Charles Fourier o obchode, trhu, lichve a konkurencii. Obchodný cestujúci, ktorý nenávidel obchod

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

François Marie Charles Fourier, obchodný cestujúci a účtovník na jednej strana, fantasta, vizionár, utopický socialista, viziónár družstevníctva. Do dejín vstúpil ako rozporuplná postava, ktorá jednak vyniká nadčasovou kritikou obchodu a  epochy civilizácie a jednak fantastickými, do detailov spracovanými až surrealistickými víziami o sofistikovanom sociálno-psychologickom mechanizme hybných vášní, ktoré riadia spoločenské vzťahy, aj celé dejiny ľudstva. Vyberáme niekoľko citátov Fouriera o obchode z výberu Charlesa Gidea.

POZRI TIEŽ: Triumvirát utopického socializmu: Charles Fourier, Saint-Simon, Robert Owen

CHALRES FOURIER O OBCHODE A OBCHODNÍKOCH

„Obchod je umenie predať za 6 frankov to, čo má hodnotu 3. Každý obchodný praktik priznáva, že iba toto umenie o sebe predstavuje polovicu obchodníckej vedy. Druhá polovica spočíva v umení kúpiť za tri franky tovar dvojnásobnej hodnoty.“

„První, čeho si museli všimnouti lidé, hledající pravdu, je že pravda je z obchodu vymýcena.“

„Obchod je organisován úplně zvrácene a nesmyslne. Podřizuje společnost jedné třídě parasitnich a neproduktivních činitelů, jimiž jsou obchodníci.“

„Obchod byl zprvu v nevážnosti a odmítán filosofy, kteří ještě dnes znají málo jeho podstatu, že jim splývá s užitečnou třídou řemeselníckych výrobců. Obchod si zjednal uznání těchto učenců teprve tehdy, když byl v plném rozmachu své moci, asi jako nájemci daní, jimž lidé podkuřují teprve tehdy, když jezdí šesťispřeží; pak řečníci velebí zásluhy, aby se přiživili na jejich bohatství. Zcela tak si vedla filosofie proti obchodu; počala mu nadbíhat teprve, když se octl na vrcholu své moci.; dřive jej neuznala ani za hodna pozornosti.“

„Obchodniků je tolik, že bojujú mezi sebou zarputile o odbyt zboží, jenž se rostoucí konkurencí denne stáva nesnadnejším.“ „Neštetří penězi jen aby si popřáli potešením, že udolali konkurenta.“

„Nadbytek konkurentu žene všechny k činům, mnohy až ztřeštěným, ale vždy pro společnost lidskou veľmi záhubným.“

„Lichva se zbožím je najohavnejší ze všech obchodních zločinů ponevadž je namířena vždy proti bolavému místu průmyslu.“

„Denne můžete vidět, jak se přístavech házejí do moře zásoby obilnin, jež obchodníkovi ztuchly ve skladišti, ponevadž čekal příliš dlohou na stoupnutí cen; já sám jsme jako obchodní zřízenec vykonával také ničemnosti a dal jsem jednou naházet do mře 21 metrických centů rýže, již bylo možno prodat ještě před zkázkou se slušným ziskem, kdyby vlastník nebyl býval takým chamtivcem. Spoločnost tedy odnáši takové maření statku, které se děje znovu a znou ve jménu filosofického hesla: volnost obchodu.“

„Voľná súťaž vedie nakoniec k obchodnej feudalite. Tento rád vzniká z privilegovaných nájomných spoločností; tie, akonáhle budú raz ustanovené, delia sa o vládu s panovníkom, dávajú mu účasť v ziskoch zo svojich monopolov a výsad a zotročujú úplne bez prekážky celý trh svojimi ohromnými kapitálmi. Potom všetko, čo je finančne slabšie podlieha tyranii cien, ktoré oni na trhu diktujú. To je cieľ, ku ktorému smeruje obchodný duch „ušľachtilej vedy národnohospodárskej“. Ustanoví sa raz tento poriadok, bude to posledná fáza civilizácie, ktorá podľa zákona o extrémoch musí skončiť tak, ako započala, feudalitou, ako bola na počiatku – ale feudalitou naruby.“

„Obchodník je průmyslový pirát, žijící na útraty řemeselníka nebo zemědelce. … Volná soutež vedy nakonec k obchodní feudalitě. Tento řád vzniká z privilegovaných nájemních společností; ty, jakmile byly jednou ustaveny, děli se o vládu s panovníkem, dávají mu účast v ziscích ze svých monopolů a výsad a zotročují průmyslově vše, co stojí mimo ně. Ovládají naprosto bez překážky celý trh svými ohromnými kapitály. Pak vše, co je finančne slabší podléhá nutne tyranii cen, jež ony na trhu diktují… Toto je cíl nemuž směřuje obchodní duch… Zotročení vlád stále roste a vliv bursovních a finančníků se tak zmohl, že bursovní machinace se staly přimo ředítkem veřejného minění.“

„Krajnosti sa priťahujú. Čim viac narastá obchodná anarchia, tím viac obchod tiahne k univerzálnemu privilégiu, ktoré je opačnou krajnosťou. Početné okolnosti prinútili obchodníkov vytvárať korporácie, organizovať sa do federatívnych spoločností, do monopolných združení, ktoré by v zhode s veľkými vlastníkmi uvrhla všetkých drobných podnikateľov do obchodného vazalstva. … Znova by sme videli ožívať feudalizmus, tento krát v obrátenom poradí: nemiesto šľachtický ligách spočíval by na ligách merkantilných.“

(sám Fourier bol utopista, nútený sa živiť ako obchodný cestujúci, takže vedel o čom hovorí, tieto slová napísal desiatky rokov pred Karlom Marxom)

Už čoskoro viac v knihe Lukáša Perného, Utopisti, vizionári sveta budúcnosti, ktorá výjde v stredu 5. 8. 2020.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

One thought on “Charles Fourier o obchode, trhu, lichve a konkurencii. Obchodný cestujúci, ktorý nenávidel obchod

  • 4. augusta 2020 at 14:27
    Permalink

    Na to, že tento text vznikol pred asi 200 rokmi, je geniálny. Dnešná realita potvrdzuje jeho prorockú pravdivosť. Veľmi oceňujem, že ho redakcia zverejnila práve v tomto čase.

    Mrzí ma, a je trestuhodné, že prakticky všetci teoretici marxizmu ignorujú tu naznačené poznatky. Dnes si totiž väčšinu „nadhodnoty“ neprivlastňuje vlastník výrobných prostriedkov, ale vlastník obchodného a logistického reťazca. Medzinárodný kapitál sa dokonca môže zmieriť s lokálnym zospoločenštením výrobných prostriedkov, ale kým má v rukách všetky globálne obchodné a finančné nástroje, tak má stále všetky tromfy (viď Venezuela).

    Treba si uvedomiť, že táto trieda obchodníkov a finančníkov (presne ako na to vyššie poukázal Fourier) dosahuje zisky aj na úkor výrobcov. Týka sa to celej „strednej triedy“, ktorá je z tohto pohľadu na jednej lodi s proletariátom. Mimochodom, dnes je hranica medzi strednou triedou a proletariátom tenká ako toaletný papier.
    Veľkokapitálu sa len veľkými investíciami do marketingu darí v strednej triede udržiavať pocit, že sú „kapitalisti“. Sú v tom takí efektívni, že stredná trieda je prvá, ktorá veľkokapitál bráni, ten si tým vôbec zatiaľ nemusel špiniť ruky.
    Šancu ľavice vidím v tom, že by sa mala pokúsiť o „judo“ prehodenie, ktoré by dostalo strednú triedu na našu stranu proti veľkokapitálu.
    Takým oknom príležitosti bola na niekoľko týždňov koronakríza.
    Ostalo to nevyužité, no mali by sme sa poučiť.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom