráľovskú moc má hnev.
Znie srdce sveta – nie bubon,
s prorokmi, mudrcmi sem –
okovy rukou hrubou
zvrhnúc – prídeme z tiem.

Nie ľútosť! Vravíme smelo –
súcit uráža nás!
Almužna staviteľom?
Pochopíte to raz?
Preč vaše pyšné plemä,
preč modla peňazí.
Človek je hoden Zeme,
toho, čo vytvorí.

Sme tvorcovia, robotníci.
Už dostali sme hlas!
Traste sa príživníci!
Prídeme, zmetieme vás!
K nástupu úsvit bije,
ideme do nových dní!
Svitá, meč vytasený je,
vzplanul boj posledný.


.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *