Budúci prezident Peter Pellegrini pripomenul výročie významnej udalosti Memoranda národa slovenského a spomenul aj Matica slovenskú, ktorá vznikla vďaka Memorandu. Treba v tomto kontexte treba zdôrazniť veľké zásluhy Štefana Marka Daxnera bez ktorého by bola aj dnešná slovenská štátnosť nemysliteľná. Tento vizionár a praktický utopista už v čase Memoranda požadoval vznik dištriktu, tzv. slovenského okolia. Táto idea sa realizovala však ďaleko až po jeho smrti. Daxner zomiera v roku 1892, Československo vzniká v roku 1918 a Slovenská republika v roku 1993. Daxnera vysoko oceňoval aj Vladimír Mináč, ktorý rovnako zdôrazňoval potrebu historického vedomia. Treba povedať, že popri Štúrovi, Hurbanovi a Hodžovi sú rovnako dôležité postavy Daxner a jeho organizačný kolega Ján Francisci. Nebyť týchto ľudí, Slováci ako politický národ neexistujú.
Budúci prezident Peter Pellegrini na sociálnej sieti napísal: „Bez historického vedomia nemožno budovať hrdú budúcnosť. Preto si dnes uctime významnú udalosť akou bolo prijatie Memoranda národa slovenského, významného politického dokumentu, ktorý požadoval uznanie Slovákov za samobytný politický národ, založenie Matice slovenskej, ako aj zavedenie slovenčiny do úradov a škôl.Memorandum národa slovenského patrí k prelomovým dokumentom národného sebauvedomenia 
Pripomeňme si tento významný deň, pretože bez historického vedomia nemožno budovať hrdú budúcnosť v globálnom svete, kde častokrát dochádza k stieraniu kultúr a národná identita je vytláčaná na okraj.“
Memorandum národa slovenského si priamo na Memorandovom námestí pripomenula aj Matica slovenská. Pripomienky sa zúčastnilo vedenie Matice slovenskej na čele s predsedom Matice, spisovateľom, esejistom, právnikom a dramatikom Dr. Mariánom Gešperom, PhD., primátorom Martina a lekárom Prof. MUDr. Jánom Dankom, CSc. a ďalšími osobnosťami. Matica na sociálnych sieťach píše:
Dnes uplynulo 163 rokov od prijatia Memoranda národa slovenského, ktoré si Slovenská republika pripomína ako pamätný deň. Matica slovenská nezabúda na významné míľniky v našich dejinách a preto sme si toto výročie spoločne s predstaviteľmi mesta Martin včera pripomenuli na mieste samotného konania zhromaždenia z roku 1861 spomienkovým podujatím.Vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo 6000 zástupcov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice. Jeho poslaním bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska. Zhromaždenie prebiehalo na voľnom priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom. V diskusii vedenej Jánom Franciscim sa posudzoval návrh programového dokumentu, ktorého hlavným zostavovateľom bol Štefan Marko Daxner. Osobitná pozornosť sa venovala Daxnerovmu návrhu na vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia (dištriktu). Konečné znenie memoranda účastníci martinského stretnutia prijali 7. júna 1861. Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska. Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia. Požadoval sa adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Medzi požiadavky patrilo aj zriadenie slovenskej právnickej akadémie či povolenie zakladať slovenské kultúrne spolky. Ustanovil sa tiež 23-členný Slovenský národný výbor, ktorý mal presadzovať požiadavky z memoranda, ktoré odovzdali podpredsedovi snemu Kolomanovi Tisovi aj panovníkovi. Uhorský snem však o memorande nerokoval. Panovník 22. augusta 1861 totiž snem pre protiviedenské nálady rozpustil. Požiadavky sa síce nepodarilo naplniť, ale neskôr sa o memorandum opierali zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky tiež ostali základným programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období do vypuknutia prvej svetovej vojny.
Možno je práve ideálna príležitosť aj na rekonštrukciu Memorandového námestia, ktoré by si pre historickú dôležitosť zaslúžilo oveľa slávnostnejšiu podobu, než je tá súčasná. Vláda má jedinečnú príležitosť zapísať sa do histórie.
O Memorande a Štefanovi Markovi Daxnerovi, ktorému Matica odhalila v roku 2022 bustu si môžete prečítať aj v príspevkoch nižšie:
