Covid a hlad, jeden príbeh pracujúcej dôchodkyne z Miletičky

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Sociálne riporty boli aj v pôvodnom DAVe základnou stavebnou bunkou celej revue. Možno aj preto je dôležité sa k sekcii Príbehy zo života aj v DAVe DVA opätovne vrátiť. Dnes príbeh pracujúcej dôchodkyne z trhoviska Miletičová.

Prechádzame trhoviskom Miletičová, kde sledujeme predávajúcich. Jeden z nás si ide niečo kúpiť. Vo dverách sa objaví milá a vtipná teta, ktorej vzhľad prezrádza, že nepatrí k najmladším. Po kratšej diskusii sa dozvedáme, že teta je dôchodkyňa, ktorá je nútená predávať odevy a topánky, pretože by z dvoch stoviek eur zaplatila akurát tak nájom. Pripomína, že ako samoživiteľka nemá na výber, pretože z tak mizerného dôchodku sa prežiť nedá. Dodáva, že počas koronovej blokády trhov nemala doslova čo jesť. Jedla jednu sáčkovú polievku, raz za dva dni. Áno, v 21. storočí. Takýto je stav života v bájnej liberálnej demokracii, kedy sa vraj podľa ideológov máme najlepšie z celých našich dejín.

Anonymná teta z Miletičky je typickým príkladom prekarizovaného živnostníka. Táto anonymná teta je príkladom tisícov ľudí, ktorí si nevybrali podnikanie ako cestu k zbohatnutiu, ale ako jedinú možnosť ako prežiť. Odsudzovať týchto ľudí v štýle „veď ste si to vyštrngali“ v roku 1989 by bolo nespravodlivé. Títo drobní podnikatelia doplatili na režim, ku ktorému sa museli prispôsobiť a možno mu aj skutočne naleteli a nechali sa zmanipulovať. Táto teta možno pracovala 40 rokov v nejakom národnom podniku, z ktorého ju po roku 1989 vyhodili a musela hľadať alternatívu.

Napriek tomu treba týmto ľuďom vysvetľovať, že príčinou ich nešťastia je systém, v ktorom žijeme a že jedine alternatívny model spoločnosti by im vedel zabezpečiť dôstojný život. Štát, ktorý sa nedokáže postarať o starých a chorých si neplní ani svoju základnú funkciu. Životná úroveň SR v skutočnosti nie je založená na grafoch a štatistikách hospodárskeho rastu (ako nám to interpretujú ideológovia a média), ale kvalitou života tých naslabších. Štát, ktorý sa o nich nedokáže postarať, obzvlášť v takých situáciách ako je núdzový stav, stráca svoju legitimitu.

Ondrej Gorod II.

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


4 thoughts on “Covid a hlad, jeden príbeh pracujúcej dôchodkyne z Miletičky

  • 12. júla 2020 at 18:56
    Permalink

    Vítam tento príspevok a bude sa mi páčiť, keď tu budú pribúdať podobné zo života. Veď aj po tej zmene systému voláme hlavne kvôli týmto skutočným a živým ľuďom, nie kvôli nejakej abstraktnej ideológii.
    Čitatelia, môžete svoje príbehy posielať aj mailom na adresu redakcie alebo navajamm@gmail.com

    Reply
  • 12. júla 2020 at 20:34
    Permalink

    Teta má 200 € dôchodok, pretože nemá odrobených 30 rokov, keby mala, tak potom by mala 334 €. Inak, na Slovensku sú tisíce ľudí, ktorí majú dôchodok niekoľko desiatok € mesačne, ale treba sa ich spýtať prečo.

    Reply
    • 13. júla 2020 at 20:48
      Permalink

      Pán asi robí na úrade. To aj romov sa pýtajú koľko majú odrobené? Svokra išla do dôchodku ako 53 ročná. Na sklonku socializmu. Jej dcéra pôjde o 10 rokov neskôr. Ako 63 ročná. TO JE ONO. Kričí kapitalista.

      Reply
  • 15. júla 2020 at 4:43
    Permalink

    práve preto matovičov cirkus ide rušiť 13. dôchodky

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *