Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Po Pelíškach mám vždy taký ten clivý rútivý pocit pri srdci, že jedinou spásou a liekom na všetko je nechať si vyprázdniť hlavu americkým kultúrnym a obuvníckym priemyslom.
Človek by z tých Pelísiek mal skoro pocit, že závisť, alkoholizmus a detské samovraždy existovali iba vo východnom bloku. Nice try CIA. Pelíšky sú iba jednou v sérii výmien medzitriednej šikany. Sú súčasťou psychologickej vojny, ktorej úlohou je vymazať z hláv ľudí akúkoľvek možnú pozitívnu konotáciu slov súdruh, komunista, proletár. Na to netreba žiadne ministerstva a tajne služby. Ľudia sú sami sebe najlepšími cenzormi vlastného myslenia, ktorí sa za myšlienkové zločiny trestajú strachom z vyhrešenia rovesníkmi alebo dokonca úzkosťou z vylúčenia z inkomfortnej skupiny, čo je archaický, no stále účinný sociálny tmel.
Pelíšky vykorisťujú oidipálny horor diváka, aby legitimizovali nevyprovokované fyzické násilie páchané na komkoľvek, koho je možné vágne asociovať s komunizmom. Na dosiahnutie toho je potrebne fixovať predstavu, že postava komunistu je primitívny vrah nevinných ľudí, tyran deti, despoticky otec, podlý zneužívač dôverčivých žien, neadekvátny, impotentný muž, kognitívne zaostalý dozorca zákona, atď.
Pelíšky sú v podstate infantilným vyjadrením veľmi bežného pre-pubertálneho základoškolského dialógu typu “ale môj ocko dočúra ďalej”.
Problémom mnohých ľudí je, že vidia svet v pojmoch nokov a knedlí, a potom sa na základe toho pokúšajú vidieť cely svet.
Stále čakám na druhý diel Pelišiek, kde my konečne vysvetlia, čo oprávňuje na nevyprovokovaný fyzický útok na základe priateľského oslovenia “súdruh” mimo infantilnú retro-aktívnu snahu pomstiť sa za úplne bežné vymáhanie autority na úrovni základného vzdelávania.
Pelíšky sa zaslúžili o romantizáciu alkoholizmu, násilia a povrchnosti v hodnotení ľudí medzi populárnymi masami. Propagujú spoločensky elitizmus a vedomie, že pokiaľ nemáte dočinenia s Amerikou (alebo Ruskom, resp. ZSSR), ste nikto, a že v zásade doma nič dobré nie je možné nájsť, všetko je len zahraničný derivát, buď ruský alebo americký.
Pelíšky teda pestujú, ornitologicky povedané, kukaciu a holubicu mentalitu ľudí neschopných postaviť sa za vlastnú históriu bez toho, aby reagovali hysterickým re-sentimentom, a vždy sú pripravení prikloniť sa na stranu hegemónnej kultúry.
Pelíšky sú písané perom víťazov, ale tými, ktorí sa boja vlastnej histórie a nie sú schopní postaviť pozitívny ideál autority. V konečnom dôsledku sú smútkom zo straty otcovskej autority a neprítomnosti jej adekvátnej náhrady inak, než jej vybájením a projekciou do vzdialenej, zasnúbenej krajiny, ktorá v skutočnosti neexistuje.
Ten film sa stal taký populárny len vďaka nepozornosti diváka, pretože v konečnom dôsledku nemá okrem detského blúznenia čo pozitívne ponúknuť. Vyjadruje hlboký smútok z neprítomnosti a neschopnosti ustanoviť adekvátnu autoritu, ktorá by bola hodná nasledovania a išla príkladom. Vsetci sme nejako boli poškodení.
Peter Janoshazi. na sociálnej sieti Faceook
Z komentárov: To je dnes v móde sa vyvršovať na chudobných a znevýhodnených, či si slniečkar alebo extrémny nacionalista, proletár pre povedzme slniečkárov alebo podobná figúra ako žid pre nacistov. Ľud je dnes zlo, ktoré treba zneutralizovať.
Lenže po roku 2050, keď vymrú pamätníci socializmu, ostanú v popkultúre len tieto debilné kapitalistické filmy, a v nich zobrazená nepravdivá fikcia sa bude pokladať za pravdu. Veď kde sa v dospievajúcej mládeži a dvadsiatnikoch berie tá priam fanatická nenávisť voči komunistom a socializmu, keď ho jednak nezažili, a jednak ich vychovávajú a hovoria im o ňom ich rodičia a starí rodičia, ktorí socializmus zažili a úplne inak, ako je to zobrazené v tých filmoch ?
Pamätníci dnes ešte žijú, ale mládež aj tak je infiltrovaná protisocialisickou kultúrou prostredníctvom negatívnych postáv, prostredníctvom ktorých sa táto negativita zastiera aj celé myšlienky socializmu.
Bude to zaujímavé. Naša budúcnosť.
Veľmi dobrý článok!
Kultúra má kultivovať!
Pelíšky? Dekadencia!
Konečne som sa dožil pravdivého hodnotenie tohto „kultového diela“. Keď som ho hodnotil podobne, bol som ostrakizovaný ako dáke čudo. Tragédiou nie je len mládež, deformovaná propagandou, ale aj starší, ktorí sa „prispôsobili“. Obávam sa, že o pár rokov už pravda nebude dostupná…
Nie ste trochu precitlivelí, súdruhovia?
Postava, ktorú skvelo zahral Jiří Kodet, je vo filme zobrazená dosť ironicky a dá sa povedať, že z tej jej pózy si tvorcovia robia srandu (prehnané uctievanie tatíčka Masaryka, návrh pamätníka letcom, cholerická popudlivosť na každú blbosť-noky, neustále zdôrazňovanie utrpenia v lágri atď…). Tá reakcia na oslovenie súdruh je potom z hľadiska mentality postavy úplne logická.
Podobne pokus o samovraždu postavy, ktorú hral Donutil. Pre mnoho presvedčených komunistov bol august 1968 zlomom, s ktorým sa nevedeli vyrovnať. Nakoniec tí, ktorí pri previerkach nesúhlasili s tým, že išlo o bratskú pomoc, na to kariérne alebo aj inak doplatili.
Tvrdeniu, že „Pelíšky sa zaslúžili o romantizáciu alkoholizmu, násilia a povrchnosti v hodnotení ľudí medzi populárnymi masami“ vôbec nerozumiem, asi som to vo svojej jednoduchosti nepostrehol.
PS
Kolega z práce si nedávno zo služobnej cesty v Paríži doniesol lyžičku z umelej hmoty zdeformovanú po zamiešaní kávy presne tak, ako je to v Pelíškoch. Má ju na nástenke aj z nápisom „Kde soudruzi z Francie udělali chybu?“
Takže, súdruhovia, neberte všetko tak vážne…
My, čo sme tie časy zažili, ten film vážne neberieme, to len naše deti
Presne tak, pán Miro, vážne veci sa majú brať vážne! Napríklad také koncentráky! Trochu som odbočila, ale mám obavu, že sa na Slovensku bude opäť hajlovať.
Požičiam si Váš výrok: „Tragédiou nie je len mládež, deformovaná propagandou, ale aj starší, ktorí sa „prispôsobili“. Obávam sa, že o pár rokov už pravda nebude dostupná…“
Nemôžem sa pridať k „hodnotiteľom“ uvedeného filmu. Z psychohygienických dôvodov (rovnako ako Plus 7 či SME) som sa kontaktu s „tvorcami“ škváru vyhýbal. Takže, len všeobecne… Propaganda, maskovaná „kultúrou“ je politickou pornografiou (ako lyrické filmy s erotickou zápletkou). Oneskorení (opozdení) žoldnieri si dorábajú „revolučné“ profily. Často sa snažia prekrývať svoje predprevratové prešľapy, postrevolučným „radikalizmom“. Kolaboranti protektorátu a klérofašistického režimu sa takto prisali (a poškodili) ranný socializmus. Takže, nech…Nech sa režim stotožňuje s „tvorcami“ bez chrbtovej kosti, morálky a integrity. Kodet a Donutil sú vhodnými príkladmi.