…a čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo…

Tento zľudovení nápev básne slovenského klasika mi prišiel na um dnes 22. mája 2017 pri počúvaní „Dobrého rána“ v slovenskom verejnoprávnom médiu, kde moderátori relácie rozoberali príčiny migrácie mladých, ale aj starších Slovákov za prácou, štúdiom ale veľa raz aj za lepším životom do zahraničia. Verejným tajomstvom je, že Slováci sú od nepamäti národom vysťahovalcov, chudoba a nepriaznivé životné podmienky nútili občanov tohto stredoeurópskeho teritória za väčším kusom chleba opúšťať svoje domovy,  tak to bolo za Rakúska – Uhorska, tak to bolo za predvojnovej  I.ČSR, ale tak to bolo síce o trochu menej, ale za socializmu aj napriek tomu, že sme tomu hovorili politická emigrácia. Slováci masovo opúšťali svoju „rodnú hrudu“ a nech boli oficiálne vysvetlenia akékoľvek vždy to bol sen o lepšom živote a takto je aj teraz.

Po politickom prevrate alebo jemnejšie povedané nežnej revolúcii, sme čakali, že konečne nastane v našich krajoch „raj na zemi“, bohužiaľ opak je pravdou. Raj na zemi sa začal rozplývať, hneď po revolúcii, keď moc uchopili nezodpovední a chamtiví politici bažiaci po moci a bohatstve, rozkradnutím majetku socialistického štátu, rozdrancovaním sociálneho, zdravotného a školského systému. Ľudia pochopili, že tu na Slovensku pre väčšinu ľudí ruže kvitnúť nebudú. Najprv nám to naši politici vysvetľovali, že je to demokratické, keď naši ľudia opúšťajú svoje domovy a odchádzajú do zahraničia otročiť ako pomocní robotníci, slúžky, ale teraz sa po dvadsiatich siedmich rokoch začali spamätávať, biť na poplach, že sa pozvoľne začína demografická katastrofa a zánik Slovákov ako národa sa blíži. Nechcem v tomto príspevku rozoberať príčiny tohto neutešeného stavu, na to sú historici, štatistici, len chcem svojim spoluobčanom, na malom príklade jedného malého mestečka zo súčasnej skutočnosti poukázať, že nás naši vyvolení klamali a klamú a že tzv. svetlé zajtrajšky sa nedejú.

Vynára sa mi obraz neveľkého vojnou zbedačeného okresného mestečka na severovýchode Slovenska, ktoré po oslobodení od fašistickej diktatúry v roku 1945 čítalo sotva tri tisícky obyvateľov skladajúcich sa prevažne drobných roľníkov a malých remeselníkov, kde bol jeden lekár, malá ošarpaná škola a veľká nekonečná bieda. V päťdesiatych rokoch minulého storočia v rámci industrializácie Slovenska  sa začalo blýskať na lepšie časy aj v spomínanom mestečku. Vďaka veľkej elektrotechnickej fabrike a niekoľkým menším podnikom postavených začiatkom šesťdesiatych rokov sa od základov život v mestečku a okolí zmenil. Mestečko sa rozrástlo na do roku 1989 na dvanásť tisíc vzdelaných a kvalifikovaných technikov, robotníkov, pracovníkov služieb, lekárov a ostatných profesii potrebných na chod mesta.

Dnes po 27 rokoch stále  proklamovanej vraj demokracie a slobody a očierňovania socialistickej minulosti sa mestečko aj napriek nespornému fyzickému skrášleniu ľudsky scvrkáva, ulice sú poloprázdne, sem – tam nejakí starší ľudia, nezamestnaní spoluobčania, deti, chorí, pár mamičiek na materskej sa tmolí po vyprázdnených uliciach. Mestečko ožíva len na Vianoce, cez významné sviatky  a v čase dovoleniek, keď sa vyše štyri tisícky jeho obyvateľov v niekedy otrockých podmienkach pracujúcich vo svete vracajú k svojim blízkym utratiť ťažko zarobené peniažky.

Začali sme hľadať príčiny, vymýšľajú sa rôzne teórie, ale liek na zlepšenie tejto neutešenej situácie je jednoduchý, občanov treba pozitívne motivovať dať zmysluplnú príležitosť pracovať, rozvíjať svoj vedomostný potenciál, možnosť obnoviť priemysel, služby, poľnohospodárstvo, funkčné zdravotníctvo, školstvo a nie sa stále vyhovárať na minulosť, ale v ekonomicky zničenej krajine to pôjde ťažko.

Tu musím poznamenať, že vďaka technickému pokroku a nových technológii sa máme lepšie, ale musím tiež povedať, žije sa nám síce lepšie, ale nie každému. Podobný obraz výsledkov nežnej revolúcie je na Slovensku všade, len sa páni vládni činitelia príďte pozrieť.

Foto: Shawn Rossi, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

 

 

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *