Branislav Fábry: Právne konania proti Blahovi a „červená symbolika“

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Krátko pred parlamentnými voľbami 2020 sa zdá, že volebná súťaž sa zmenila na súťaž v právnych podaniach a to najmä proti poslancovi Ľ. Blahovi. Dá sa pochopiť, že mnohých ľudí agresívny Blahov štýl uráža a že ich dráždi aj jeho rastúca popularita. Ani mne sa štýl príspevkov Ľ. Blahu na Facebooku nepozdáva a s určitými jeho názormi nesúhlasím. Avšak bez ohľadu na názory Ľ. Blahu  je najvyšší čas, aby jeho politickí oponenti prestali hľadať stále nové právne prostriedky na boj proti nemu a miesto súťaži v právnych podaniach sa venovali súťaži politickej. Navyše, vyhrážanie sa trestnými sankciami je ako také kontraproduktívne a robí z Ľ. Blahu obeť politického prenasledovania.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

• Opäť trestné právo?

• Symboly ako ústavná otázka

• Využitie ďalších právnych odvetví?

• Zneužívanie práva štátnymi orgánmi?

Opäť trestné právo?

Za neprijateľnú považujem snahu o nadužívanie trestného práva: po prípade R. Fica (venoval som sa tu) sa čosi podobné objavilo i v prípade Ľ. Blahu. Trestné oznámenie proti nemu bolo podané kvôli statusu a fotografii so symbolmi červenej hviezdy, kladiva a kosáku. Lenže hoci zločiny režimu pred rokom 1989 nemôžeme ignorovať, konanie NAKA nepôsobí príliš presvedčivo. Voči uvedeným symbolom sa už v minulosti viackrát vyjadrovali súdy a zvlášť dôležité sú rozhodnutia ESĽP v Štrasburgu, najmä  Vajnai v. Hungary (2008)  a Frangoló v. Hungary (2011) . ESĽP konštatoval, že Maďarsko svojim zákazom nosenia daných symbolov porušilo slobodu prejavu sťažovateľov. Taktiež skonštatoval, že nejde len o symboly komunistických režimov, ale aj o symboly robotníckeho hnutia a symboly legálnych politických strán, ktoré nemajú totalitné zámery. Ak bude Ľ. Blaha v SR odsúdený, tak je pravdepodobné, že mu v Štrasburgu zaplatíme značné odškodné.

Konanie NAKA vo vzťahu k spomínaným symbolom môže viesť aj k viacerým praktickým problémom. Spomenúť treba napr. fakt, že Slovinsko v roku 2011 vydalo mincu v hodnote 2 euro, na ktorej je zobrazený komunistický partizán Franc Rozman-Stane a to aj s komunistickou hviezdou. Pri extenzívnom výklade, aký uplatňujú niektorí prokurátori, by hrozilo, že človek uvádzajúci túto mincu do obehu v SR, šíri extrémistický materiál. Podobné to bude aj vtedy, keď niekto nosí tričko s podobnou hviezdou akú ukázal aj Ľ. Blaha. Niekedy totiž naozaj vidno ľudí, vrátane turistov, nosiť po Bratislave takéto symboly. Treba ich oznamovať ako páchateľov trestnej činnosti? Samostatnú tému predstavujú pamätníky našich osloboditeľov, kde sa nachádza veľa hviezd, kosákov a kladív. Tu radšej nechcem ani domýšľať následky.

Podobne treba uvažovať o rizikách takého postupu v medzinárodnom športe. Červená hviezda (Crvena zvezda) je názov najslávnejšieho futbalového klubu v Srbsku a táto sa nachádza aj v znaku či na vlajke klubu. Komunistická symbolika je pritom jednoznačne identifikovateľná, pretože klub bol založený po oslobodení Belehradu v roku 1944 komunistickými antifašistami. Čo však robiť, ak na Slovensko prídu v rámci nejakej súťaže fanúšikovia CZ Belehrad so svojimi symbolmi a budú tu nosiť červené hviezdy po uliciach? Mimochodom, donedávna do Bratislavy jazdili aj kluby KHL s červenou hviezdou ako symbolom, napr. CSKA Moskva.

Symboly ako ústavná otázka

Hviezda, kosák aj kladivo sú pritom už dlho diskutovanou otázkou v krajinách strednej Európy. Kosák a kladivo sa totiž nachádzajú priamo v rakúskom štátnom znaku. Nachádzajú sa tam už od vzniku republiky, s výnimkou rokov 1934 – 1945, keď ich odstránili tzv. austrofašisti. V roku 1945 sa symboly kladiva a kosáku opäť zaviedli do štátneho znaku zákonom, ale i neskôr prichádzali pokusy odstrániť ich ako komunistické: v roku 1954 sa o to usilovala ŐVP, v rokoch 1990-92 FPŐ a niektorí politici otvárajú danú tému i v 21. storočí. Symboly kladiva a kosáku mali však aj podporovateľov, najmä z radov ľavicovej SPŐ, a tí v roku 1981 zakotvili štátny znak s kladivom a kosákom dokonca priamo do čl. 8a ods. 2 ústavy  (pritom v roku 1981 už boli dobre známe i zločiny ZSSR).

Nevhodnosť zákazu hviezdy, kladiva a kosáku si postupne uvedomili aj v ďalších susedných štátoch a v Maďarsku ústavný súd v roku 2013 vyhlásil zákaz komunistických symbolov za protiústavný. Orbánova vláda sa neskôr pokúsila presadiť aspoň zákaz komerčného používania „totalitných“ symbolov, to však viedlo ku konfliktu s pivovarom Heineken, ktorý vo svojom logu používa červenú hviezdu. V roku 2011 zrušil zákazy komunistickej symboliky pre rozpor s ústavou aj poľský ústavný súd. V inštitúciách EÚ neuspel ani pokus o celoeurópsky zákaz komunistických symbolov, ktorý ešte v roku 2005 navrhol a presadzoval V. Landsbergis.

Samozrejme, že ešte stále existujú krajiny, kde zákaz hviezdy, kladiva a kosáku pretrváva. Sú však charakteristické tým, že zákaz je spojený s určitou formou vnútorného problému a zameriava sa voči nejakej menšine. V Pobaltí po roku 1991 odňali väčšine príslušníkov ruskej menšiny štátne občianstvo a volebné právo, vďaka čomu medzi danou menšinou narástla nostalgia za obdobím ZSSR – preto im zakázali aj hviezdu, kosák a kladivo. V Moldavsku zasa slúži zákaz daných symbolov proti Podnestersku, ktoré sa k nim verejne hlási. V Indonézii, kde platí zákaz už od roku 1966, ide o zameranie proti početnej čínskej menšine, ktorá je miestnymi nacionalistami vnímaná ako „piata kolóna“ ČĽR. Veľmi smutný vývoj nastal na Ukrajine, kde je po roku 2014 zákaz daných symbolov spojený s glorifikáciou banderovcov. Navyše, hoci na jednej strane štát zakázal komunistické symboly, pre štátnu poštu nie je problém vydávať známky s „hrdinami“ SS Galizien v uniformách s nacistickou symbolikou.

Je potrebné si tiež uvedomiť, že hviezdu, kosák a kladivo odlišne vnímajú mimo krajín Západu. V Latinskej Amerike, Ázii či Afrike ide o symbol, ktorý sa pre mnohých stal symbolom boja proti kolonializmu, čo bolo najväčšie zlo v ich dejinách. V hnutí antikolonializmu hrali komunisti dôležitú úlohu a to práve preto, lebo odmietali rasovú diskrimináciu, na ktorej boli založené európske impériá a USA. Západné mocnosti na Versaillskej konferencii, najmä prezident W. Wilson, v roku 1919 zablokovali prijatie klauzuly o rasovej rovnosti do Štatútu Spoločnosti národov, ktorú navrhlo Japonsko. To viedlo k obrovskému sklamaniu verejnosti v Japonsku a v celom „nebelošskom“ svete. Práve z toho potom ťažilo sovietske Rusko, ktoré bolo jedinou „belošskou“ veľmocou, ktorá rasovú rovnosť hlásala. Mnohí ľudia si tak spojili sovietsku hviezdu, kosák a kladivo s antikolonializmom a rasovou rovnosťou a preto sú dané symboly vo väčšine neeurópskych štátov dodnes vnímané pozitívnejšie než v Európe.

Využitie ďalších právnych odvetví?

Žiaľ, v prípade Ľ. Blahu je trestné konanie len posledným z právnych prostriedkov, ktoré voči nemu používajú jeho odporcovia. Jedným z prvých bolo občianske právo. Tu treba spomenúť najmä postoj predstaviteľov firmy ESET, ktorí sa mu vyhrážali žalobou a údajne ju aj podali: za používanie pojmu „oligarchia“ a za to, že poukázal na obvinenia zo spolupráce s tajnými službami USA. Lenže v médiách, financovaných majiteľmi ESET, už označili ľudí ako „ruských agentov“ aj za oveľa menej. Najmä v Denníku N sa používa podobne tvrdý jazyk ako v statusoch Ľ. Blahu a pojmy „lúza“, „stoka“, „odpad“, atď. tam patria k bežnej výbave novinárov. V určitých prípadoch išiel Denník N dokonca tak ďaleko, že normalizačným spôsobom atakoval zamestnávateľov, ktorí zamestnali ľudí s „nepohodlnými názormi“ ako E. Chmelár. Takéto mediálne excesy sa však nedajú robiť bez odozvy z druhej strany a ostrý jazyk Ľ. Blahu je tak aj reakciou na mediálnu „kultúru“, ktorú pomáhal vytvárať práve Denník N. Ak niekto seje vietor, žne búrku!

Ďalším vážnym mementom vo vzťahu k Ľ. Blahovi bola medializovaná politizácia akademickej pôdy a pracovno-právnych vzťahov v SAV. Predsedníctvo SAV sa totiž v decembri 2019 vyjadrilo k politickej činnosti „poslanca Blahu“ a vyzvalo ho, aby zvážil ďalšie pôsobenie v SAV, pričom k jeho odbornej práci výhrady nevyslovilo. Ľ. Blaha však vôbec nebol prvým zamestnancom, ktorý vyjadroval problematické politické názory. Veľmi závažné boli vyjadrenia F. Šebeja o Guantanáme, o Iráne či dokonca o islame. Aj niekoľko ďalších zamestnancov SAV pôsobilo v politike a vyslovovalo sa mimoriadne kontroverzne, napriek tomu podobné výzvy na ukončenie pôsobenia od predsedníctva neprišli.

Žiaľ, podobný nátlak voči zamestnancovi predstavuje vážny zásah do pracovno-právnych vzťahov aj do akademických slobôd. Tu naozaj nejde o poslanca Ľ. Blahu, ale hlavne o akademické prostredie, ktoré slobodu vyjadrovania názorov bytostne potrebuje. Miesto toho sa tam vytvára „normalizačná atmosféra“ a čo je najhoršie, odlišné názory sa potláčajú formou nátlaku v pracovno-právnych vzťahoch. Ľ. Blaha mal šťastie, že kvôli výkonu verejnej funkcie sankcie voči nemu nemali formu výpovede, ale i to mohlo byť varovaním pre ostatných akademikov, ktorí slobodne vyjadrujú svoje názory a pritom nemajú podobnú pracovno-právnu ochranu pred výpoveďou.

Zneužívanie práva štátnymi orgánmi?

V prípade poslanca Ľ. Blahu sú hlavným problémom následky, ktoré prinášajú jeho procesy pre vývoj celej spoločnosti. Už dnes sa ocitáme v situácii, keď sa veľa ľudí bojí prejaviť svoj politický názor, pretože sa obávajú sankcií zo strany zamestnávateľov či orgánov činných v trestnom konaní. Nemožno si tiež nevšimnúť, že napr. NAKA dáva pred voľbami najavo svoje politické preferencie – na jednej strane udeľuje ocenenie pre I. Biháryovú z PS, na druhej strane poškodzuje poslanca Ľ. Blahu. Je však veľmi nebezpečné, že sa takéto orgány jednostranne profilujú v politickom boji. A ak naozaj odsúdia Ľ. Blahu za červenú hviezdu, miera strachu a neslobody sa v spoločnosti veľmi zvýši. Bez ohľadu na možné odsúdenie, trend zostreného postihovania za nepohodlné názory je nebezpečný, zvlášť, keď postup proti „extrémnym“ názorom je veľmi selektívny: militaristi a vojnoví štváči sa ničoho obávať nemusia.

Blahovi prenasledovatelia by si však mali uvedomiť, že snaha šikanovať ho žalobami či dokonca vyhrážať sa trestom odňatia slobody, mu nijako hlasy neuberá. Navyše, aj keby sa Blahovým odporcom podarilo odsúdiť ho v trestnom procese, daný rozsudok iba zdiskredituje štátne orgány u veľkej časti spoločnosti. Miesto právnych vyhrážok by sa Blahovi oponenti by mali pokúsiť presadiť sa tým, že budú písať lepšie statusy a články: mnohí z opozičných politikov používajú rovnako hrubý jazyk ako Ľ. Blaha, ale ich statusy ľudí i tak neoslovujú. Majú pritom k dispozícii aj oveľa širší priestor, najmä  v mainstreamových médiách – chyba teda bude niekde inde. Na záver možno iba konštatovať, že podobné nadužívanie trestného práva v predvolebnej súťaži by mohlo byť začiatkom nebezpečnej praxe a štátny režim na Slovensku by sa tým modifikoval na niečo veľmi nebezpečné.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


10 thoughts on “Branislav Fábry: Právne konania proti Blahovi a „červená symbolika“

  • 5. februára 2020 at 16:12
    Permalink

    Vážený pán doktor !

    Unikla Vám tá najpodstatnejšia vec. Najsilnejší argument !
    Od roku 2006 dodnes vládne smer !
    Píšete ako „protiústavne“ koná NAKA proti ficovi a blahovi .

    V celej Vašej analýze chýba to najpodstatnejšie :
    Smer (a hlavne fico a blaha) NIKDY neriešil protiústavnosť
    niektorých definícií TRESTNÝCH činov ako ich popisujete.
    Zmeny vytvárali, predkladali a hlasovali za NE najviac smeráci !
    Oni sú najviac zodpovední za stav Definícii trestných činov v našich zákonoch. To NAJVIAC chýba ako súčasť Vašej argumentácie !

    Bol to smer ktorý mal a má moc a mohol dať „posúdiť“ Ústavnému súdu
    či sú niektoré ustanovenia zákonov v ROZPORE s Ústavou SR.
    Neurobil to ani raz !
    Naopak fico a blaha viackrát hlasovali ZA zmeny a dookola
    opakovali že zmeny definícii trestných činov majú byť Hrádza proti extrémizmu .

    Ak sú fico a blaha a aj ďalší „posudzovaní“ na základe zákonov ktoré
    VYTVÁRALI a HLASOVALI za ne je to fajn.

    Právnik by nemal vynechať KTO tie definície do zákonov dostal a KTO mohol za 12 rokov čokoľvek v zákonoch meniť, opravovať ich a dávať do súladu s Ústavou a Medzinárodným dohovorom o ľudských právach.

    Vynechali ste iných ktorých NAKA rovnako „rieši“ ako citovnaých.
    NAKA = kto ju roky vytváral a má v nej najviac SVOJICH ľudí ?
    Kto je najviac zodpovedný za to ako a čo NAKA roky rieši ?

    Reply
  • 5. februára 2020 at 20:50
    Permalink

    Smer SD i R. Fico osobne urobili pri svojom vládnutí veľa chýb. Veľkú chybu urobili aj pri mnohýc ustanoveniach tzv. protiextrémistickej legislatívy. Ukázalo sa to už vtedy, keď v januári 2019 veľkú časť z tejto legislatívy zrušil ústavný súd ako protiústavnú .

    Fakt, že Smer SD nesie zodpovednosť za mnohé zlé formulácie v zákonoch však nijako neospravedlňuje nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní, navyše keď je ich postup v rozpore so zákonom. Mnohé ustanovenia zákona sú tiež vágne a ak už OČTK vykladajú pojem extrémizmus, mali by urobiť tzv. ústavno konformný výklad.

    Reply
  • 5. februára 2020 at 21:15
    Permalink

    áno sú to zvláštne, vágne a nezrozumiteľné označenie = zlé zákony
    HLAVNE formulácia že niečo „SMERUJE“ ….
    ———————————————————————————————————————————————–
    „(7) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
    a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
    b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,… “
    —————————————————————————————————————————————–
    preto nie je ospravedlniteľná Zákonodarná moc
    a tú mal smer – AKO hlasoval blaha ?

    Orgány činné v trestnom konaní sa držia legislatívy ktorú od roku 2006
    formuje, vytvára a UPRAVUJE a HLAVNE ODHLASOVAL smer

    to je vždy zodpovednosť „mocných“ ktorí majú väčšinu na prijímani
    zmeny a doplnenia „legislatívy“ Slovenskej republiky

    Reply
    • 6. februára 2020 at 7:58
      Permalink

      Aj ods. 7 treba vykladať v súlade s vyššími ústavnými normami, písal som o ústavno-konformnom výklade, keď nemožno vytrhávať jeden odsek popisujúci extrémistický materiál z právneho poriadku.

      Výklad sa vôbec nedá robiť z jedného ustanovenia, pretože pri izolovanom výklade v ods. 7 je aj dokumentárny film o roku 1933 so zobrazením nejakých symbolov a dokumentov extrémistickým materiálom. Text zákona navyše pokračuje:

      (8) Za extrémistický materiál sa považuje materiál podľa odseku 7, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom.

      I pri najstriktnejšom výklade červená hviezda nie vždy šíri nenávisť… takýto záväzný výklad urobili aj najvyššie rozhodovacie orgány, ktorých rozhodovaciu činnosť treba pri výklade zákonných noriem brať vždy do úvahy.

      Navyše, problém je aj v tom, že nick „Ján Zvolen“ sa orientoval len na formálne znaky TČ, nie na materiálne. A niekoľko ďalších dôvodov, prečo citácia jedného ustanovenia zo zákona nestačí.

      Reply
      • 6. februára 2020 at 8:07
        Permalink

        pán Doktor

        ZOPAKUJEM k čomu ste sa nevyjadrili ani raz

        Zmeny UROBILA vláda smeru a za túto definíciu hlasoval blaha 2016 !
        Dať do „zákona“ že niečo smeruje … je na zodpovednosti tých čo to navrhli a schválili !!!

        Reply
  • 6. februára 2020 at 7:25
    Permalink

    a čo hroby? nezabudli sme na ne? nebolo by dobre vytvoriť cintorín na neznámom mieste, exhumovať osobnosti minulosti a pochovať v hroboch bez mien? veď dnes sa už stávajú aj symbolmi

    Reply
  • 6. februára 2020 at 11:53
    Permalink

    „Avšak bez ohľadu na názory Ľ. Blahu je najvyšší čas, aby jeho politickí oponenti prestali hľadať stále nové právne prostriedky na boj proti nemu a miesto súťaži v právnych podaniach sa venovali súťaži politickej.“ S touto vetou absolútne súhlasím a je úplne jedno ako sa píše v diskusii, že Smer vlastne dobehla minulosť, pretože obyčajným občanom sa posledné dianie a nielen okolo Blahu javí ako hon na čarodejnice. Svoj názor som napísal v článku https://davdva.sk/vladimir-hano-z-korespondencie-hon-na-carodejnice/ a dal som ho aj na facebookovú stránku Juraj Petrovič z OKS-SAS a trochu som si s Petrovičom podebatil a dočkal som sa od facebooku bloknutia na 24 hodín. Petrovičova úderka prvdepodobne horlivovo nahlasovala moje príspevky. V dnešnej dobe povedať pravdu niečo stojí. :-(

    Reply
  • 6. februára 2020 at 14:26
    Permalink

    „Úmysel podnecovať nenávisť“, „hanobenie“, „popieranie“, „ospravedlňovanie“, „podnecovanie k nenávisti“, „prejav sympatií k …“ (menujem len námatkovo) – dá sa s takýmito pojmami/pojmovými znakmi vôbec normálne narábať?
    Pretože máme a chceme mať: diskusiu, polemiku (aj ostrú), kritiku (aj tvrdú) a občas vtedy uletí aj nepatričné slovo.
    Kde je tu hranica? To vážne máme v takýchto veciach fungovať pod hrozbou väzenia?

    Toto majú v rukách dnešní sudcovia a prokurátori. Ak ste videli návrh GP na rozpustenie ĽSNS (bolo z neho veľa publikované), tak každého musia obchádzať mrákoty.

    Reply
    • 7. februára 2020 at 12:23
      Permalink

      Pán Juhár, tu sa opäť vynára neschopnosť rozlišovať fakty a názory. Súd by sa mal v prvom rade opierať o fakty. V prípade Rostasa, Blahu a napríklad aj súdu voči Kotlebovi za dve osmičky nejde len o názor obžalovaných, ale je mrzuté, že súd sa opiera (a musí, lebo fakty mu na odsúdenie nestačia) o názory tretích strán. Ak má byť pri čine rozhodujúci názor tretej strany naň, tak by to mal súd kvalifikovať maximálne ako „verejné pohoršenie“ a to je priestupok, nie trestný čin.

      Reply
  • 7. februára 2020 at 14:28
    Permalink

    Dr.Braňo Fábry to analyzuje správne. O tom potom…Čo ale ako právnik nesmie, to my v diskusii môžeme: Povedať na plné hrdlo, že smerácka „revolta“ pôvodne zameraná proti extrémizmu a radikalizmu už požiera vlastné „smerácke“ deti. Je mi síce Ĺuboša Blahu ľúto, ale zažíva duševne to, čo mnohí z nás, čo boli po 2014 označení za radikalistov a extrémistov. Dodnes nepochopím, ako drzo si „šéfredaktor“ webu Slovo Emil Polák dovolil zablokovať ma na webe i v blogoch, pretože som podľa neho (podľa NEHO! subjektivizmus…) hulvát a grobian. Asi preto, lebo som oponoval aj v diskusiách v Slove v 2014 (a to ešte nebolo také expresívne ako občas nickname tu v diskusiách…).
    A potom pri pozvaní do relácie Ekonomická demokracia sa sám Ľuboš Blaha prejavil, že „on do toho fašistického rádia vysielať nepôjde“ (a zaradil sa tak do fronty odsudzovačov Slobodného vysielača BB kde to isté vyriekol aj pravičiar Šebej, ale i ľavičiari Profantovci.)
    Smutné. Dnes som označovaný za fašistu a nacistu, pretože kandidujem s národohospodárskym programom za Ľudovú stranu Naše Slovensko…ale Ľuboša už stíhajú za komunistickú symboliku…
    Nuž, kto s čím narábal, s tým hynie – v češtine to znie za čs.kultúry lepšie: KTO S ČÍM ZACHÁZÍ, S TÍM SCHÁZÍ…poučenie v práve nenájdete, ale v morálke áno.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom