Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
AFORIZMY A EPIGRAMY
OBČAN PRONATO
Je zavedeným, popleteným, ohlúpeným duchom,
Veď on sa teší už aj z toho,
že v rieke vidí ryby plávať hore bruchom.
VÝSTRAHA
Kto budí strach,
zobudí odvahu!
ODKAZ
Milý pane,
iná je soľ v polievke
a iná v rane.
VAROVANIE
Keď pravda ustupuje,
lož postupuje.
PERLA
Nevedelo zrnko piesku,
že sa perlou stane.
Keby do lastúry neskočilo,
len pieskom ostane.
SLOVÁCI !!!
Pečiete koláče z blata
a hladkáte ruku svojho kata.
POKRYTECVO
Bojujú za život nenarodených
a narodených nechávajú umierať vo vojne.
OBAVY
Človek je tvor spoločenský.
Alebo netvor?
BÁSNE
AGRESOROM
Ste vyschnuté pramene.
Ste bezcitné kamene.
Ste púšť!
Ste mráz!
Ste slzy!
Ste stratená múdrosť soli!
Ste to, čo svet bolí!
APEL
Keď rinčia zbrane, múzy mlčia?!
Nech kričia!
Nech kričia!!
Nech kričia!!!
Lebo
deti
majú v očiach krvavé nebo!!!
V Afganistane, Iraku, Sýrii, Líbyi, Rusku…
v krvi sa kúpe bohatá pani!
NATO chráni?!
KRAJINY PO NATO
Kedysi to bol dom!
Teraz na streche rastie strom!
Kedysi v ňom žilo šťastie!
Teraz na oknách tráva rastie!
Kedysi to bol dom!
SMUTNÉ OČI SÝRIE…
300 000 mŕtvych žaluje
300 000 mŕtvych Sýrie!
V očiach detí ticho, tma,
nedosmiaty smiech a nedohraná hra!
Hudba je hluchá,
obraz je slepý!
Kto im svet rozbil?
Kto im ho zlepí?
Milión mŕtvych žaluje!
Milión mŕtvych Afganistanu, Lýbie, Iraku, Ruska, Sýrie…
POVIEDKA
HRDZA MERY
/ z cyklu Na pulze doby/
Hrdza Mery Hydrooxidová sa narodila v kovošrote na starom bicykli. Bol sychravý november a pršalo dva týždne. Mery vlhko milovala, vtedy jej najlepšie chutili nechránené kovy, pochutnala si na zábradlí, zhĺtla fúrik a pustila sa i do karosérie auta.
Hrdza Mery si v kovošrote žila nad pomery. No ako to už býva, kto má veľa, chce ešte viac. Ryšavá Mery sa rozhodla, že to skúsi aj inde. Najprv rozožrala kovy v meste, potom šafárila na území celého štátu, napokon prekročila hranice a chamtivo sa pustila do zahraničných kovov. Zničila mosty a rozdelila ľudí, ktorých mosty spájali, vyšplhala sa na veže, zvony z nich smutne zvonili, ručičky na vežových hodinách zhrdzaveli a zastali. Ktosi našiel v zemi starú zhrdzavenú mincu a rozšíril fámu, že vraj napadla i menu.
Kovy sa pred ňou triasli, najmä tie, o ktoré sa majiteľ nestaral a nezabezpečil im bezpečnú ochranu v podobe nehrdzavejúcich náterov. Všade, kde sa Mery objavila, kovy zosmutneli, postupne strácali lesk a rozpadávali sa.V každej krajine po sebe zanechala spúšť. Hrdza Mery Hydrooxidová sa postupne zmocňovala sveta, iba metálmédia to kovom zamlčovali. A keďže metálmédia o jej deštrukčnom spávaní pravdivo neinformovali, Mery sa rozpínala, nestačila jej už iba pevnina, zmocnila sa i morí, prístavné móla sa rozpadávali, potopené lode sa menili na vraky. Prenikla i do zeme a rozožrala vodovodné potrubia, dierami z neho unikala voda a strácala sa v zemi.
„Kto ju zastaví?! Kto ju zastaví?!“ horekovali nechránené kovy sveta.
Mery sa páčilo, že všade vzbudzuje strach, jej sebavedomie rástlo a prerástlo i jej schopnosti. Jedného dňa prechádzala okolo výkladu klenotníctva a niečo ju oslepilo. Žltý kovový krúžok za sklom zdravo žiaril a nádherne sa leskol. Ten lesk ju dráždil. Zastavila sa a hrdzavé oči jej zasvietili. Pohľadom hltala žltý kov i jeho cenu.„Taký malý kov a taký drahý! Drahé veci Mery zbožňovala, hrdzavo sa zaškerila a zažrala sa do rámu výkladu, dostala sa dovnútra a zahryzla sa do zlatého prsteňa. Netušila, že tento kov je ušľachtilý, rýdzi. Žiadna zlátanina kovov! A nevedela to podstatné, že tento kov je nehrdzavejúci. Vycerila na zlato svoje nenásytné hydroxidové zuby. A na ňom, na ušľachtilom kove si ich vylomila!
Stáva sa, stalo sa, že svet pred koróziou zachránil jeden jediný ušľachtilý kov.
Bezzubá hrdza Mery stratila nielen zuby, ale i sebavedomie, stiahla sa do miestneho kovošrotu, sem-tam zhĺtla nejakú tú starú šrúbu a spomínala na staré dobré časy, keď jej patril svet. Na Mery však žiaden kov nespomínal v dobrom. Spomínali by ste v dobrom na niekoho, kto vás ničil alebo sa o to pokúšal?!
Možno by Mery dopadla inak, keby sa pustila do bojovej techniky, keby rozožrala pušky, tanky, bojové lietadlá. Zničené mestá by ešte stáli, mŕtve deti by ešte žili.
Foto: Statsministerens kontor, CC