Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Dejepis

Neryl si mečom, brat môj.
Iba pluhom.

A to je príliš málo.
Pre tento svet, kde hranica
je brázdou po meči
i po pluhu.

Tú tvoju
prekročí dieťa
(i škrečok v hryzákoch
odnesie klások z tvojej úrody).

A tvoja vozba mlčí.
Nevychrlí
olovo, ani oheň.

V prútenom koši
len pri bezmocnom slove
osieval svoje dejiny.
Príliš človek.

Či príliš málo človek?
Nevinný. Iba nevinný.

… už rok po debute začal som sa prepracovávať k zovretej, drobnej básni, kde sa hovorí to najnevyhnutnejšie a kde verš už neznie ako hudobné ladenie plné pocitového čerenia, ale ako výrok.

Milan Rúfus, 1971

.

Svedkovia budúceho (úryvok)

Muž – v zápasníckom objatí s vlastným osudom,
už neodtrhnuteľní jeden od druhého
uštedrujú si údery i krátke pohladenia,
_____no najmä údery,
obidvaja z rovnakej pralátky,
ktorá nadobúda tvar tepaním.

Tak uskutočňoval seba samého, ruka a nástroj
_____v takej jednote,
že ani necítil, kde sa končí ruka
a kde sa začína nástroj.

Pozrite na jeho ruky a pochopíte,
že tvorba nie je len vytváranie diela tvorcom,
ale aj pohlcovanie tvorcu dielom,
že jeden druhého tu hnetú na svoju podobu.

Žena – pôrody každý rok
a cesty na cintorín, zarastajúce
_____milosrdnou trávou.

Tak upchávali strieľne smrti vlastným telom,
nemajúc proti nej iných zbraní,
ako hniesť jej zo svojej krvi nové terče,
dúfajúc, že v tomto prípade netrafí.
Verne a veľkolepo napĺňali zákon života,
_____ani o ňom nevediac.

Roky odlúčenia, trpezlivého čakania na neho,
na odkaz, na pár neumelých riadkov,
zblízka i zďaleka, spoza mora, zo všetkých
_____frontov Európy,
a roky odlúčenia, keď už sa nečakalo na nič,
pretože tí, ktorých čakávali, spaľovali sa
_____príliš rýchlo.

Hodiny, dni, týždne, mesiace a roky,
gestá, pohyby, úsmevy, slzy,
nájazdy histórie i malé osobné drámy –
všetko sa zaznamenáva, leptá, píše na kožu.
Čítajte to slávne tetovanie bojovníkov.

Tí, ktorí pred vami žijú na týchto obrazoch,
nič nedostali zadarmo.
Sú to stĺpy života, postavy pracujúce
_____v jeho základoch
a široko ďaleko niet nikoho, komu by boli dlžní.
Vyplatili sa zo všetkého,
z túžob i z nádejí, z nárokov
_____na skromné šťastie,
držali, kde bolo treba podržať,
prežili, čo bolo možné prežiť,
a dívajú sa na nás tak trochu vzdialení,
už slabí na činy, dosť silní na samotu
_____i poznanie.

Sú to vlastníci posolstva,
snažme sa vypočuť ich pozorne, lebo odchádzajú.

Odchádzajú
a to, čo sa s nimi stráca, stráca sa nenávratne,
pretože nič sa neopakuje presne,
do základnej osnovy sa vyšívajú nové vzory
a tí, ktorí by nám mohli povedať o osnove,
odchádzajú pod pečaťou
a každý z nás žije, akoby sa bol narodil
_____na počiatku sveta,
v základných veciach nepoučiteľný.

Milan Rúfus

Zo zbierky Voľný verš v slovenskej poézii, Slovenský spisovateľ, 1983

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom